Môj problém je myslím dosť nezvyčajný. Týka sa starej mamy, ktorá má 74 rokov. Od decembra bývame spolu v jednej domácnosti, v zrekonštruovanom dome - moji rodičia, brat, ja a babka. Pätnásť rokov sme nepočúvali nič iné, len aby sme predali byt a bývali spolu s ňou. Nakoniec sa tak aj stalo, babka prepísala dom na rodičov, predali sme byt, zo staršieho domu sme spravili krásny nový dom, čiže po hektickom období sme sa tešili na kľud a harmóniu v novej domácnosti spolu so starou mamou. Bohužiaľ opak je pravdou. Dnes je to presne pol roka čo bývame spolu pod jednou strechou, a hádky, krik a urážanie sa máme takmer na dennom poriadku. Nikto by to nepovedal na starú 74 ročnú nevinne pôsobiacu ženu. No jej zatrpknutosť, tvrdohlavosť a neprimeraná hrdosť privádza moju maminu dennodenne k slzám. Keď sa snažím babke dohovoriť ja alebo ocino, tak sme zlý pre zmenu my. Táto žena chce z každej situácie vykorčuľovať ako víťaz, keď spraví chybu, neospravedlní sa, neustúpi - práve naopak, zaútočí a dá vám ranu pod pás, aby mohla byť znovu práve ona obeť. V celom jej živote sa nemala tak dobre ako sa má teraz. Všetky práce na dome, boli financované mojimi rodičmi, zariadili jej novú izbu, v chladničke má všetko po čom jej žalúdok túži, v živote jej nikto nič nevyčítal, aj keď vieme že si za celý svoj život nedokázala odložiť ani cent, ale to je minulosť, žila si svoj život, ktorý nebol ani zďaleka taký svätý, akou svätou mučenicou sa robí ona teraz. Náš problém však spočíva v stravovaní. Babka schudla cca. 10 kíl, a v posledných mesiacoch to začala robiť tak, že zje jeden chlebík na raňajky, potom ju zavoláme na obed keď je náhodou v izbe alebo vonku, ona príde do kuchyne a opýta sa, či si môže dať kúsok chleba ? pritom má ale naloženú polievku a samozrejme pripravené aj hlavné jedlo. Po každom menšom upozornení na chybu, ktorú spraví, a tých robí veľmi veľa, sa ona uzatvorí do seba, zamračená behá po dome, ukazuje pohľadom ako veľmi jej vadíme, a nechce nič jesť. Keď jej povieme, aby sa najedla, o čo jej vlastne ide, tak povie, že ona sa stravuje iba toľko aby aspoň trochu žila, teraz som ju citoval. Ľudia ale nie sú slepí a vidia, že s tou ženou sa niečo deje, ona si proste zaumienila, že nás zničí tým, že prestane jesť, aby ľudia mohli hovoriť, že je zúbožená odkedy spolu bývame. Prosím Vás o pomoc, radu, alebo o akýkoľvek návod na túto situáciu. Hlavný problém je medzi mojou mamou a babkou, pretože maminu bolí to ako sa k nej babka správa, ako neustále klame, intriguje a ruší harmóniu v našej rodine. Babka jednoznačne dáva najavo ako veľmi jej vadí, že bývame spolu, že nemá posledné slovo, že nemôže všetkým organizovať život a že všetci netancujú tak ako si ona povie. Je to veľmi ťažké vysvetliť takto cez písomnú správu, lepšie je raz vidieť ako 100x počuť. Proste sa človeku zdvíha žalúdok nad falošnosťou mojej starej mamy, ona si zjavne neuvedomuje čo robí, že ničí všetkých naokolo, pritom sa snaží byť ona tou týranou, vykrikuje hrozné veci do očí mojej mamy, a hoci tomu nikto nechce veriť, žena ktorá má 74 rokov, vzhľadom bezbranná starenka, je vo vnútri tvrdá skala, s diabolskými myšlienkami, a slovnou zásobou človeka v najlepších rokoch. Prosím Vás o radu ako by sme mali postupovať, lebo takto to bohužiaľ nebude môcť ďalej v našej domácnosti fungovať, a taktiež Vás prosím o radu, ako prinútiť starú mamu začať znovu pravidelne jesť, lebo podľa mňa je to jednoznačná psychická porucha.
