Cca 2 týždne, párkrát do týždňa dostávam negatívne vtieravé myšlienky - spôsobiť blízkemu milovanému človeku niečo zlé. Samozrejme sa s týmito myšlienkami nestotožňujem a neviem prečo sa objavujú. som skôr negativista a bojko. taktiež pedant- čo sa týka čistoty, mám 25 rokov a som dosť pracovne vyťažená, popri práci aj študujem. Veľmi som sa zľakla, pretože v jednom odbornom článku som čítala, že vtieravé myšlienky môžu prejsť aj do schizofrénie. Taktiež kontrolujem vždy pri odchode z domu, či je vypnutý plyn, či je zamknuté- niekedy som schopná vrátiť sa kvôli tomu aj do bytu, hoci som už na ceste do práce. V detstve som si hovorila, že ak nespravím to a to (úplnú banalitu), zomrie môj blízky, samozrejme že vtedy som tomu nepripisovala veľkú dôležitosť, až teraz, keď som zistila z rozličných internetových fór, že niektorí ľudia majú podobné problémy a berú na to aj antidepresíva, čo ja určite nechcem. Moja otázka ako proti tomu bojovať, ako sa toho zbaviť? Je to niečo vážne?
Ja mam problem so zavratmi. Zavrate mavam priblizne kazdy mesiac niekedy kazdy mesiac a pol. Neviem presne, pretoze, som si to nikdy nezaznacil. Su to priblizne dva az tri zavrate denne po dobu troch az styroch dni. Vsetko to zacina pocitom uz zazitej situacie. Robim si svoju pracu ako zvycajne a z nicoho nic mam pocit ako keby som to uz zazil. Ten pocit trva asi 10 az 15 sekund.Potom pride zavrat. Toci sa mi hlava,citim sa na odpadnutie, mam problem sa vyjadrit, citim tlak na hrudniku, dycha sa mi tazsie. Tlak sa mi zvysi taktiez. Asi 5 minut po dnesnom zavrate som mal tlak 149 na 71. Bol som na nejakych vysetreniach, kde mi nasli 12 mm cystu na mozgu, ale povedali, ze to este nie je ohrozujuce. Pri odbere krvi mi povedali, ze ju mam hustu. Niekedy mam problem si nieco zapamatat.
Po hormonálnej liečbe , ktorá ma dostala do prechodu som začala trpieť, silnými panickými záchvatmi. Bojím sa takmer všetkého. Došlo to tak ďaleko, že už 12 rokov som len doma. Nechali ma aj na ZŤP-S. Moja lekárka mi zo začiatku nasadila seroxat 40mg a XANAX. Nakoľko som dosť pribrala , pridala mi k tomu WELLBUTRIN. Spočiatku mi bolo lepšie, ale posledný rok sa môj zdravotný stav, veľmi zhoršil. Lekárka mi zamenila SEROXAT za > SERLIFT (dávkovanie 50,50,0). Užívam si to od 6.06.2011 a cítim sa veľmi zle. Som plačlivá, panické záchvaty sú pretrvávajúce, i keď v menšej mierte. Ale. Som veľmi nervózna, cítim v sebe vnútornú agresivitu, slabosť v svaloch.
Som chalan a mam 23 rokov. Moj problem je dost rozsiahly. Kedysi mam stale zlu naladu a viem sa rozculit az tak ze sa trasem. Nikdy som taky nebyval. Som hrozny nervak s pesimistickou naladou vzdy som mal problem uvolnit sa v spolocnosti pretoze mam aj socialnu fobiu, ale nemaval som az taky problem medzi kamosmi, len horsie je ze uz sa vyhybam aj im, pretoze sa citim stale nesvoj ...uvolnit sa dokazem len pomocou alkoholu. Inak som nervozny, potia sa mi ruky alebo sa mi cervena tvar. Poradte co by som mal robit s tym aby som bol ako kedysi usmievavy a v pohode chalan.
Ide o to, ze v 16 rokoch som ochorela na psychozu, ale liecit som sa zacala az o niekolko rokov neskor. Zacalo to silnou karcinofobiou, hypochondrickymi predstavami, neskor som mala paranoidne predstavy o tom, ze ma isty muz najaty vyssimi silami nakazil AIDS, bolo to sprevadzane depresiami a takou uzkostou, ze som sa pocikavala, nemohla som spavat, ale nikomu som sa nezverila, pretoze som nikomu nedoverovala. Rodicia si nic nevsimli, spoluziaci v skole ano. Zhorsil sa mi ciastocne prospech, ale zmaturovala som aj som sa dostala na VS.Tam sa moj problem zhorsil, konecne som sa dostala do ruk psychiatra aj na oddelenie. Skolu som napriek tazkostiam ako-tak absolvovala. Ja vsak stale neviem, v akej som situacii, aku mam diagnozu, nicomu nerozumiem. Oficialne mam na karte F20.0, co som si zistila, ze je paranoidna schizofrenia. Nikdy ma vsak nevysetril psycholog, nerobila som ziadne testy, nic, vsetko stoji na nazore jedneho psychiatra. Na konkretne otazky, aku mam chorobu, mi nikdy neodpovie, vraj to nie je dolezite. Uzivam dva druhy antipsychotik a jedno antidepresivum a stabilizator nalady. V nemocnici som bola iba raz, pretoze to odmietam, je tam priserne prostredie a nenavidim inych pacientov. Psychicke problemy sa mi stale vracaju minimalne raz rocne, castejsie aj viackrat. Viem, ze mam v sebe diabla. Nezvladam poriadne pracu, pretlkam sa, ako sa da, hoci prakticky vsetci takito pacienti maju invalidny dochodok, mne ho psychiater nikdy nenavrhol, vraj mam ist robit, ze som mlada a vzdelana. V praci mi ludia pozeraju do hlavy, mam z nich strach, lebo vidia moje myslienky, ja v sebe citim zlo, mam silne nutkanie niekoho tyrat, hoci to nechcem. Zijem s rodicmi, lebo sa nezvladam starat o domacnost, nemam vydrz aj robit aj viest domacnost. Premyslam, ze to skoncim, nevidim ziadnu perspektivu. Som strasne vycerpana, ked pridem z prace, hned zaspim a spim aj cely vikend. Bud som v praci, kde sa klepem, alebo zavreta doma a spim. Uz nevladzem! Nikto ma nepocuva, ja nikomu neverim. Mam nutkanie poliat kolegynu kyselinou sirovou. Vobec si neviem rady.
Moj problem spociva v tom ze sa citim cudne, vycerpana skor psychicky .moja mama alkoholicka lezi momentalne v nemocnici, nechodi,nevie sa sama ani ucesat a nespoznava niektorych ludi ked za nou dojdu.robia jej vysetrenia je tam uz tyzden. chodievam za nou velmi sa trapim ked ju vidim v takom stave aj si poplacem. Ked mi zazvoni telefon hned sa roztrasiem ci mi nevolaju z nemocnice. Teraz mam dovolenku ale neviem ako sa zapojim do normalneho zivota vsetko sa tak ruca. Uz nemam nikoho okrem nej a svojho syna koli ktoremu sa snazim byt silna a ked sa pyta na babku mu vzdy poviem ze ho pozdravuje a posiela pusinku. Neberiem ziadne lieky ale po otcovej smrti v 2006 som brala citalec 3 mesiace.
Mam 23 rokov a mojim problemom je, ze si robim zadery na prstoch ruk. Staci ked mam zahojenu jazvu po malej ranke a zacnem si to zvacsovat, jednoducho si to rýpem. Prirovnal by som to k zlozvyku okusovania nechtov, ktory nemam. Najviac sa to prejavuje pocas skuskove, ked som nervozny, ale v poslednej dobe aj ked mam po skuskovom, tak tento moj zlozvyk pokracuje, pricom nie som si vedomy, ze by som bol z niecoho nervozny. Teraz to robim hlavne vtedy ked premyslam a programujem pri tom, tak si tym akosi pomaham pri premyslani. Mne osobne to nevadi, pretoze ma to nejako nezranuje, neboli ma to, len ze to dost blbo vyzera. Kazdopadne rodicia s tym nieco chcu robit, pretoze to asi normalne nie je, tak preto sa chcem spytat, kde moze byt problem. Nemam nejake poruchy spravania, myslim si ze som vyrovnany clovek takze len tolko na zaver.
Som študentka a mám 20 rokov. Som veľká trémistka, dosť často mam trému. Pred skuškou, pred rôznymi súťažiami ale aj keď idem do školy. Hlavné prejavy sú: potia sa mi dlane a asi stvrty rok si hryziem nechty. Chcela by som sa tohto zlozvyku aj trémy zbaviť. A mam problémy aj sama zo sobou - komplex menejcennosti. Dost podcenujem samú seba, neverím si. Mohli by ste mi dať nejaku radu ako sa zbavit tremy a zlozvyku a nepodceňovať samú seba?
Trojročná dcérka má asi 2 mesiace problémy so zajakávaním, zrazu sa začala zajakávať na takmer každom slovíčku, toto obdobie trvalo asi týždeň a ustalo, po pár dňoch sa to ale vrátilo a trvá doteraz, ale zajakáva sa v podstate na začiatku vety, "no no no no" a povie niečo bez chyby, "štartuje" väčšinou na začiatku vety. Večer keď je unavená, zajakávanie sa zhoršuje, a robí hrozné hysterické scény, plače, v podstate bezdôvodne sa hádže o zem, kričí a tak podobne. Poobede spať odmieta. Je možné, aby spúšťačom bolo zľaknutie? - praskol pri nej balónik, a na druhý deň sa to začalo. Prípadne, má 7mesačnú sestričku, ktorá je 2mesiace už aktívnejšia, sedí, vstáva, berie jej hračky, takže pozornosť sa dosť obracia na mladšiu dcérku. Ešte podotknem, že od dojčenského veku bola opakovane vyšetrená pre drobnú somatickú stigmatizáciu, je prenatálnehypotrofické dieťa s predilekčným držaním hlavičky. Cvičili sme aj Vojtovu metódu od 9-15mesiaca. A k otázke: neurológ jej predpísal Promethazin 5 Berlin-Chemie, 2x denne 5ml po prečítaní príbalového letáku sa mi celkom zježili vlasy na hlave z rôznych vedľajších účinkov. Je ten liek vhodný pre také malé dieťa? Môžeme aj my ako rodičia nejako ovplyvniť to zajakávanie? V podstate sa snažíme zajakávanie ignorovať, neupozorňujeme ju na to, snažíme sa o láskavý fyzický kontakt.eď
O týždeň máme svadbu, na ktorú som sa veľmi tešila. Žiaľ, iba v minulosti. Priateľ ma počas chodenia viackrát oklamal ohľadne jeho slabosti - fajčenia. Stále zatĺkal, že s tým prestal a ja som naivne verila. Po niekoľkých uvedomeniach si vraj prestal, čomu ja veľmi neverím. Jeho rodina vie, že klamstvo neznášam, čo je predmetom mnohých našich hádok. Po svadbe mám ísť bývať k nim, kde fajčí i jeho mama. Posledný polrok však mávam problémy s dýchaním, mám pocit, že sa nemôžem nadýchnuť z plných pľúc a pocit zadusenia. S týmto problémom som bola aj u lekára, ale všetko je OK. Výsledky krvných testov sú vynikajúce. Badám, že práve po návšteve priateľa, pri ktorej si jeho mama aj päťkrát v mojej prítomnosti zapáli, mi je na druhý deň horšie. Opäť pocity na odpadnutie, neschopnosť nadýchnuť sa a pod. Čo robiť? Môže byť tento problém naozaj psychického rázu alebo sa jedná o ochorenie pľúc?
Rad by som sa spytal, ci je moznost odist na vlastnu ziadost z psychiatrickej liecebne, do ktorej bol clovek umiestneny na zaklade sudneho prikazu, s diagnozou F32.
Mám 15 rokov. Za tie roky som už absolvoval asi 6 operácii. No bohužiaľ mi teraz hrozí ďalšia. Mám s nej hrôzostrašný strach,ktorého sa nemôžem zbaviť. Vždy si poviem,že neboj sa ničoho ved všetko dobre dopadne, že som v rukách skúsených odborníkov.Som si vedomí,že strach je prirodzená ľudská vlastnosť, ale aj tak vkuse na to myslím. Každý ďeň myslím na to, že aby som naň nemyslel.Ale som bezradný. Je to hrôza na to myslieť. A najmä na to, že ked ma aj minule doviezli už na operačnú sálu, tak som sa z toho strachu aj rozplakal.Proste myslím už na to minimálne 3 mesiace a poriadne nemôžem ani spávať. Každý večer v posteli ma ten strach pochytí a k tomu mám aj výčitky svedomia. A existujú nabletky na zbavenia sa strachu a nepríjemného stresu??Prosím o radu,ako sa zbaviť strachu a výčitiek.
Starka sa lieči na c 50, má psych., problémi užíva frontín 0,5 mg., aromasin 25mg., sorbimon 20mg., transtec 70ug/h polku náplaste a dnes odpadla prišla naňu slabosť nie však od srdca prosím poradte mi starka vynechala tabletu od nervov mohlo to byť stoho, alebo nie?
Asi pred 3-mi rokmi som asi pol roka pocitovala uzkost-tlak v krku, potenie, nervozita, hnacka. Nemala som spravene ziadne vysetrenia, lebo studujem v zahranici (psychologiu) a doktor ktoreho som tam videla, mi povedal ze to je zo stresu. Asi po 6 mesiacoch to same od seba preslo. Nikdy som nemala panicky zachvat,skor to bola pretrvavajuca fyzicka uzkost. Potom to vsetko preslo a minule leto som sa zacala citit zmeny nalady a uzkost, plac, zly vnutorny pocit, velka unava, bolest svalov. Mala som letne prazdniny tak som isla domov na par tyzdnov, mojej doktorke sa nepozdavala moja farba (bleda:)) a poslala ma na interne, spravili mi krve testy, rentgen pluc, ekg srdca lebo sa im zdalo ze mam arytmie. Bola mi zistena znizenna cinnost sstitnej zlazy s vysokymy protilatkami. Zacala som liecbu pred rokom, vratila som sa naspat do zahranicia, pokracovala som v skole ale prestala som s brigadou. Zacala som chodit k endokrinologicke tu, stale mam este problem s hodnotami hormonov, niesom na spravnej davke, stale mi ju zvysuju. Ked boli hodnoty najhorsie tak sa mi ta uzkost vystupnovala, taky strach vnutorny zly pocit ze to nezvladnem a zblaznim sa, ale viem si to kontrolovat ze to prejde, nemam ziadne fyzicke prejavy ziadne busenie srdca problemy s dychanim atd. Stale ked mi zvysia davku tak sa mi to zlepsi na apr tyzdnov a potom za to pomaly zhorssuje, co vzdy potrvdia aj krvne testy. Mam aj vysoke protilatky, diagnoza je hashimotova tyreotida, beriem aj vitamin d na predpis a vitamin b12. Este chcem dodat ze sa mi zda,akoby som tu uzkost pred par rokmi mala z antikoncepcie lebo ked ssom to prestala brat tak to preslo, potom som znovu zacala a vtedy sa zacal ten kolotoc zo stitnou zlazou a uzkostou a nedostatkom vitaminom d a b12 a calciom. Chcela som len pocut Vass nazor, mozu byt uzkosti vazne byt sposobene nefunkcnou stitnou zlazou? prezerala som si rozne fora a zda sa mi, ze je strasne vela ludi ktori maju problemy z uzkostami a depresiami kvoli hormonom.
Ohladom mojho dievčata. Je to baran má 20 rokov. Bojím sa o nu. Som snou 3 roky. Na zaciatku to bolo super chodievali sme von, zabavali lubili. Mala kamaratky chodievala aj snimi von a tak. Len že skončila sa stredná škola, a kamaratky poodchádzali na školy a daleko. Ostala iba so mnou, čiže 3 roky sme boli iba spolu výlučne spolu s nikým sme nechodili von , ja ano chodil som do práce.Teraz chodi na vysoku školu tažko ju zvláda..a je nervozna každý den až do nepričetnosti.Na každeho je podráždená, rodinu aj mna. Strašne sa stará do mojej rodiny akoyb to bola jej rodina.Je nervozna s toho co robím ja, pri nej a dokonca vo volnom case ked neisom snou. Vadí jej každý moj krok. A obcas má zase stav žeje štastná a lubi ma..skače mi okolo krku a stíska,inokedy dokonca z hodiny na hodinu dokáže byt nahnevaná a až do mieri že ma neznáša a chce opustit. Stačí si prinej spievat .Išli sme na bicykloch bol slnečný den ja som si pospevoval.. prisšli sme domov a zsitil so mze je nahenvana, ked je nahnevana mlčí ale bo nadáva. Tak teraz mlčala asi 2 hodiny a nakonec pvoedala že ju stvalo že som si spieval. HNEVA JU MOJA práca či mám vyplatu alebo ked sa mi nechce povie nehc nejdem, a ked idem pvoie že som ako decko a neviem si to zariadit. Priznám sa doma extra nepomáham ale ak musim pomoct tak pomozem, stalo sa i to ze som musel mojej mame ktorá je sama pomoct pokosit ale pritom som bol s frajerkou dohotnuy ijst zanou, tak so mjej zavolal ze pridjem neskor trosku, uz bola nahnevaná že somdecko a neviem si pvoedat doma nič.Vyčíta mi že nič nedokážem že som neschopný. Pritom mam prácu dobre platenu, má tolko oblecenia a vecí odomna, ked má chut na nieco tak to dostane, pizzu melon atd... dokonca idem jej ho kupit sám a oan ma caka unas doma.Býva 5km od nášho mesta, preto zanou hcodim povecsine len ja, a chodievam busom alebo bickylom alebo pešo.. sobotu a nedelu nejdu autobusi tak chodim pešo.Vždy ked si pvoie prijdem ani rposit nemusi. Obvinuje ma že som sebec a nemyslim na nikoho len na seba. A hlavne ma stve že ona sama nic v zivote nedokázala ani doma nepomáha skoro vobec už kedysi často. stále ma smutnu naladu , skoro stále, je nervozna neustale, cele dni spí do 12 hodiny lebo do rána do 2 nevie zaspat. bolieva ju stale hlava brucho, a to trva uz rok a pol. Raz sa mi zdoverila že ma lubi a že som mudry a ze ona si uvedomuje ako zle mi snou musi byt, ale že si nevie pomoct zmenit sa.že ju stale neico stve aj nepodstatne. Ponožky pod postelou a hned som neschopák v celom svojom živote. Vychovávana bola štýlom že aj lampu so stropu jej dali ked si dupla. Neustale ma necháva bez príčiny, alebo skor bez príčiny na rozchod iba s hádky o tom kedy idem na vodičsky preukaz. stale sa ohraduje tým že som kao male dieta (pritom makám na stavbach v bratislave dennodenne od 4 rána do vecera) este aj utahany pridjem zanu ked si pvoie. A este studujem aj vysoku školu externe.Nedávno som jej pvoedal že vidim že jej chybaju kamaratky a že ja nemozem tahat 3 roky ulohu frajera kamarata a neviem koho este a ona sa rozplakla a objala. Ona nemá okrem mna nikoho lebo kamaratky su s miest vzdialených 20km Ale nidky nesla zanimi a vzdy obvinila mna ze je to moja chyba. Pritom ja jej dovolím čo si zažiada, priznám sa dokonca aj mne už ruplo pri jej správani tak že som jej dal facku , už som bol na pokraji. I ked to bývalo s pociatku dneska už chápem že to nikde nevedie ked jej dám silno po zadk ualebo podobne.Raz sa priznala ze by aj potrebovala psychologa..ale iba raz , je to silný sebavedomi baran, nic si nepripusti musi mat anozaj nejaký dobrý den aby sa priznala nidky sa snicim nezdvoverí ale iba obvinuje, nepovie pravu podstatu toho co che, ale nezmyselne tára dokola to iste ako pred mesiacom ci rokom. V NOCI dieme spat s tým ako ma miluje ráno vstane nahnevaná a mam ijst domou. Prosim vás ja som v koncoch dneska ma opustila no ja ju milujem, chodim na školu kde mám i psychologiu a viem že toto má asi spoločne neico s emociami nejaku vadu lebo tie veci niesu normalne. Dokonca dá mi otázku ja zacnem hovorit ona ma zastaví dokončí sama moju odpoved, a nahnevá sa na mna..len tým že odpovedá za mna, a na to sa nahnevá? toto nieje prirodzene však?..takze znova ma opustila a neviem ako jej pomoct tak aby si uvedomila co sa deje, v jej hlave som ja ten zlý ale sami vidite že jej nieco je.Prosím poradte mi. Bojím sa onu. Len prenu je potupne ked by so mtoto pvoedal ze potrebuje odbornu pomoc.ju to urazí a znova sa somnou nebaví a povie že to nemá zmysel. Nedávno sme boli vonku s kamaratom ona mu len tak so smiechom vykotila nanho s piva boli sme vonku v meste takze chapete, zacala sa smiat a kamarat jej vyhuboval ona sa nahnevala ze to je sranda a ze preco to tak berie, povedal som jej ze kamarat ma pravdu ze ho nech ho neoblieva ved je v bielom a novýhc veciach. Ona sa ohradila ze to tak nemyslela a ze to ej zabava ze sa nudi, a že ja mam byt ticho . Na druhy den ma nechala. Casto sa hádame, ale iba kvoli jej náladam ktore sa striedaju ako na kolotoci, nejdem zanou s tým ze suepr bduem s frajerkou ale s tým že aku naladu znova bdue mat a co mozem hovoti a co nie. Prepacte ze je to take rozhadzane ale píšem rýchlo aby som všetko vystihol ako to je.Donedávna mala dokonca problemi s menstruáciou mala ju bud silnu alebo ziadnu aj 2-3 mesiace. nesutale ju bolieva to brucho neustale, stale je unavená ubolená nic sa jej nechce nemá na nic chut, nejedáva proiadne iba obcas, skor 2 krát za den inokedy aj 5 ,ale to je malokedy.
Co mi môže spôsobovat chvenie na hrudy presnejsie v oblasti srdca trvato asi ani nie sekundu myslite žeto može byt stresom beriem lieky, Alventu a Lexaurin od psychiatra?
Mám 29 rokov a mám problém. Liecim sa na depresiu a hypochondriu pol roka.Citim sa celkom dobre, len som dost casto velmi unavená. Rano vstávam vzdy malátna a trvá to celý den:-(Niekedy mám pocit ze v robote zaspim. Krvny obraz a iné vysetrenia mám v poriadku. Neviem od coho to moze byt?
Mám 18 rokov a mám problémy s úzkosťou. Mám často zmeny nálad, chce sa mi plakať, nevidím v ničom zmysel života, niekedy mám zasa super náladu,že sa cítim šťastna ale väčšinou v mojom živote dominuje smutok, depresie než radosť zo života. Mám veľa kamrátov, v škole sa mi darí, nemám žiadne fyzické zdravotné problémy a ani nikto z mojej rodiny. Nič mi nechýba po matreiálnej stránke. Ešte ked som bola mladšia som mala strach zo spoločnosti ale tento problém už nemám. Len v niektorých situáciach ale to málokedy. Mávam strach zo života, z mojej budúcnosti,dokonca z takých vecí ako práca,dalej strach mať priatela alebo nejaký vztah. Myslím,že nie som v poriadku. Mala by som vyhladať odbornú pomoc? Neviem čo mám robiť a tiež mi nie je príjemné sa s niekým z mojej rodiny o tomto radiť.
Cítim sa stále zle neviem ,čo mám robiť už som bol na vyšetrení u psychologa ale aj keď som sa otvoril ,naše sedenia boli frekvenčne dosť od seba (1x za 2-3 týždne a ja sa potrebujem poriadne porozprávať o mojom živote, lebo sa mi celý zosypal a ja neviem ani ,čo bolo príčinou.Ja len viem že sa to začalo niekedy v12-13 rokoch a teraz mám 26. Najprv som prichádzal o rodinu, otec pil ,niekoľko rokov vyháňal z domu moju mamu a sestru ...nakoniec sa ho bála aj jeho vlastná matka volala naň políciu. Ja som našťastie vtedy chodil na internát,....ale keď som prichádzal domov, bolo desivé ticho. Mama a sestra niekde na byte a otec sedel opitý v aute, alebo som ho raz našiel štvornožky ,ako sa nevedel postaviť.....niekedy sa vyhrážal ,že ak ja pôjdem preč tak sa obesí .....nemohol som vtedy robiť nič...ani sa slobodne rozhodnúť lebo viem, že by to urobil...on totiž by prišiel o všetko. Nakoniec sa navážal aj do mna a povedal mi, že ak tam chcem bývať, musím platiť.(17 ročnému ,ktorý ani nevie čo s ním bude a je na strednej). Mama vysriedala asi 6 nájomných bytov, ja s nimi asi 3. Keď som mal pred maturami, otec spadol zo schodov a bol týžden v kóme ....ale narozdiel od jeho brata mal štastie, že sa po týždni prebral. On sa však prebral, nie preto aby niečo napravil, ale ako sme prišli na to, zobudil sa aby mohol viac piť. Veľa vecí som tu nespomenul. Veľa hádok atď. Nakoniec nás vyhnal všetkých a my sme šli bývať do nájmu. Išiel som na vysokú ,ale keďže som nemal peniaze na štúdium ,zarábal som si brigádami a tak som nestíhal v škole a odyšiel som . Neskôr po roku som si našiel prácu a po 2 rokoch som šiel na vysokú.Ešte tesne pred ňou som absolvoval operáciu štítnej žľazy .....musela ísť celá preč. Objavili sa mi depresie ,ale myslím ,že boli spôsobené úzkosťami. Medzi tým ako som ešte pracoval otec spadol 2 krát no keď dostal zápal pľúc ,nemohli mu dať potrebné lieky ,lebo pečeň bola v hroznom stave, mi zavolali do práce ,že zomrel ...nevedel som si ani predsataviť pohreb. Počas školy ,keď som mal stres sa mi vrátili depresie tak ,že som už písal rozlúčkové listy. Vždy som chcel byť architekt a teraz sa mi to znovu nepodarilo .....som v koncoch.....keď nemáte podporu ,ja som ju teda necítil, ..len kontrola ,že kedy zlyhám aby si všeci potvrdili ,že som hlúpy a VŠ. Všetko sa mi zosipalo....nemohol som si ani budovať vzťah, lebo som sa bál ,že mi vyženie niekoho ,ako sa to stalo sestre. A keby vedel, že som teplý tak opitý by to všade roztrúbil a všetci by mi dávali vinu za jeho zlyhanie, ktoré si mohol priznať a začať sa liečiť. Nemám nikoho som sám, nemám nič a ani nijaké peniaze na nový život a ani si nemôžem pomôcť, tým že si kúpim liek, ktorý potrebujem na náhradu hormónov, nejaký olej z rias a ani terapiu 2x za týždeň, kde by som sa mohol konečne vyrozprávať a zistiť, prečo sa do niečoho nemôžem pustiť. Mám 26 a niesom nikde..čo mám robiť? ..som len doma...a na šport, ktorý by som potreboval spolu s terapiou nemám a som vyčerpaný zo školy a z toho ako sa mi nedarí žiť. Iní majú všetko v poriadku, ide im život a teda aj škola a teda aj v partnerskom živote ...bavia sa už o sexe ako o dobrých ranajkách a to majú len 19-20, ale aj skôr 16-18. Všetko záleží od domáceho prosredia, lebo je to ako vankúš, na ktorý spadnete a podľa toho aký je hrubý, tak to aj pocítite pri dopade na beton, a z akejkoľvek výšky ...niektorí majú po ním dokonca trampolínu a zakrátku dobu sú tam, kde boli aspoň približne. Ja ho mám ako rohožku a cítim sa ako na ľadovom chodníku.
Dobrý deň, mám 22 rokov a som študentkou vysokej školy. Posledný rok a pol mávam depresie a prudké zmeny nálad. Pomerne často sa mi stáva, že dobrá nálada sa z minúty na minútu stratí a z ničoho nič sa rozplačem...toto sa deje, len keď som sama, v spoločnosti sa mi to ešte nestalo. Častejšie mávam takéto stavy počas skúškového obdobia, vtedy som v neustálom tlaku, mám pocit, že nič nestíham, že zlyhávam. Mám pocit, že všetko, čoho sa chytím, sa rozsype ako domček z kariet. Nič sa mi nedarí a tieto neúspechy môj problém ešte znásobujú...Z každej strany stále počúvam, ako mám myslieť pozitívne a všetko sa zmení k lepšiemu, no nedokážem to. Snažím sa, ale ako mám myslieť pozitívne, keď v mnohých prípadoch si za tie neúspechy nemôžem ja sama, ale nejaký arogantný profesor, ktorý si chce niečo dokázať a odbúrava si svoje komplexy na študentoch? Neflákam tú školu, učím sa, idem na skúšku s pocitom, že to viem a aj napriek tomu sa to nepodarí...Študujem pozemné stavby a architektúru, na školu som sa tešila už od 12 rokov, bol to môj sen, škola by ma aj bavila, keby mi neustále nepadali pod nohy polená a rôzne prekážky. Áno, prekážky sú na to, aby sa zdolávali, ale mám pocit, že na mojich pleciach je toho stále viac a viac a myslím že to je príčina mojich depresií...doma sa to hanbím povedať, zdôverila som sa len priateľovi, zatiaľ mi vždy pomohlo keď sme sa o tom porozprávali...depresie sa ale vrátili po pár dňoch znovu...už dlhší čas sa odhodlávam, že navštívim odbornú pomoc, lebo sa bojím, že sa to ešte viac zhorší...stále som ešte nenašla odvahu ísť za psychiatrom...ani neviem, či potrebujem papier od svojho lekára, alebo ho môžem navštíviť aj bez neho...párkrát som sa dokonca prichytila, ako myslím na samovraždu, no vzápätí mi došlo, že až tak ďaleko by som nebola schopná zájsť...teraz nie. No depresie mávam stále silnejšie, tak preto som sa rozhodla urobiť prvý krok a obrátiť sa na Vás.