Psychológia
Časté zmeny nálad
Mojou ťažobou sú prudké zmeny nálad, ktoré by sa dali pripisovať k mojej „vrodenej“ náladovosti. Otázkou je do akej miery sa dá náladovosť považovať za náladovosť? Ak mám opísať intenzitu svojich premien nálad tak by som to opísala ako prudké stúpanie hore a opäť prudko nadol. Niektoré typy nálad ma totálne paralyzujú, nedokážem racionálne uvažovať, dokáže ma rozhodiť každá maličkosť, tak náhle ako sa do zlej nálady dostanem, tak sa dostávam do pozitívnej vďaka nejakej zdanlivo banálnej situácie a lúsknutím prstov je všetko fajn. Takto sa to opakuje v rôznych časových intervaloch. Niekedy sa to mení zopár krát počas dňa, inokedy sa striedajú dni v týždni, či raz do mesiaca prichádza „kolekcia zlých dní“, ktoré si väčšinou odôvodňujem ženským cyklom. Snažím sa eliminovať tieto prívaly športom, či trávenia času v dobrej spoločnosti atď. ale nakoniec ma to zase dobehne. Popravde je to vyčerpávajúce, pretože neviem tieto protichodné emócie skrotiť do jednej primeranej. Samozrejme je to veľmi stručne načrtnuté a možno i nepochopiteľne. Ďalším faktorom je, že som sa s tým nikomu nezverila, považujem to za hlúpe a sebaľútostivé. Poznámka: mám 20 rokov, študentka vysokej školy, k lekárovi chodím len na preventívne prehliadky, žiadne závažne zdravotné problémy nemám.
Problémy v živote s priateľom s kamoškou, nespoznávam samú seba
Mam 19 rokov a studujem na vysokej. Bola som vesele dievca, ktore si verilo a bola som stastna...vsetko sa zhorsilo minuly rok, ked som sa chcela rozist s priatelom, s ktorym sme uz pat rokov. Nebola som si ista ci ho este lubim, mala som v sebe zmatok a vtedy som ho podviedla. Bolo to raz a neplanovala som to, dozvedel sa to, nie odo mna. Napriek tomu chcel somnou zostat i ked sa vo mne strasne sklamal, takisto ako ja v sebe. Nikdy to nespomina. Ja som si aj vdaka tej bolesti co som mu sposobila, uvedomila, ze ho velmi milujem a chcem za nasu lasku bojovat. Prisli vycitky svedomia-obrovske, preplakala som cele noci, nedokazala som pochopit ako som mohla takto ublizit tomu najmilovanejsiemu. A on mi este odpusti a miluje ma. Proste som sa uz nespoznavala, stratila som samu seba. K tomu sa pridala akasi apatia voci skole, vzdy ma velmi bavila no posledneho polroka tam vobec neviem vydrzat, absolutne sa nedokazem prinutit ucit. Neskutocne ma to hneva, lebo cely zivot som bola vyborna ziacka a dost cielavedoma. Pred dvoma tyzdnami nam zomrel psik, ktoreho sme mali 11 rokov. Hrozne nas to celu rodinu vzalo. Doteraz som sa s tym nevyrovnala. A moja najlepsia kamoska sa mi totalne odcudzila, co ma trapi vlastne uz od konca strednej. Ked som sama, citim sa uplne hrozne, stale myslim na vsetko zle co som spravila. Ked som s ludmi snazim sa predstierat tu veselost, ale casto potlacam slzy. Tento stav sa mi zhorsil ked som pred 2 mesiacmi zacala brat Curacne (isotretinoin) ale neviem posudit, ci je to kvoli tomu lieku alebo prirodzeny vyvin, pretoze uz raz som to brala a vtedy som take problemy nemala. Priznam sa, ze som pomyslala na samovrazdu, ale bojim sa. Potom si poviem preco to ukoncit definitivne a dostanm strasnu chut odist prec, uplne do inej krajiny, kde ma nikto nepozna a takpovediac zacat odznova.
Priateľ sa pri akomoľvek probléme upína na cudzie ženy
Ohladne riesenia problemov sexualnym stykom. Snazim sa totiz zistis, ci moze ist o vazny psych. problem, ked som zistila, ze pri akomkolvek probleme, ale aj bez neho sa priatel neustale upina na cudzie zeny. Pri akomkolvek probleme napr. aj pri vypovedi, odmieta rozpravat sa a vyhladava spolocnost zien za ucelom sexu. Zijeme spolu 2,5 roka, vzdy si vazil, ze ho dokazem vypocut a viem poradit, spolocne zaujmy aj plany do buducnosti sme mali, dostatok nehy a aj porozumenia. Dost ma to prekvapuje, pretoze aj sam od seba mi povie, ako si vazi, ze tak do neho vidim, ale nerozumiem tomu. Mozno ide o nieco obycajne, ale mam taky ten zensky pocit, ze moze ist o nieco vazne. Moze ist aj o nejaky druh trapenia, kedze ho opustila po polroku manzelstva ex, ktora sa rozhodla pre ineho muza? Na jednej strane tuzi po rodine, tesil sa na dieta a na druhej strane vyhladava sex. kontakt s cudzymi zenami. Narovinu o tom so mnou rozprava, ze vobec netusi, preco to robi, a ze si nevie pomoct. Mne to pride ako nieco vazne. Je to navonok hodne sebavedomy chlap, spolocensky, zabavny a obcas hodne rozciteny. K dnesnemu dnu uz nie sme spolu, ale trapi ma to.
Pravidelné bolesti žalúdka a následné zvracanie
Mám 18 rokov a mávam pravideľné bolesti žalúdka a následné vracanie potom, ako sa nachádzam v silnejšom psychickom rozpoložení najmä večer. Skúsil som ísť 3 krát na diskotéku a 3 krát som potom ked som o 2hej prišiel domov a chcel zaspať, tak mi prišlo zle, začalo to pichaním v bruchu až som vždy musel vracať. Vždy keď zavriem oči, zdá sa mi, ako keby som ešte bol priamo v dianí a počujem ešte napr. hudbu s takou ozvenou a blikanie pred očami, proste nepokoj. Stáva sa mi to aj keď som niekedy dlhšie niekde vonku podvečer s kamarátmi a sa nejako bavíme, potom mi je zle. Nepijem alkohol a neberiem žiadne látky. Posledné razy to je už tak, že dlhšie zaspávam s bolesťami, potom ma to prinúti vstať, vyvraciam sa a potom už niekedy zaspím našťastie.
Čudné správanie po konzumácií alkoholu
Píšem kvôli môjmu 73 ročnému manželovi. Pred 32 rokmi mal aneorizmu, následne operovaný na pravej strany hlavy. Má 3 slučky na žile z ktorej intenzívne krvácal. V posledných 3 rokoch sa uňho zvýšila konzumácia alkoholu a tým aj rôzne čudné správanie. Napr. nepamatá si či sa už naobedoval a požaduje jedlo, na každého nadáva /debil, sprostý/ pod vplyvom alkoholu je tiež agresívny, nervozny, každá maličkosť vybuchuje a všetko ho znervozňuje. Bohužial to trvá kým mu trvá vreckové, ktoré si necháva z dôchodku t.j. 10-14 dní. Potom je znovu pokoj a je normálny. Ako ho presvedčiť aby nepil. A či tento stav môže súvisieť jeho chorobou z pred 32 rokov a či sa to bude ešte zhoršovať. Kde by sme mohli požiadať o pomoc. On ale odmieta že by mu niečo bolo a tým aj návštevu lekára nechce absolvovať. Ja som onkologická pacientka a nepotrebujem stres, čo aj uznáva, ale v tých kritických dňoch mu to nepríde na um. Bojím sa že keď sa mi stane to najhoršie že ostane sám, tak to určite nezvládne.
Problém s úprimnosťou - neustále klamanie a vymýšľanie
S priateľom som vo vzťahu rok a pol. Ja mám 21 rokov a on 25. Všetko by bolo v poriadku keby nemal problém s úprimnosťou. Neustále klame nielen mňa ale aj svoje okolie. Rád si vymýšľa a prikrášľuje rôzne situácie. Vôbec nevidí rozdiel medzi klamstvom a pravdou. Neuvedomuje si ako ubližuje mne tým, že ma neustále klame. Vymýšľa si rôzne veci pred ostatnými ako napr. nový "kšeft", aby ukázal, že veľa zarába(pritom zarába veľmi slušne). Vymýšla si rôzne situácie,aby zapôsobil. Vôbec nevie ukázať úprimnú tvár. Niekedy sa mi zastavuje rozum nad tým čo si dokáže vymyslieť. Po pol roku vzťahu si za mojím chrbtom písal a stretával sa so svojou bývalou priateľkou, ale ja som nemala šancu na to prísť, lebo aj ku mne sa správal ako keby sme boli úžasný pár. Neskôr sa ku mne vrátil a sme odvtedy spolu rok. Pred pár dňami som mu našla správy ako si pred pol rokom opäť s ňou písal. V tých správach klamal aj ju. Musela by som to tu veľmi podrobne opísať tie jeho klamstvá,aby to nevyznelo tak, ze občas zaklame.Chápem, že každý človek občas zaklame, ale myslím si, že u neho je to už vážnejší problém. Preto som ho poslala na vyšetrenie psychológovi. Myslíte, že som urobila dobre?
Tažké rany života, problémy so spánkom a pocity úzkosti
Pred 12 rokmi mi ochorela sestra na rakovinu, velmi som sa vystrašila a preživala som spolu s nou všetky operacie, vyšetrenia, všetky zlepšenia aj zhoršenia.začala som v tom obdobi mavať problemy najprv so spankom, potom prišli take uzkostne stavy,že som s abala že či ja nedostanem nejaku važnu chorobu, moje deti, moji dalsi najbližši.začala som zle spavať,začala som mavat problemy s chrbticou.neskor sa začali probelmy v našej rodine zhoršovať,sestre pribudali metastazy,nedarilo sa jej v liečbe, moja matka dostala infarkt,moj manžel važne ochorel, ja som musela byt operovana pre podozrenie na nador na vaječniku, ktory na štatsie nebol zhubny, syn bol chory a hospitalizovali ho v nemocnici a dcera mi tak isto ochorela.cely čas v tomto kolotoči problemov som s anahanala a pri tom sommala pocit, že to vsetko zvladam,lebo ved je to vsetko len na mne. Ked už bo lrelativne pokoj a zdalo s a, že s avsetko dostava na dobru cestu, tak som jedneho dna v pokoji dostala strasne stavy.zaliala ma horučava, trplo mi cele telo, bolest na hrudi, triaska, zima a neuveritelny strach že zomriem.zavolal mi muž zachranku a povedali mi že je to z chrbtice.na druhy den s ato ale zopakovalo a nastal kolotoč vyšetreni a chodeni apo lekaroch. Samozrejme že vždy s ami tlak zvyšil pri tychto stavoch.ako prve som navstivila neurologa,ktory mi povedal, že chrbtica to nie je, že skor je to stres,to sa mi zdalo uplne vylučene nakolko som mala v tom čase celkom kludn eobdobie, tak som patrala dalej až somnavstivila internistu a ten mi porobil vsetky vysetrenia a boli negativne ale nakolko som bol avelmi rozrušena tak som mala tlak 150/95 a ked som chytila doma tie stavy tak mi vyskočil aj na 190/105.inak som mala tlak okolo 110/65.dal mi lieky na tlak apovedal, že je to vysoky tlak.lieky som začal auživat,cez den mitlak klesal este nižšie ale ako nahle prisiel večer, tak som znova dostavala stavy panik, dostala som holter pre istotu či nema nejaku arytmiu,ale nemala som.po dalsich navstevach u lekara sme sa dohodli, že navstivim psychologa,lebo som lieky na tlak uživala ale tie stavy sa mi vracali už každy večer a lekar usudil, že tam bude asi aj stres alebo niečo psychicke.chodila som na sedenia,dostal asom lexaurin na upokojenie a asi po 5 sedeniach s ami stav upravil,začala som sportovat a zmenila som trochu myslenie. Od tedy sa mi tie stavy nevratili. Lieky na tlak mi nakoniec znižili n apolovcnu davku ale vraj ich mam uživat už cely život.tlak sa mi držal každy den cca 100/60 niekedy aj menej ale ked som s aspytala či si to nemožem vysadit tak mi povedali,že ti elieky su už na cely život,že to sa nesmie vysadit. Pred rokom sa mojej sestre velmi pohorsilo,už jje prestali zaberat lieky, chemoterapia, mala strasne bolesti, chodila som k nej každu volnu chvilu, pomahala som jej ako som len vedela,bola som s nou do poslednej chvile a snažila som s ajej nejako pomoct aspon prekonavať tie strašne bolesti.boli to pre mna snad tie najhoršie chvile mojho života.zomrela a ja som stratila najbližšieho človeka z rodiny.bola aje to pre mna velka strata.snažila som sa pomahať jej manželovi, detom a na koniec aj mojej mame, ktora to tak isto velmi zle znašala.znova som začal amat problemy so spankom, zobudzala som s av noci a dlh ehodiny som nemohl avobec spať,stale som myslela na sestru a na to ako velmi mi chyba. Po pol roku od jej smrti som mal apocit,že už si nejako na to začinam zvykat, už som menej plakavala ....ale začal asa mne zhorsovať zdravotny stav. Začala mi tronut noha,tak som začala chodi po lekaroch,vraj chrbtica, ale na chrbtici žiadne zvlastne zmeny nenasli ani na magnetickej rezonncii,poslali ma na cievne,ani tam nic, potom som začal amat zase problemy s tlakom,tak mi lekar pridal lieky na tlak. Hovorila som mu že mavam cez den tlak normalny,len večer s ami zvysuje av noci ke dnemožem spat.a zase ma jeden večer prepadol ten pocit uzkosti a strachu.už som vedela,že to bude to čo pred rokmi,hoci v duchu som si myslela,že už som starsia, tak možno infarkt.....natočili mi ekg ,v poriadku.vyhladala som psychologa a ten ked som mu vyrozpravala moj pribeh, tak navrhol aj psychiatra, že aby som s a snim porozpravala.tak som nevahala a isla.psychiater mi predpisal lieky 2x denne 1/2zoloft+1/2 leaxaurin a na noc 1mg xanax sr a povedal mi, že mam vsetky lieky na tlak zahodiť,lebo ja nemam nič s tlakom ale preživam velku uzkost, panicke ataky a miernu depresiu. cez den mi tie lieky tlak velmi znižovali,čo mi robilo nemsiernu unavu a na noc ked na mna prisiela uzkost tak aj tak nefungovali. Ti eposledne lieky,ktore mi lekar predpisal n atlak som prestal auživať,začala som uživat tie AD+lexaurin,chodim aj k psychologovi na terapie.stavy paniky sa mi už neobjavuju al ev noci sa budim stale a hlavne s abojim vysadit ti elieky na tlak,ktore uživam už od tej prvej epizody spred rokov. Bojim sa aj uživania tych AD, stale s apozorujem,či nema nejake nežiaduc eučinky. Bojim sa ž ezostanem zavisla na nich... Neviem či možem tie lieky na tlak LODOZ 2,5/6,25 ,ktore uživam 1tbl rano naozaj vysadiť po tolkych rokoch ,myslite že by som mala navštiviť ineho internistu a prehodnotit moj zdravotny stav alebo sa snažiť držat rad psychiatra a nebať sa? čo by st emi doporučili este pri probleme so spankom?večer byvam velmi unavena,kolkokrat už o 9 o pol 10 zaspim. ale zobudim sa okolo pol noci prvy krat,potom zaspim po hodine,zobudim za z adalsi edve hodiny a niekedy som už o 4 vyspata. ak idem neskor spat je to presne take iste,ale neskor chodim spat len vynimočne.
Skončil sa mi neobyčajný vzťah
Skončil sa mi prednedávnom vzťah z ktorého sa nemôžem nejako dostať a odraziť sa tak povediac od dna. Je v tom hačik ten, že to nebol taký obyčajný vzťah. Bol taky iný. A chcel by som radu či by mi v tom nejako vedel pomôcť psychológ alebo psychiater? Chcem sa cez to čím skôr preniesť a začať žiť.
Manžel sa trápil a ja som myslela na rozvod
Som vydata a mam syna. S manzelom som nikdy nebola idealny par. Vzdy vo vztahu nieco chybalo. Asi pred 5 rokmi som si nasla priatela o ktorom nik ani netusil. Bol to clovek, ktory pre mna urobil vsetko a keby mohol tak by za mna aj dychal. V podstate sa koli mne aj rozviedol. Ja som ale stale vahala a s rozvodom otalala. Nechcela som to urobit koli dietatu ako aj koli priatelovi aby som mu to raz nevycitala. O tychto mojich myslienkach hlavne o tom ze by som sa raz chcela rozviest a zalozit si snim rodinu som mu ani napriek jeho prosbam o nejaky ciel nikdy nepovedala. Vzdy som ho odbila tym ze som stastna z kazdej sekundy co sme spolu a ze teraz zijem pre tto krasnu pritomnost. On koli tomu trpel a myslim ze sa doma velmi umaral, dovolim si povedat ze mal koli tomu depresie. Bol to clovek ktory veril tomu ze som jeho osud ze som bola stvorena pre neho. Vsetko vyvrcholilo asi pred mesiacom mala som velmi tazke obdobie a vsetko som vsebe dusila. Prisli medzi nami hadky a ja som mu v navale zlosti a zufalstva povykrikovala tie najskaredsie veci nadavky ... To bola uplne posledna kvapka v jeho trapeni. Myslim ze si o mne mysli ze som ten najhorsi clovek na svete. Od toho dna sa v nom nieco zlomilo. Z cloveka ktorý by mi bol obetoval uplne vsetko ktorý ma nadovsetko miloval zrazu vsetko zmizlo. Vsetka tuzba po mne po spoločnom zivote po laske. v podstate ani nevie ci ma lubi. Momentalne neciti absolutne nic k nikomu a nicomu. Mojim placom som to este aj zhorsovala az napokon medzi nami vznikla akasi bariera. Chcem sa opytat ci je mozne u neho obnovit tie city ktoré vnom boli Ci je nejaka nadej ze sa to da este doporiadku. A ak ano ako co mam robit. Teraz uz vie aj to co som cele roky citila ja a co som chcela urobit ale momentalne mu to je jedno. Je naozaj mozne prestat takto milovat?
Intenzívne sny podobné realite
Po dobu asi 5 dní mám veľmi intenzívne sny, veľmi podobné realite, ktoré by mi ani nevadili, ale ráno sa zobúdzam veľmi veľmi unavená, neoddýchnutá a vyčerpaná. Neviem si to vysvetliť, nakoľko momentálne som v kľudnejšom (nie až v prehnane stresovom období), spánok mám prakticky neprerušovaný, netrpím nespavosťou, takmer ako položím hlavu na vankúš zaspím, spím dostatočne dlho vo vhodnom prostredí, večeriam min 2 hod. pred spaním, primerane, som takmer abstinetka a nefajčiarka. 5 dní po sebe mám noc čo noc mimoriadne intenzívne sny, akoby v realite (čiže napr. vo sne pracujem, nakupujem, cestujem, atď.) veľmi intenzívne, podrobne, akoby celú noc, až by sa dalo zameniť s realitou, a pritom viem že je to sen. Manžel mi potvrdil, že v noci spím pokojne, keď sa zobudil, spím vraj kľudne. Ráno čo ráno sa zobúdzam bez výnimky s tým, že som neoddýchnutá a akoby som celú noc aktívne žila. Teraz som natoľko vyčerpaná, akoby som už 5dní nespala, takmer do krajnosti, a už sa obávam aj ísť spať. Moje sny pritom hraničia akoby s nočnými morami, ale nie je to nič strašidelné - bežná ale nepríjemná realita, ale vždy iná, čiže žijem v noci "život" ďalej dokola bez oddychu, neskutočne reálne a podrobne, takmer celú noc. Prosím poraďte, čo to môže byť, alebo na koho sa obrátiť, lieky by som nerada brala a vlastne ani neviem načo. Zaspať viem okamžite, okrem štítnej žľazy na ktorú úžívam L-thyroxín a pravidelne chodím na kontroly, nemám žiadne zdravotné potiaže. Pracujem prevažne duševne (som účtovníčka), fyzicky chodím si pocvičiť so psíkom a každý deň pravidelne cvičím. Prosím poraďte čo s tým, lebo mám dojem, že sa zrútim len z toho, že som akoby 5 dní v kuse hore bez spania. Alebo mám len vyčkať ďalej, chce to čas?
Nepravidelný panický atak
Mám problémy cca 4 mesiace a chcem ich vyriešiť čo najskôr. V januári tohto roku som prekonala akýsi panický atak. Pri normálnej debate mi prišlo zle na odpadnutie nevedela som polapiť dych a srdce v hrdle mi tlkotalo extrémne rýchlo. Myslela som si či je to infarkt no po zavolaní RZP mi povedali že to je z nervov a že sa mám ukludniť že to nie je nič vážne. Počas dvoch týždnov potom som mala takéto ataky viackrát.Mávam ich nepravidelne v horšej či lepšej miere doteraz. Bála som sa stále viac a viac, všeobecná lekárka mi predpísala Frontin 0,25. Zabral no vždy len dočasne. Podla potreby. Odvtedy som sa začala viacej kontrolovat.. Začali ma pobolievat rozne časti tela... najprv pravá strana hrudníka čudný pocit, týžden na to bolest hlavy, tlaková ktorá ustála iba v spánku a lieky na nu nezaberali. Myslela som si že mám nádor kedže to prišlo z ničoho nič. Po vyšetrení neurologičkou som zistila že je to z chrbtice a ešte v ten deň ma bolest prešla.. No začala ma boliet ďalšia čast tela.. mala som akoby niečo týžden zaseknuté v hrdle... vyslovene ma bolel hrtan.. zase som si predstavovala katastrofické scenáre a išla som na ORL vyšetrenie.. Doktor povedal že je to z nervov. Tak isto ma bolest v ten deň prešla. Pár dní na to ma začala boliet pravá noha najprv od kolena dole potom v okolí stehna.. divná, neidentifikovatelná... Niekedy akoby nervy inokedy akoby kost alebo sval, no cítila som v tej nohe neistotu a sem ta šklbanie či zvláštne trpnutie a ortoped s neurologom nič nezistili... Všetko som to povedala obvodnej lekárke a ona mi povedala že by som mala ísť na MR mozgu. Pre istotu, pretože takéto migrujúce bolesti sú zvláštne. Po tom, čo mi toto povedala ma noha prestala boliet a zase ma začala boliet hlava.. z toho že si predstavujem čo v tej hlave možem mat..Bolesť tlaková zvláštna migrujúca. Uvedomujem si že to može byt spôsobené hypochondriou alebo trebars GUP? Jednoducho sa mi moja nervová sústava vymyká spod kontroly a neviem si rady.. MR mám až v júny a potrebujem sa sústrediť na prijímačky na medičinu takže neutíchajúcu bolest hlavy si nemožem dovoliť. Prosím teda o radu ako prekonať strach a ako sa psychicky vzchopiť PS: Na bolesť mi nezaberá Ibalgin ani nič podobné.. iba Xanax a lieky s podobným účinkom alebo to keď nemyslím na bolest. Mám 18 a ešte by som pripomenula že dost často rieším problémy s rodinou aleb priatelom a že od prvého panického ataku som prílišne bojazlivá, citlivá a 90 percent dňa rozmýšlam o tom, čo mi može byť.
Veľké problémy s manželom, prehnane ho kontrolujem kvôli jeho kamoškám
Som matkou troch detí, najmladšie má 7 mesiacov. Mám velké problémy s manželom a neviem si s tým už poradiť. Čo som otehotnela tretí krát som voči manželovi strašne podozrievavá, vkuse ho sledujem ako sa chová , čo robí, ským telefonuje , vkuse mu kontrolujem mobil, čítam sms, aj emaily, vyvolávam mu do práce a otravujem ho s blbosťami, pýtam sa ho stále kedy príde domov, ak náhodov mešká zisťujem kde bol tak dlho..... To podozrievanie vzniklo na základe toho, že mi viackrát klamal a viem, že má kamarátky s ktorými si stale vypisuje a oslovuje ich miláčik a podobne.Píše si s nimi denne a mne tvrdí, že o nič nejde, že sú to len kámošky, ja ale strašne žiarlim a trápim sa koly tomu .Často myslím aj na to, že ma možno podvádza. Aj sa o tom všetkom rozprávame, on tvrdí že nič zlé nerobí , ja mu však už nedokážem veriť.SOm z toho potom strašne nervózna a nedokážem sa na nič sústrediť, na každého kričím, nechutí mi jesť, trasú sa mi ruky a najradšej by som manžela v takých chvíľach podviedla. Mám pocit, že stašne potrebujem niekoho, kto ma pochopí, kto ma objíme, povie mi že ma ma rád, že nie som len pestúnka a upratovačka v domácnosti. Aj o tom som manželovi hovorila, no odozva žiadna. On sa tvári,že sa nič nedeje a oslovuje ma Andrejka, vlastne vždy mi tak pekne hovoril, ale ja to už neznášam. Prosím poraďte mi čo mám so sebou respektíve s manželom robiť. Som chorá, čo sa vlastne so mnou deje ? Som z toho aky je zúfala. Neberiem žiadne lieky, ani nemám žiadnu chorobu. Akurát, že kojim malú, može to mať na mna nejaký zlý vplyv?
Chcem aby sme sa s partnerom dohodli keď niekam chce ísť
Potrebovala by som poradit vo vztahu k priatelovi. Zijeme spolu rok v spolocnej domacnosti, teraz cakame babatko. Rozumieme si v podstatnych veciach, no obcas sa u nas objavi hadka, a to je vec, v ktorej by som potrebovala poradit. Partner tvrdi, ze vsetky hadky vyvolavam ja, za vsetko som vinna ja...hadka nastane vtedy, ak nieco od neho pozadujem. V podstate sa to toci okolo jednej poziadavky, chcem aby ked sa partner rozhodne niekam ist, aby sme sa na tom ako partneri dohodli, resp. aby som sa o tom nedozvedala posledna, a ako o hotovej veci. Mam vtedy pocit, akoby som nebola sucast jeho zivota. ak mozem uvediem priklad, vcera som sa dozvedela,ze pojde do letneho tabora so svojim 5 rocnym synom z predchadzajuceho manzelstva. Je to krasne, ze sa mu chce venovat, a ja ho v tom len podporujem. Len ma mrzi, ze rozhodnutie odist na tyzden prec bezo mna, urobil bezo mna. Druhy problem je ten, ze ked vyjadrim nespokojnost s tym, ze sa rozhodol bezo mna, velmi ho nahnevam, a ked ho nahnevam, je velmi zakerny. Asi mu mojou reakciou ublizujem, lebo vtedy na oplatku ublizuje on, urobi vzdy vsetky veci o ktorych vie, ze mi ublizia. A nikdy sa neospravedlni. negeneralizujem, nikdy som od neho nepocula prepac, nakolko on si nie je vedomy nijakej chyby. Vsetko vzdy vyvolam ja, a som aj vinnik. Ja si svoju chybu vzdy priznam, a ospravedlnim sa, neviem, napriklad, za nevhodny ton, alebo zle sformulovanu vetu. Stale rozmyslam, ci naozaj to nie je tak, ze pozadujem nieco nad hranicu normalnosti, ze by som mala ja zmenit postoj, zmenit svoje spravanie, reakciu na takuto situaciu. Nechcem vsetku vinu zvalit na neho, len chcem konstruktivnu debatu, ak nastane nezhoda v nazoroch. Nechcem od neho odchadzat, ani sa rozchadzat, chcela by som najst riesenie.
Strach spať v izbe sama v tme a tichu
Mám 25 rokov. Tento problém mám odmalička -strach spať v izbe sama v tme a tichu. Keď som sama musím mať zasvietenú malú lampu a zapnuté rádio, ale aj tak sa lakám každého zvuku, šuchotu, buchotu. Deje sa to hocikde. Proste sama v noci brrrrrrrrr.. neviem čo robiť. Jeden čas som skúsila tabletky na spanie ale z nich som bola na druhý deň k.o. Keď som sa pokúšala povedať to našim doma, tak ma len vysmiali že sa bojím duchov a tým to skončilo..Preto som moc nikdy nepátrala po príčine.Nepamätám si na žiadnu zlú skúsenosť v noci alebo tak až na hádky mojich rodičov, ale neviem či to s tým súvisí..No teraz sa mi to nejako zhorsilo a mne sa zda ze vidim v tme postavy, napr.dnes sa mi to stalo aj v autobuse ked som cestovala z Bratislavy do Nitry a sedela som sama vzdau v tej 5ke a mala som stále pocit že am niekto je, úplne ma chytila triaška tak som si tam musela zasvietiť svtelo..Nerozumiem tomu :-// Doteraz to bolo tak ze ked spala so mnou v izbe sestra bolo dobre, no teraz nespím už ani tak..úplne sa mi zdá že sa všetko hýbe, približuje, strašne som vydesená, potom nespím. Neviem, rozumom si viem povedať že to nemôže tak byť ale nedá sa. Upozorňujem že sa to deje len v noci a takto extrémne to trvá asi 3 týždne.
Neviem či snúbenec nemá inú
So snubencom sme spolu 2 roky, tento rok sa chceme brat. uz som vam raz pisala ohladne mojej ziarlivoti, velmi ste mi pomohli preto by som sa vam chcela hned podakovat. . teraz mame bohuzial iny problem. preto aj rozmyslam ze odlozim svadbu:( od novembra snubenec robi mimo nasho mesta, domov nedochadza, v dome sefa ma vlastnu izbu s vlastnym vchodom, do aj z prace ho nosi sef.nikam nechodi cez den nakolko byva za dedinou a auto nema ani moped. problem je ze ,niekto, sa nas snazi rozdelit, moj snubenec pracuje v table dance bare- ako casnik, takze je denne v kontakte s 10kockami. asi pred 2 mes. mi ,,znama,, ktora neznasa mojho snubenca povedala, ze ma inu, sa to ale vyriesilo.. ked som u nho, a upratujem stale najdem cierne vlasy- ja som blond, mi vravel ze pracuje s 10 kockamy, vlasy sa prenesu ..to je pravda.. okrem toho mi vravel ze pracuje 7 dni v tyzdni , ze nema chut ani naladu na podvadzanie, na inu... pred par dnami som zase pocula ze ma inu... ja verim mojmu ze inu nema, volame si, smskujeme, neohlasene som isla za nim, bol vo svojej izbe...on ma 33 rokov. za tie 2r co sme spolu sme si pekne a draho byt zariadili, mame pekne auto, na moje narodeniny ma prekvapil vyletom do prahy, mame peknu sumu spolocne nasetrenu-neverim ze by to vsetko riskoval,ci hej ? sex je super, dokonca od kedy sme malo spolu este lespi, peniaze extra nemina, zakazdym ked idem za nim -1-2x do tyzdna mi da vsetky peniaze, proste nevyzera to nijako ze by mal inu.. az na fon. som mala raz ,,skrat,, som mu vravela ze chcem prezriet jeho telef. nieco tam vymazal- neskor sa priznal ze nejake nepekne porno. . v poslednej dobe ma vypnute zvuky na fone, odovodnuje to tym ze chce mat klud.alebo ked mu niekde lezi fon tak displeyom nadol. sam mi vravel ze uz ma toho dost ze stale pocuva ze ma inu, stale vravi ze nic zle neurobil, pracuje 7 dni v tyzdni aby sme sa mali dobre, a ja mu robim stresy.... nechcem mu robit stresy, ja chcem byt tiez stastna, milujem ho z celeho srdca, ale neviem ako sa cez to cele preniest...:(( viem ze sa nikdy nedozviem kto rozprava ze ma inu, kamaratka mi vravela ze je veela ludi co zavidia, co ziarlia...vravela som mu nech zmeni pracu ale nechce lebo dobre zarobi. v tomto sa neda obmakcit.u nho je pravidlo- ked sa da dobre zarobit treba to vyuzit. .. prosim poradte ako sa sprava chlap ktory ma inu ? alebo co si mam vsimat ? ako to vsetko zvladnut? milujeme sa ale bojim sa ze raz si poviem dost:( je velmi stresove pocuvat ze vas snubenec ma inu...a on tvrdi ze nie. inak ziadne dokazy nie su.nikto ho s dotycnou nikde nevidel- udajne sa spolu len rozpravali, a ten rozhovor nevyzeral na rozhovor medzi kolegami.
Nič ma nebaví, úplne som stratila všetky emócie
Mám osemnásť rokov mám dobrú rodinu a jednu naozaj dobrú kamarátku ešte z detstva ale kamarátime sa doteraz. Už zo dva tri roky sa mi stupňuje pocit. Nič ma nebaví úplne som stratila všetky emócie, neviem sa pre nič nadchnúť. Baví ma veľa vecí snažím sa nájsť si koníček. Ale akonáhle začnem niečo robiť aj keď sa na to teším už sa na to neteším a nechce sa mi. Strašne ľahko sa nechám ľuďmi ovplyvniť a ľahko ma od všetkého odhovoria. Stratila som pevnú vôľu a nemám žiadne odhodlanie. Nedokážem komunikovať s ľuďmi. Ťažko sa s niekým skamarátim, musí to byť veľmi ukecaný človek aby som s ním našla spoločnú reč. Keď som s ľuďmi nebaví ma počúvať ich aj keď sa snažím stále mi po rozume behajú vlastné myšlienky a to čo hovoria sa mi zdá nudné vôbec ich nevnímam. Chcem už rýchlo odísť aby som ich nemusela počúvať. A keď som sama tak sa cítim strašne osamotená. Chýba mi zábava a smiech. Chcem sa do vecí a rozhovorov pohrúžiť tak ako kedysi. Chcem mať to odhodlanie a odvahu čo som vždy mávala a nie len od všetkého cúvam. Veľmi sa snažím, púšťam sa do nových vecí ale vždy sa zľaknem a cúvnem a som zasa tam kde som bola. Ako mám zasa nájsť sama seba? Ja vidím aj cítim že toto ja nie som.
Cítim, že môj mozog úplne vyhorel a necítim sa dobre vo všetkých smeroch
Asi pred 4 rokmi som zacala mat uzkostne stavy.triaska, bušenie srdca atd...s toho pred rokom som navstevovala psychiatra ktory mi nasadil antidepresiva ktore som ale prestala brat pretoze mi ziadne nesedeli a proste som sa bala ze to na mne ludia uvidia ze som na liekoch a ze nejsom v pohode a zdrava atd.. asi pol roka som bola bez depresii, fungovala som avsak teraz pracujem uz 4 mesiace vo velkej firme kde je namahava praca a vela ludi, nakolko mam socialnu fobiu tak sa mi neda dobre fungovat.asi pred 2 tyzdnami som citila strasne vycerpanie, velke bolesti hlavy prestala som jest, schudla som 8 kilo, nespavam tak ako mam a mam nevysvetlitelny strach a neviem coho sa bojim, isla som teda na pohotovost kde mi pichli nejaku injekciu lebo uz som vobec nefungovala, mala som nizky tlak a diagnozu f 40 a f 41.som teda na pn.zajtra som objednana k psychiatricke a neviem co si pocat nechcem brat antidepresiva a zajtra sa musim nechat vypisat s pn lebo inac by ma s prace vyhodili. navyse som asi po roku uzivania hormonalnej antikoncepcie vysadila a citim sa este horsie, bojim sa vsetkeho a vsetkych, nejdem sama ani do obchodu a strasne som naviazana na priatela vsade som len s nim aj v praci.citim ze moj mozog uplne vyhorel a vobec sa necitim dobre telesne je mi na odpadnutie, citim velky tlak na hlave a velky bezdvovodny smutok, velmi ma to obmedzuje vo vsetkom prosim poradte mi co vlastne je moj najvetsi problem a co si o tom myslite vy, nemam vobec sebavedomie, aj ked mi 100 ludi za den povie ako mi to pristane,neverim tomu a ked na mna niekdo prehovori mam taky stav ze zo mna nevypadne ani slovko a aj po dlhsom rozpravani sa strasne unavim a niektore pismena sa mi tazko vyslovuju napr. S,č ...mala som ist aj na umg vysetrenie kvoli miastene gravidis avsak som musela odcestovat do prace. Velmi sa bojim a uz neviem co mi je, nechcem takto zit je to utrpenie.
Návaly nekontrolovanej úzkosti
Uz je to vyse roka( 1rok a 5 mesiacov) co som si vsimla zmenu v mojom spravni na verejnosti. Moje spravanie je pre mna v poslednej dobe tak trochu pritazou, myslim si, ze si sama komlikujem svoje posobenie v spolocnosti. V poslednej dobe sa mi casto stava, ze sa neviem uvolnit a prepadne ma divny pocit pri stretnuti alebo zoznamovani sa s novymi ludmi. Spociatku som si myslela, ze o nic nejde, no tieto divne pocity som casom zacala prezivat pravidelne aj pri svojich blizkych znamych ak som vo vacsej partii ludi. Myslim, ze by som to charakterizovala ako navaly nekontrolovanej uzkosti, ktoru v danej situacii neviem nijako potlacit. S ludmi v mojom okoli si nemam co povedat, neviem sa zapojit do debaty, neviem sa bavit a tesit sa z malickosti a suvisle povedat jednu zmysluplnu vetu, ako kedysi. Ak zacnem rozpravat mam pocit, ze vsetky pohlady ludi sa upieraju na mna a ja nie som ani vtipna ani stastna, ale zato poriadne nervozna. V kruhu svojich blizkych sa citim ako kvopka nestasia, bez zivotnej energie. Zatial sa spolocnosti cielene nevyhybam, avsak mala som par dohodnutych stretnuti s mojimi priatelmi, ktore som kvoli tymto pocitom radsej zrusila, mala som totiz strach, ze ma zase prepadne uzkost a ze sa strapnim, zacnu sa mi trias ruky a ta nervozita by ma asi polozila. Moje sebavedomie tiez rapidne klesa. Spociatku som tomuto prezivaniu neprikladala velky vyznam lebo co sa poznam, tremu a mensi stres ako pri skuskach na VŠ som prezivala odiakziva, moj spolocensky zivot mi to však nekomplikovalo. Som dosť spoločensky a živy človek (bola som), ktorý miluje svojich priatelov, rodinu a ludi. Chyba mi zivotne naplnenie kedze nemam partnera, ale myslim, ze ta uzkost nesuvisi priamo s tym a tiez myslim, ze to nie je depresia, pretoze vsetky tieto stavy prezivam iba v konkretnych momentoch a situaciach s ludmi. Dalsia vec, ktora podla mna suvisi priamo s mojim problemom, su bolesti zaludka a male afty, ktore mi pri nedavnom vysetreni zistili lekari. Je mi z toho do placu lebo si neviem rady aj ked viem, ze sa mi to deje, a pretoze viem, ze som bola mile, pekne, spontannne a usmievave dievca s velkou chutou zit a spoznavat. ...moja otazka je teda: myslite si, ze je moj problem vazny? co teda dalej? uvažovala som o tom, ze navštivym psychiatra no neviem, ci by mi pomohol? zabudla som spomenut, ze som ucitelka a teda denno denne pracujem s ludmi.
Prenasleduje ma nepríjemná žena
Mam 33rokov, za sebou rozvod, roky som zila uplne krasne sama so sebou a teraz mam snubenca a cakame dieta. Zacina mi krasna etapa v zivote o ktorej som vzdy snivala. Problem mam v tom ze som sa zamotala so zenou ktora je v rovnakom veku, ma manzela a dve deti a vzdy chcela az prilis vela casu travit so mnou skoro kazdy druhy den a stale mi hovorila a stazovala sa aka je nestastna, nadavala na manzela a pod. Vzdy som ju vypocula a snazila sa jej pomoct-ale prisla som na to ze ona pomoc vlastne nechce-chce iba nadavat a ja aby som sedela a pocuvala to. Odporucila som jej psychologa, aj tam chodila a prestala, nepriznala sa co jej psycholog hovoril. Zacala som sa jej vyhybat, nezdvihat telefony-lebo ked som jej zdvihla tak ma milo ale aj tak castovala preco jej nezdviham,kde som bola, kde pojdem-je mi to smiesne lebo moj priatel co mi je tak blizky ma takto NEPRENASLEDUJE. Zacala otravovat mojich blizkych osobne a aj telefonicky-lebo byvaju v blizkosti a cislo ma len na to ak by sa jej nieco stalo,kym ma manzela cely den v praci a pod. a ona to takto zneuziva.. otazkami kde som momentalne kde sa nachadzam a pod.Ved ani moji blizki niekedy nevedia kde som, som napriklad na prechadzke sama so sebou a podobne-nezijeme v jednom dome.. Nemam na nu sil-povedala som ze som tehotna a chcem sa venovat sama sebe-dlho sme na dietatko cakali.. Ako jej to mam este vysvetlit-nechcem ublizovat, ale ona mne moze? Co s tym, mala som kopu priatelov ale toto nie je kamaratstvo, je emocionalne nedospela zena, nedokaze byt sama so sebou a je plna pesimizmu, nevie si vazit ludi okolo seba-ja sa takymto ludom vyhybam. Ked clovek chce poviem svoj nazor, pomozem ale su urcite hranice. Ako keby bola zla ze som otehotnela a uz sa nebudem venovat jej. Vyhybam sa jej lebo nepotrebujem taku kamaratku, ked sa chcem venovat zachvilu babetku a svojmu buducemu manzelovi. Stretavam sa aj s inymi kamaratkami raz za par mesiacov a je to ok. Kazdy mame svoje rodiny..Sranda je este v tom, ze je to uz tretia taka zena podobna ktora sa v mojom zivote vyskytla za sebou. Co ich pritahujem? Tych dvoch zien predchadzajucich som sa zbavila tak-ze zazila som s nimi sok ked mi vycitali ako pubertiacky ze preco sa s nimi nekamaratim,preco nejdem von ked oni chcu,preco sa im nezdoverujem o imtimnosiach s mojim priatelom..vzdy som im musela byt po chuti-ale prisiel mi do zivota muz a kedze aj oni maju svoje rodiny-aj ja som chcela zacat novy manzelsky zivot, deti a tak. Jasne som im povedala-ze sa uz nechcem stretavat a bude to tak najlepsie-lebo im nedokazem pomoct s ich povahou.. Rozisli sa somnou v hneve, ale ja ich lutujem.. Priatel mi povedal ze su bohuzial chore..A treba sa im radsej vyhnut lebo teraz je pre nas dolezite dietatko ktore cakame a potrebujem byt v klude..Co s tou tretou zenou?
Dospelý syn nechce navštíviť lekára
Mam dospeleho syna ktory ma velmi problem navstivit lekara, mam podozrenie ze ma cukrovku-dedicnu, ale o navsteve lekara nechce ani pocut...ma este jeden velmi problem...casto chodil autom na dovolenku do chorvatska od minule roka nedokaze prejst cez tunel, ani cez serpentiny...dokonca sme museli zrusit dovolenku...ma prave tento rok 40 rokov, bojim sa aby nieco nepremeskal....taketo pocity ma aj jeho otec...ale ten na este bojacnost z lietania.., ale najviac ma trapi to ze nechce ist na preventivnu prehliadku....u mna to nevidi, chodim pravidelne, stravuje sa velmi dobre...vacsinou bio, zeleninu, vela ovocia a kvalitne potraviny, co mam podla vas urobit, aby si dal urobit vysetrenie.
