Uskladniť alebo neuskladniť pupočníkovú krv? To je otázka, ktorou sa zaoberajú mnohí nastávajúci rodičia. A odpoveď? Nie je jednoduché sa k nej v spleti protichodných tvrdení a skresľujúcich informácií dopracovať. Čo sú mýty a čo fakty?
O možnosti odberu a uskladnenia pupočníkovej krvi už počula asi väčšina z nás. Málokto však vie, že cenným zdrojom novorodeneckých kmeňových buniek je i placenta, jedinečný orgán zabezpečujúci zdravý vývoj dieťatka.
Každý budúci rodič chce pre svoje ešte nenarodené dieťa len to najlepšie. Mnohí z vás možno zvažujú odber pupočníkovej krvi, aby ste vášmu potomkovi do budúcna uchovali vzácne bunky, ktoré mu môžu pomôcť v prípade viacerých závažných ochorení. Niektorí rodičia sú zástancovia dotepania pupočníka, pretože vidia benefity práve v tom. Dajú sa skĺbiť oboje?
Letti nemala ani dva roky, keď sa jej život otočil naruby. Dovtedy zdravé dievčatko muselo spolu s rodičmi prekonať náročnú cestu k uzdraveniu. Aj keď pri narodení Letti nemali jej rodičia závažný dôvod pre uchovanie pupočníkovej krvi, rozhodli sa tak, a dnes už vedia, že urobili najlepšie rozhodnutie.
Pre niekoho známa, pre iných zas úplne nová informácia. Čo je darovanie krvotvorných buniek?
Žiadny človek by sa nechcel dostať do situácie, kedy by spolu s lekármi musel rozhodovať o nevyhnutnej liečbe a tobôž, aby tak robila mamička pre svoje dieťatko. Ale žiaľ, aj také prípady sú. Mnohé závažné ochorenia, akými sú napríklad leukémie, lymfómy či iné rakovinové ochorenia, si môžu vyžadovať transplantáciu krvotvorných kmeňových buniek s cieľom obnovy buniek kostnej drene. Krvotvorné kmeňové bunky je možné získať nielen z kostnej drene, ktorej odber je komplikovaný a bolestivý, ale aj bezbolestne z pupočníkovej krvi. Aký je však medzi nimi rozdiel?
Patríte k tým, čo pravidelne chodia darovať krv? Alebo sa chystáte ešte len prvý raz? Každopádne, pozrite sa, ako vyzerá celý proces spracovania a využitia vašej krvi.
Krv (lat.sanquis, gr. haima) je tekutina zložená z krvných buniek (biele krvinky-leukocyty, červené krvinky-erytrocyty, krvné doštičky-trombocyty) a krvnej plazmy. U človeka tvorí krv 8-9 % hmotnosti tela (v priemere je jej objem asi 5 l).
V živote sú situácie, keď môžeme byť konfrontovaní s potrebou darovania krvi pre záchranu života. Vedieť znamená byť aspoň čiastočne pripravený. Ako teda také darovanie krvi prebieha? Kedy a kde ju môžeme darovať?
Darovanie krvi je jednoduchý proces, založený na dobrovoľníctve, ktorý má veľmi šľachetný cieľ a pozitívne vedľajšie účinky pre mužov a pre ženy. Aj napriek pokroku v medicíne, žiadna umelá náhrada krvi ešte nebola vynájdená.
Každé dve sekundy potrebuje len v Európe niekto transfúziu krvi. Darovanie jedného pol litra krvi vie zachrániť až tri životy. Potenciálni darcovia sa často vyhýbajú tejto ušľachtilej aktivite z dôvodu zlej skúsenosti v minulosti, zo strachu z ihiel alebo odstrašujúcich mediálnych prípadov kontaminácie krvi.
Existujú tri spôsoby – darovanie periférnych kmeňových krvotvorných buniek priamo z krvi, darovanie kostnej drene z bedrovej kosti na operačnom sále v celkovej anestézii alebo darovanie pupočníkovej krvi.
Pupočníková krv sa po prvý raz použila na záchranu života pred 19 rokmi. V roku 1988 v Paríži prvýkrát použili pupočníkovú krv práve narodeného dieťatka na záchranu života jeho vážne chorého súrodenca. Odvtedy sa použila pupočníková krv viac ako 8 000-krát. Doteraz sa krvotvorné kmeňové bunky z pupočníkovej krvi použili na liečbu viac ako 70 rôznych ochorení.
