Mam problem s priatelom ja mam 24 a on 37 milujeme sa neskutocne ale stale sa hadame kazdy z nas chce mat pravdu a najviac bez hadky sme vydrzali 2 tyzdne. Sme uz z toho na nervy rozchadzame sa a znova davame do kopy nedokazeme jeden bez druheho zit. Takto zijeme uz 2 roky dopadlo to uz aj bitkou neverime jeden druhemu urobili sme obidvaja chyby co sa tyka nevery zistili sme ze nedokazeme zacat novy vztah chybame si a tuzime jeden po druhom potrebujem poradit prosim velmi nechcem prist o neho ale trapim sa a mam uz aj zdravotne problemy nezstale som v strese co mam robit mam dalej bojovat?
Mám problém neustále pociťujem strach ......mám pocit akoby som mala hruď stiahnutú na pevno , v noci sa zobudím a neviem spať ...zaspím nad ránom a stávam ako zbitý pes.Občas ma premôže ľútosť a plačem , mám zmenu nálad vybuchnem , potom ma to mrzí. U lekára som nebola ani sa ničím neliečila už to trvá skoro rok. V živote som všeličím prešla som onkol. pac 32 rokov liečila som sa chemot. aj radio. terapiou podstúpila som asi 30 plast. operácií ....bola som mladá vydala som sa a mám dve zdravé deti .Postavili sme si dom na úver a kopec splátok . Manžel mal minulí rok ťažký úraz odpílil si ruku na cinkulárke . Jednu robotu stratil (mal 2 zamestnania) 1 mes pred úrazom , mal nájdenú druhú ale za úraz nič s toho nebolo......nestačíme platiť sme neustále v dlhoch a to je všetka príčina....neviem sa pozviechať ani rakovina ma takto nezložila (možno preto že už mám deti a cítim zodpovednosť) najhoršie na tom je že manžel sa do seba uzavrel a robí hlúposť za hlúposťou a vždy nás ponára hlbšie do finan. problémov . Svokrovci nám veľa pomáhajú. Neviem ako ďalej žijeme z ruky do úst čo by mi tak ani nevadilo vždy som bola skromná nenáročná....trápia ma tie dlhy a manžel je nespoľahlivý. Máme dva účty , každý svoj. Nevidím do jeho a až po čase zistím že zas niečo nezaplatil. Na vianoce som od neho dostala upomienku na 100 eur....neplatil internet a vôbec ho to netrápilo....musela som to uhradiť ja na úkor Vianoc . Som na inv. dôch. poberám len 290 eur. Neviem ako ďalej , manžela milujem.....máme dobré manželstvo nehádame sa ani za financ.Vyčítam mu ale to je asi málo.Neviem ako ďalej mám obrovský strach. Manžel bol vždy vedený mamičkou ....poslušný synček , v ničom neoponoval a ona všetko vždy riešila za neho.Ako by sa odtrhol z reťaze.Vie že sme zadlžený za posledné úspory kúpil pozemok záhradu, starú škodovku......čo robiť?
Mám 16 rokov. Pred šiestimi rokmi som zmenila školu( na 8ročné gymnázium) a ešte v tom roku aj bydlisko. Už vtedy som bola tichá a mala problém s komunikáciou. No potom sa to zhoršilo. Nedokážem sa baviť so spolužiakmi, Vôbec si neviem predstaviť ako nadviazať kontakty. Keď som v rodine, je mi fajn, som výrečná a plná nápadov. No v spoločnosti iba mlčím, nemyslí mi to, som smutná. Ako to riešiť. Ako môžem ešte nadviazať kontakty ktoré som nevedela nadviazať predtým. Nechcem len čakať, kým dokončím gympel a odsťahujem sa. Chcem si zlaté časy na strednej užiť, no bez priateľov sa to nedá...Čo mám teda robiť?
Moja dospelá dcera trpí paranojou, ale lekarsky to nemá potvrdené, hoci už bola aj u psychiatra, u psychologa. Je veľmi podozieravá, každý podla nej berie drogy, či su to jej deti, manžel, alebo mi rodičia, v práci sa nikde neudrží, lebo každá kolegyna chodí za jej manželom, alebo manžel dáva iným ženám peniaze, je žiarlivá, vyríva, chce všetko aby sa robilo tak, ako ona chce, aj nám ako rodičom chce rozkazovať čo máme jesť a čo nie, ale ona si to nepriznáva, ona je tá dobrá a všetci sú okolo nej zlý, ktorý jej škodia. Preto sa chcem s pýtať dá sa to liečiť, a ako a či sa na túto chorobu nedá ísť aj na invalidnú.
Mám 29 rokov a trpím OCD, ktoré mi v niektorých momentoch dosť znepriemňujú život. Moje OCD sa týkajú v podstate všetkého - nadmerná čistota, kontrolovanie plynu, vody, zámkov, výčitky kvoli minulosti, zlé myšlienky na svojich najbližších. Viete – myslím, že to spustilo to, že vo veku 12 - 16 rokov som trochu sexuálne experimentoval. Od malička som bol sexuálne nadmerne aktívny. Taktiež som sa v minulosti (možno tak do 23 roku života)správal veľmi škaredo k rodičom, hoci viem že aj vtedy by som za nich dal život a to si neviem odpustiť. Prvé vážné OCD sa u mňa objavili v približne 18 rokoch ked som pochyboval o svojej sexuálnej orientácií - navštívil som odborníka a pomohol mi. Avšak akoby som sa cítil nečistý, začal som si umývať ruky po kontakte s akoukoľvek vecou. Moja minulosť ma veľmi ťaží a akosi sa s ňou neviem vyrovnať. Taktiež mám veľký problém nadviazať vážny vzťah. Začiatky sú pekné, ale potom, keď mi začne na dievčati viac záležať ma začnú prenasledovať vtieravé myšlienky (o priateľke), ktoré sa týkajú naozaj čohokoľvek. No a samozrejme, takáto nepohoda žiadnemu vzťahu neprospieva. Keď sa k tomu pridajú ešte aj výčitky z minulosti, tak je to naozaj neveselé. Navštevoval som psychologičku, ktorá mi dosť pomohla, no v poslednej dobe som to akosi podcenil. S myšlienkami sa snažím pracovať tak, že ich banalizujem – niečo ako „viem o vás, ste tu (myšlienky) ale pre mňa nie ste dôležité. Takto sa však dokážem vysporiadať s 1 myšlienkou, ale sú obdobia, ked ma nemierne ťaží 1 vec – vysporiadam sa s ňou a príde 2, potom 3 a vtedy nastáva problém. Najhoršie je, že o nich strašne rozmýšlam v tom zmysle: čo keď to čo ma napadá aj myslím vážne, čo ak som naozaj taký zlý a podobne. Chcem Vás poprosiť o radu – aj keď viem, že je to veľmi ťažké. Myslíte si, že by mi mohla pomôcť liečba prostredníctvom nejakých liekov? Ak áno, čo by ste mi odporučili?
Chcela by som sa opýtať čo mám robiť ked večer neviem zaspať. Mnohí mi povedali, že je to moja psychika a moja myseľ sa vraj zablokovala a tak nechcem spať. ale ja neviem, či je to pravda. Trvá to od augusta. Večer diem o desiatej spať a len tak sa prehadzujem na posteli, a neviem zaspať, potom zaspím ale okolo 3 sa vždy budím na záchod. Ráno som potom často unavená a bolia ma oči s toho, že nespím. Prosím poradte niečo. Skúšala som užž aj tie známe "babičkyne recepty" ako mlieko z medom, materina dúška a podobne, potom som brala aj lieky (Sedatif Pc a Spánekfit) prá krát som sa dobre vyspala ale potom zase a teraz sa zdá akoby som bola proti nim imúnna lebo už nepomáhajú. Tieš si večer pred spaním zvyknem dávať čaj (Popradský čaj Sladké sny) pár krát pomáha a zaspávam už lepšie ale stále to nie je ako predtým. Zdravotné problémy nemám, takže tým to nie je.
Mám pocit že som jediná ktorú nikto nemá rád. No viete nie som žiadna kráska som tučná a sa neznášam, čo mám robiť?
Asi pred dvomi rokmi mi bola diagnostikovaná Gen. úzkostna porucha s obsendantnými myšlienkami,bol mi nasadený Fevarin 50mg večer,po čase sa všetko vrátilo do normálu a prednedávnom som sa pokúsil tieto lieky vysadiť...lenže žiaľbohu neúspešne,asi po mesiaci vysádzania,mi začalo byť hrozne(konkrétne po psych. stránke),vkuse si namýšľam že som sa zbláznil,že proste skončím na psychiatrii..že mám schýzu a pod.(napadajú ma šialené myšlienky,že neviem kto som a pod.)neviem sa toho zbaviť,je to neopísateľné,snažím sa to odignorovať lenže nedá sa:(,vkuse sa sledujem,aj ked v podvedomí dobre viem,že niesom žiaden blázon,ale to čo práve zažívam sa nedá slovami opísať...poprosím o váš názor,som športovec,študujem na vysokej škole,ale takto sa fungovať naozaj nedá:(
Mám pocit že ten liek už vôbec neúčinkuje,alebo neviem čo sa stalo,pretože,lieky beriem znova,prešiel takmer mesiac a nevidím zlepšenie- práve naopak,vkuse sa sledujem a tie myšlienky su čoraz intenzívnejšie(napr.pozriem sa do zrkadla,a napadá ma,že to niesom ja)viem že to znie šialene,ale neviem to ovládať. mám pocit že lieky mi v tomto nepomôžu,v podstate za všetkým su tie myšlienky.(ale to môže byť len môj neprofesionálny pohľad na celý problém) predpokladám že mi odporučite hospitalizáciu na psychiatrii,lenže to by ma položilo už úplne...radšej to celé ukončím sám(myslím že mi rozumiete),aspoň si ma ludia budú pamätať takého,akým som naozaj bol,ako skončiť v nejakej liečebni. Tak vás teda chcem poprosiť,poradťe mi ako to vidíte vy,čo by bolo podľa vás najlepším riešením a či vlastne ešte je pravdepodobnosť,že sa to vráti do normálu.
Mam 27 rokov a podla toho, co som sa docitala na nete trpim hranicnou poruchou os. Detstvo som nemala v podstate ziadne. Pripravili ma o neho moji rodicia. Neustale hadky, bitky, utekanie aj s mamou s bytu. Nikdy mi neprejavili lasku, len ma urazali, ponizovali. Nikdy ma nepochvalili, neobjali. Este k tomu prispel moj byvaly priatel, s ktorym mam 4-rocneho syna. Dost pil a viete si predstavit co nasledovalo. Moj problem je ten, ze mam partnera (2 roky) ku ktoremu sa spravam ako k handre. Tak ako moja mama ku mne. Prispelo k tomu to ze som mu prestala verit, kedze ma "nechtiac" oklamal. Islo o to, ze ho byvala partnerka otravovala a on sa mi to bal povedat, lebo ma nechcel stratit. Teraz ho upodozrievam, vymyslam si rozne scenare ked mi neberie tel. alebo je dlhsie v praci. nebolo to vzdy taketo. V poslednej dobe je to o 100 perc. hhorsie. Nemozem uz vystat sama zo sebou. A uz si to vybijam aj na synovi a to je najhorsie. nedovolim aby som mu pokazila zivot ako mne moji rodicia. Neovladam sa a obcas ho udriem. A potom placem a vycitam si to. Nezvladam emocie, som vybusna, agresivna, musim nieco rozbit aby som sa ukludnila. Bez liecby to nepojde, toho som si vedoma. Chcem sa spytat a velmi pekne Vas poprosit, ci mi neviete niekoho odporucit.
Mám problém s mojim priateľom. Sme spolu asi 4 mesiace. Problém je v sexe. Ja mám 23r on 26r. Príležitosti na sex nemáme veľa kedze byvame u rodicov kazdy. Skusali sme to spolu zopar krat, velmi sme sa na seba tesili. Naposledy to skoncilo tiez sklamanim. Vecer vo dvojici prichystal on, stale mi pisal predtym ako sa tesi na mna a aku ma chut. No ked k tomu doslo tak vsetko najprv vyzeralo fajn, no po minute ho proste presla chut. Strasne ma to trapi. A nevie mi to vysvetlit. Hovori ze to casom bude lepsie ale ja tomu nechapem. Konecne sami dvaja a nič nebolo. V com moze byt problem?
Mám priateľa ktorého už 15 rokov svrbí hlava a vyskúšal už skoro všetko. ( kožná, neurológia, psychiater, psychológ, testy na cukrovku, alergiologička, .. ) všade mu povedali že je v poriadku. Ležal s tým mesiac v Pezinku a nič, už je zúfali a nevie čo mu vlastne je a načo sa má vlastne liečiť. Potrebuje pomoc a ja neviem ako mu mám pomôcť.
Chcela by som sa poradiť ohľadom problému v práci. Pracujem 3 roky a nikdy som s nikym nemala problem, az kym nenastupila nova kolegyna pred rokom a pol. Uz od zaciatku som jej bola nesympaticka a chcela mi skakat po hlave/napriklad mi kazala nieco urobit a ked som videla ze len sedi tak som jej odpovedala nech si to urobi sama a potom ma pred vsetkymi zhodila, ze ona vraj mala vela prace a ja som jej nepomohla. A teraz je problem v tom, ze uz je moja nadriadena a som s nou dokonca v jednej miestnosti. Neustale ma sleduje napr. vidi v zrkadle za mnou, ze som na internete, sleduje ci udrziavam cistotu, ak je na stole co i len špinka uz som zla, na schodzi ma zhadzuje vytkne mi vsetko co jej vraj lezi v zaludku, proste vsetko co urobim je zle doslova aj take veci preco nieco nepolozim napravo ale nalavo a take nezmysly a vsetko co sa stane v praci zle tak mozem za to ja. Horsie je, ze to ani nemozem nikomu povedat lebo ona je tam velmi oblubena a pritom nikto nevidi ze je leniva a vela veci urobim aj za nu aby bolo urobene. Dava mi nezmyselne ulohy, ktore niekedy so samotnou pracou nemaju nic spolocne. Ak vidi, ze nemam momentalne co robit a som na internete /pricom na internet chodia vsetci alebo piju kavu/ tak hned mi da urobit nejaky nezmysel alebo ma posle k inej kolgyni jej pomoct /pricom ani nepotrebuje pomoc/. Neviem si uz rady, rozmyslam, ze odidem, nemozem sa ozvat pretoze je nadriadena. Aj ine kolegyne si vsimli ze ked som s nou som napäta a nie som v svojej kozi a ked ona tam nie je tak som uvolnena. Nema sa ma kto zastat lebo ako s nadriadenou s nou chcu dobre vychadzat. Chcela by som vediet ci ide o mobbing alebo si len namyslam. Mam problem iba s nou, lepsie povedane ona so mnou.
Moj problem je takyto: 9 rokov som chodila s chlapcom, potom sme sa vzali, teraz sme viac ako rok manzelia a mame 2 tyzdnovu dcerku. vsetci sa z toho velmi tesime, nas vztah ale narusa svokra, ktora sa pravdepodobne nevie zmierit s tym ze sme sa osamostatnili, stale chodi k nam, nosi navarene, kupuje veci, najprv som bola rada, ale po case vam to zacne liest na nervy, ked jej dam to najavo, tak som ja zla a manzel povie ze i nevdacna. Vcera isiel kupit vian. stromcek a samozrejme ze so svokrovcami, pritom mi to vobec nepovedal, lebo vedel ze sa budem hnevat. I oni utajovali do posl. chvile. ja som kojila tak som s nim nemohla ist. Manzel vravi ze si vsetko namyslam a prekrucam, ale preco by som sa hnevala bez priciny. Zacala som si do kalendara znacit ich navstevy, a z piatich dni su u nas tri. citim hnev, mozno som paranoidna, ale zacinam sa obvinovat. mozno svokra, kt. robi v mater. skolke sa nevie zmierit s tym ze Jarko je moj manzel a zaroven aj otec. Stale mysli ze nedokazeme byt samostatni, i my mame pravo na sukromie, od toho sme si kupovali byt. Muz mi povie ze si namyslam a ze mi hrabe, ze vsetko mi vadi, ci pridu alebo nepridu, nikdy neni dobre. moja mama povedala ze som nevdacna, ale zacina mi to liest na nervy po tolkych rokoch trpezlivosti a prehltania. Necitim oporu zo strany manzela, vzdy da za pravdu svokrovcom, hoci tvrdi ze som u nho na 1. mieste. Citim ze len moja vina to nieje.
Potrebujem poradit ohladne mojho manzela, ma 32 rokov, sme spolu 8 rokov a posledny rok to medzinami nejak neklape, ked pride sprace tak stale sedi za PC a ked nie PC, tak po treningoch a po zapasoch po fotbale vysedava stale s kamaratmi na pive a to je tak 3 az 4 krat do tyzdna a to pride cez vikend az nad ranom domov, doma sam od seba nic nespravi, ked ho o nieco poprosim tak sa mu nic nechce, stale sa len hadame, prosila som ho aj aby nechodil tak casto na to pivo, tak mi povedal ze on nic zle nerobi, ze ma nebyje nenadava mi, ale ja chem aby sme boli viacej spolu, ale on to jaksi nerespektuje a robi si stale po svojom, povedal ze mu stale len nadavam a ze mu stale rozkazujem, len ja uz neviem ake carovne slovicko mam nanho pouzit, ked nic nanho neplati, chceme mat spolu deti, len niekedy uvazujem ci je to dobry napad ,ked on sa chova ako 20 rocny pubertak bez zavezkov, uz som stoho zufala nervozna, ked sa mu snazim vysvetlit co chcem co sa mi nepaci, tak on si mysli ze ja mam spatne obdobie, ze mi stale nieco vadi, mam to vsetko ignorovat a nechat to tak nech si robi co chce?
Mam 18r. a mam pocit keď sa s niekým rozprávam napr. v škole a pod. ked rozprávam niečo čo sa my prihodilo ako keby ma počúval na začiatku a potom ma už vobec nevnimal. Potom stále keď rozprávam tak nato myslím a sledujem to. Už keď idem rozprávat niečo dlhšie tak hned po chvíli tak začnem rozmyslať či to dobre hovorim či ma pochopí čo som chcel povedať.mam pocit ze ma nepocuva neviem ci to je len moj hlupy predsudok. Ked idem nieco dlchsie povedat tak sa bojim ze to domotam alebo ze ked budem uz pri konci tak zaciatok uz uplne zabudne ten co mu to hovorim. Tiez dost dlho rozmyslam ako to poviem aby to vyznelo dobre. Neviem v com je chyba ci si neverim alebo uz neviem fakt.
Sama neviem ci navstivit lekara v poslednom case mavam zvlastne stavy, prepadne ma uplna uzkost, zacne mi busit srdce, zostane mi zle, potim sa, ale vzdy ma pri tom napadaju vseliake veci, vacsinou zle veci, ze ako by to bolo keby tu niesom,alebo vselico co sa stalo a chvilami neviem co zo sebou. Bojim sa aby som si neublizila alebo niekomu inemu. Vacsinou sa to stava ked som sama, ked mam nejaky program tak nie. Ale pride to zrazu hoci kedy,neviem si to vysvetlit. Bojim sa, poradte ci navstivit lekara ci je to vazne,alebo to prejde. Mam 22 rokov, navstevujem vysoku skolu,5 rokov mam priatela s ktorym to tiez nieje vzdy ruzove. Zacalo to tieto prazdniny a neviem si dat rady.
Rád by som Vás požiadal o radu, alebo všeobecný názor. Sme partia mladých ľudí od 17-20 rokov, ktorí si dobre rozumejú zabávajú sa, vždy sa vedia dohodnúť. Naposledy sa nám však stal problém, práve s jedným kamarátom, ktorý cielene vypil väčšie množstvo alkoholu. Je to osoba, ktorá sa snaží zabaviť ostatných. Práve v tento deň však s nami odmietol hrať akúkoľvek spoločenskú hru sám odišiel do susednej izby kde odpadol. Naše domnienky boli, že fakt odpadol, ale akonáhle vzbudil pozornosť a venovali sa mu všetci okolo začal spolupracovať. začalo ho triasť (bol absolútne v afekte) akonáhle sa spomenula sanitka bol absolútne v pozore. Avšak nám ušiel a museli sme ho naháňať po celej dedine kde odmietol nastúpiť do auta. Neskôr sme už kontaktovali rodičov a keď súhlasil s odvozom priviezli sme ho domov kde sa správal úplne slušne ako by mu vôbec nič nebolo. Na druhý deň však nás všetkých obvinil, že sme ho držali a nechceli sme ho pustiť domov, že za všetko môžme my. my sme však čakali aspoň poďakovanie a ochotu keďže sa to odohralo už v neskorých hodinách. Od vtedy už s nami vôbec nekomunikuje. Máme sa my snažiť o nejakú komunikáciu s ním? Čo by sme mali zmeniť, alebo ako prispôsobiť správanie sa voči nemu?
Odkedy som si našla priateľa ktorého milujem nadovšetko na svete a odkedy sa mamine narodil môj malý brat mávam veľmi zlé stavy. Stále sa o nich bojím, že sa im niečo stane..prestavujem si smrť nejde mi to dostať z hlavy von.. bojím sa som z toho už zúfala, rozplačem sa keď si to predstavím a neviem si s tým dať rady.. myslím že je to spôsobené až prílišnou láskou, ktorú k nim pociťujem, ale nie je to normálne sa až takto prehnane báť..neviem si s tým však dať rady, snívajú sa mi nočné mory a mám pocit, že moje podvedomie to už naozaj preháňa..nepoznáte nejaký účinný spôsob ako na to nemyslieť? snažím sa aj športovať a vyhnať také myšlienky ale aj tak..
1. Ako zistíte, že pacient trpí depresiami?
2. Aké používate metódy na zistenie?
3. Aké formy liečby odporúčate?
4. Myslíte si, že na liečbu sú vhodnejšie antidepresíva, alebo bylinné produkty?
5. Čo by mal človek trpiaci depresiou robiť, aby sa mu zlepšil zdravotný stav? (zmena životného štýlu...)
6. Čo by človek zaručene nemal robiť, keď sa lieči na depresiu? Teda, čomu by sa mal vyhýbať?
7. Ako by som sa mala správať k depresívnemu človeku?
8. Ako prebieha kognitívno- behaviorálna terapia?
9. Aké antidepresíva sú podľa Vás najvhodnejšie na liečbu depresie?
10. Dá sa depresia potlačiť vlastnou vôľou?
Pan doktor ja by som sa vas chcela opytat na svojho otca. Moj otec je alkoholik a zacal sa liecit ambulantne berie tablety campral 3krat denne 2 tablety plus vecer berie diazepan a k tomu vypije 3litre vina denne, tymto sa chcem opitat ze ci si stym neohrozuje svoj zivot.
