Bolesť

Čo je to vlastne bolesť? Ako ju možno diagnostikovať a správne liečiť? Do akých typov delíme bolesť a prečo má pre prežitie človeka taký podstatný význam?

bolest_vseobecna Zdroj foto: Shutterstock.com

Definícia

Bolesť je jedným z najcennejších výsledkov evolúcie živočíšneho sveta. Bolesť je nepríjemný zmyslový a pocitový vnem, spojený s aktuálnym alebo potenciálnym poškodením tkaniva. Je to subjektívny pocit, signalizuje hrozbu poškodenia organizmu alebo už existujúce poškodenie. Varuje jedinca a má preto základný význam pre prežitie.

Základom je podráždenie receptorov, prípadne priamo nervových vláken. Receptory bolestivých podnetov sa označujú ako nociceptory. Nociceptory vytvárajú široko rozvetvenú sieť v koži, kĺboch a cievnych stenách. Sú to zakončenia nervových vláken. Majú relatívne vyšší prah pre vznik nervových impulzov ako iné receptory (napríklad hmatové ).

Nervové impulzy v nociceptoroch vznikajú rôznymi podnetmi – mechanickými, termickými , chemickými i elektrickými. Pri poškodení tkaniva noxou sa uvoľňujú takzvané algetické substancie (histamín, bradykinín, serotonín, ióny kália, a ďalšie), ktoré môžu priamo stimulovať nociceptory, alebo ich senzibilizujú k pôsobeniu iných podnetov. Ich účinok sa môže navzájom potenciovať.

Telo však súčasne produkuje substancie (hormóny, morfíny), ktoré sú dôležité pri modulácii spracovania bolesti. Vzniknuté impulzy sú vedené nervovými vláknami do miechy, kde sú ďalej spracovávané, môžu byť zosilnené alebo inhibované. Z miechy vedú bolestivé impulzy do vyšších štruktúr mozgu, kde sú prepájané do mnohých oblastí mozgu.

Aké typy bolesti zubov poznáme?

Typy bolesti

Klasifikácia bolesti môže byť rôzna. Z klinického hľadiska predovšetkým:

Akútna bolesť

bolesť nastáva okamžite po podnete, je ostrá a pálčivá.

akútna krátkodobá (bežná) bolesť, napr. vertebrogénna, pohybového systému, zubného pôvodu,
akútna intenzívna bolesť – pooperačná, úrazová, popáleninová,
prielomová (prúlomová) bolesť – akútne zhoršenie chronických bolestí, hlavne nádorových,
špecifické formy akútnej bolesti vyžadujúce špecifickú medikáciu, napr. migrenózne, neuralgické, ischemické.

Chronická bolesť

Bolesť trvajúca dlhšie ako 3 mesiace.

chronická nádorová bolesť – je dlhotrvajúca alebo návratná bolesť, spojená s kontinuálnym nociceptívnym stimulom a ovplyvnená psychologickými faktormi. Môže mať mnohopočetné dimenzie: fyzická, psychologická, sociálna a duchovná. Prevalencia je rôzna podľa typu nádoru a štádia ochorenia. V čase diagnózy a v intermediálnom štádiu má strednú až silnú bolesť 30 až 45 % pacientov, v pokročilom štádiu až 75 % pacientov,
chronická bolesť nenádorová- chronická bolesť môže začať ako akútna, pretrváva však dlho potom ako poškodenie skončilo, prestáva byť symptómom ochorenia a stáva sa samostatnou chorobou. Táto bolesť môže mať rôznu príčinu a podľa toho rozlišujeme:
bolesť neuropatickú – vzniká po poškodení periférnej časti (napr. nervy na rukách a nohách) alebo centrálnej časti (mozog, miecha) nervového systému alebo poškodením oboch. Je vyvolaná nerovnováhou medzi procesom podráždenia a útlmu v nervovom systéme a nevyžaduje podráždenie špeciálnych nervových zakončení – nociceptorov. Význam neuropatickej bolesti nie je ochranný a príčina nebýva ihneď jasná. Ak bolestivé impulzy prúdia do mozgu dlhšie, vzniká v niektorých štruktúrach nervového systému stav trvalého podráždenia. Dôsledkom je skreslené vnímanie podnetov na organizmus, kedy sú dosiaľ nebolestivé podnety, ako je napr. dotyk vatovým tampónom, vnímané ako bolestivé (alodynia), inokedy je podnet neprimerane bolestivý (hyperalgézia),
bolesť psychogénnu – nesúvisí s morfologickým poškodením tkanív vrátane nervového tkaniva, ale s poruchou spracovania nebolestivých aferentných informácií v sieti štruktúr mozgu spracovávajúcich bolestivú informáciu; je často súčasťou psychického ochorenia jedinca,
bolesť dysautonómnu – s vegetatívnymi a reflexnými zmenami a s rozvojom algodystrofického syndrómu.

Neuralgická bolesť

bolesť vzniká prudkým dráždením hlavových a periférnych nervov.

Prenesená bolesť

typ bolesti, väčšinou ide o viscerálnu bolesť, ktorá sa nedá presne lokalizovať. Nepociťuje sa v časti tela, ktorá je jej zdrojom, ale na inom vzdialenom mieste. Príčiny: zápaly, nádory...

Fantómová bolesť

Bolesť sa týka chirurgicky odstránenej končatiny alebo inej časti tela. Lokalizovaná do miesta chýbajúcej časti tela. Je to nenormálny fenomén, vzniká okamžite alebo v priebehu jedného roka po amputácii. Môže vzniknúť po amputácii ktorejkoľvek časti tela, aj po deštrukcii senzorických nervových koreňov a po poškodení spinálnej miechy. Incidencia je 35 – 70 %, častejšie vzniká po amputácii končatiny vo vyššom veku života, častejšia po amputácii končatiny ako po amputácii prsníka. Incidencia je vyššia u pacientov, ktorí mali dlho pred amputáciou nekontrolovanú bolesť.

Príznaky

Akútna bolesť vyvoláva komplexnú reakciu, ktorá zahŕňa konanie zabezpečujúce únik pred bolestivým podnetom, vegetatívnu reakciu sympatika a stresové metabolické reakcie. Vegetatívne reakcie sa dajú klinicky pozorovať ako tachykardia, vzostup krvného tlaku, dilatácia zorničiek, hyperventilácia, potenie. Akútnu bolesť sprevádza anxiózny stav.

Akútna bolesť vzniká náhle, často doznieva spontánne alebo pri väčšej intenzite vyžaduje tlmenie väčšinou bežným dávkovaním analgetík. Príčinou sú úrazy, zápaly, koliky.

Pri chronickej bolesti vegetatívna reakcia nie je prítomná. Chronická bolesť je sprevádzaná zvyčajne depresívnym syndrómom.

Pacienti trpia poruchami spánku, sú vyčerpaní, iritabilní až agresívni. Trpia nielen fyzicky, ale aj v psychosociálnej oblasti. Chronická bolesť je často sprevádzaná depresívnym syndrómom.

Chronická bolesť je trvalá či vracajúca sa bolesť, ktorá pretrváva mesiac alebo dlhšie v porovnaní s obvyklým rekonvalescenčným časom po chorobe či úraze. Bolesť môže niekedy zmeniť mechanizmy prenosu bolesti v nervovom systéme natoľko, že signály bolesti pretrvávajú v nervovom systéme týždne, mesiace či dokonca roky, často i po zahojení alebo odstránení zdroja bolesti.

Chronická bolesť sa môže vyvinúť i zo vzniknutého zranenia alebo ochorenia, ako je poranenie chrbtice, závažná infekcia. Môže však progredovať z primárne bolestivej artritídy alebo nádorového ochorenia. Hlavne v prípade bolesti bedrovej chrbtice nemusia výsledky klinického vyšetrenia zodpovedať závažnosti pociťovanej bolesti (napr. ťažká lézia na rtg môže byť úplne bezbolestná, naopak minimálne lézie môžu byť sprevádzané výraznou bolesťou).

Syndróm chronickej bolesti označujeme bolesť trvajúcu dlhšie ako 3 mesiace, spojenú so závažnými psycho-sociálnymi súvislosťami (úzkosť, depresia, osamelosť, partnerské, rodinné či pracovné konflikty). Podľa najnovších výskumov psychosociálne faktory (napríklad utrpenie z osamelosti) súvisia s aktiváciou rovnakých oblastí kôry ako bolestivá stimulácia, a teda môžu byť príčinou akcentovania a udržovania prežívania bolesti, ale môžu byť aj dôsledkom chronickej bolesti predtým bezproblémového jedinca.

Neuropatická bolesť

– typické sú pokojové pálčivé, pálivé, bodavé, trvalé alebo vystreľujúce bolesti v končatinách, na trupe alebo na hlave. Niekedy ide o neznesiteľné brnenie, mravčenie alebo krútivé kŕče prstov na rukách alebo nohách, ktoré nútia pacientov neustále pohybovať končatinami a meniť ich polohu, typická lokalizácia je „rukavičková“, „ponožková“. Bolesti často vyvolávajú poruchy spánku s opakovaným budením. Nevyspanie prehlbuje únavu, zvyšuje podráždenosť a vedie k ďalšiemu zhoršeniu vnímania bolesti.

Diagnostika

Bolesť je vždy subjektívna, nie je merateľná žiadnym laboratórnym ani iným vyšetrením. Diagnostika je založená na komplexnom prístupe. Je mnoho typov bolesti, majú určité spoločné znaky, no v spojení s inými ochoreniami má svoje typické črty, ktoré pomáhajú pri určení správneho zatriedenia a určení diagnózy. Súčasťou diagnostiky je :

Podrobná anamnéza bolesti: kvalita, šírenie, intenzita (na určenie intenzity bolesti sa používajú rôzne stupnice, ktoré sa ďalej využívajú na hodnotenie úľavy bolesti vo vzťahu k ordinovanej liečbe). Ďalej trvanie a vývoj, zmierňujúce a zhoršujúce faktory, predchádzajúca liečba bolesti a jej účinnosť, vplyv bolesti na ostatné fyzické a sociálne funkcie.
Fyzikálne a neurologické vyšetrenie zamerané na vyšetrenie miesta bolesti.
Psychosociálne hodnotenie bolesti.
Pridružené symptómy bolesti: prejavy primárneho ochorenia.

Veľmi podstatné hlavne vo vzťahu k chronickej bolesti je jej vnímanie. Delí sa na dva okruhy:

Algognózia

– zahŕňa identifikáciu bolesti, rozoznávanie kvalít – čo, kde, ako bolí. Popisuje hlavne lokalizáciu a charakter. Či je bodavá, tlaková, pálčivá, zvieravá, kolikovitá, plošná, ohraničená. Je ovplyvňovaná kvalitou nervového zakončenia (napr. poruchy vnímania bolesti pri neuropatii).

Algotymia

– zahŕňa prežívanie bolesti, mieru utrpenia a spôsob reagovania. Je ovplyvňovaná voľnými vlastnosťami, výchovou, tradíciou, skúsenosťou, interpretáciou významu (napr. príznak infaustného nádorového ochorenia), psychickými faktormi (úzkosť, depresia) a v neposlednom rade aj sociálnymi (napr. osamelosť).

Liečba

Aj keď je bolesť užitočný a pre prežitie nevyhnutný ukazovateľ, nepríjemne nás ruší a preto ju chceme zmierniť alebo odstrániť. Situáciu netreba zľahčovať a spolu s bolesťou sa musíme snažiť odstrániť aj jej príčinu. Napríklad bolesť hlavy – ak ste veľa pracovali a organizmus je preťažený, tak spolu s analgetikom si musíte oddýchnuť, dopriať si spánok a prerušiť telesnú alebo duševnú námahu. Význam jednotlivých druhov bolesti je pre pacienta aj lekára rôzny, rozdielne sú aj terapeutické postupy a ciele liečby:

pri akútnej bolesti je cieľom odstránenie bolesti a návrat do práce, zvláštny dôraz je kladený na prevenciu vzniku chronickej bolesti,
pri nádorovej bolesti je cieľom zmiernenie bolesti a zlepšenie kvality života,
pri chronickej nenádorovej bolesti, pretrvávajúcej organické poškodenie, je to fyzická rekondícia a/alebo vysadenie analgetík, naučiť pacienta akceptovať tolerovateľnú bolesť.

Farmakologická liečba bolesti

Bežné analgetiká

Sú bežne užívané až nadužívané lieky, okrem liečivých majú aj svoje nežiaduce účinky.

Antipyretiká

Kyselina acetylsalicylová – pôsobí analgeticky a antipyreticky, nie protizápalovo. V nižších dávkach pôsobí antiagregačne. Preto tieto prípravky 5 až 7 dní aj pred malým operačným zákrokom, ako je vytrhnutie zuba, treba prestať užívať. K nežiaducim účinkom patria krvácavé prejavy, pomerne časté sú alergické reakcie, u detí Reyov syndróm.
Paracetamol – v porovnaní s kyselinou acetylsalicylovej nepoškodzuje žalúdočnú sliznicu, neovplyvňuje krvné doštičky a užívanie je bezpečné aj u detí.

Antipyretiká môžu byť monokomponentné alebo kombinované s inými liekmi ovplyvňujúcimi bolesť (napr. myorelaxanciami).

Antiflogistiká

Nesteroidné antireumatiká – tlmia zápalovú reakciu, ktorá môže byť príčinou vzniku bolesti. K dispozícii sú rôzne formy – spreje, náplasti, masti či gély. Tiež ich možno použiť samostatne, alebo v kombinácii, napr. s pseudoefedrinom; ovplyvňujú chrípkové príznaky ako bolesti svalov, kĺbov, malátnosť či opuch slizníc.
Pyrazolony je skupina príbuzná nesteroidným antireumatikám, majú výborný analgetický a antipyretický účinok, pri vyššom dávkovaní aj antiflogistický. Výhodou je aj účinok spazmolytický. K nežiaducim účinkom patrí ovplyvnenie krvotvorby a alergické reakcie.

Kodein a jeho analógy

Majú účinok analgetický, antitusický a obstipačný. Obstipácia je najčastejší nežiaduci účinok.

Kodeín a dihydrokodeín sa čiastočne biotransformujú na morfín a pôsobia ako "slabý morfín", výhodný je aj výrazný antitusický účinok.
Tramadol – indikáciou sú predovšetkým silnejšie bolesti bez výraznejšej zápalovej zložky.

Opioidné analgetiká

V súvislosti s touto skupinou analgetík sa spájajú mýty o zákonitej závislosti na opioidoch. Dnes sú pomaly prekonávané, lebo v správnej indikácii a pri dodržiavaní určitých pravidiel podávania sa aj v dlhodobej liečbe dobre znášajú a majú svoje miesto nielen v liečbe nádorovej bolesti, ale aj chronickej nenádorovej bolesti u pacientov, ktorý nereagujú na liečbu konvenčnými analgetikami. Táto liečba patrí do rúk lekára, pretože pri dlhodobejšom dávkovaní je treba zvyšovať dávku, vysadzovanie pri dlhodobej aplikácii musí byť postupné.

K dispozícii sú v rôznych formách – tabletky, čipky, náplasti, ampulky, čo umožňuje zvoliť čo najvhodnejší prístup aj dávku lieku.

Analgetiká spazmolytiká

Používame ich na zmiernenie kolikovitých bolestí spôsobených spazmom hladkej svaloviny (napr. v tráviacom, močovom systéme).

Adjuvantné lieky

Pri terapii bolesti – potenciujú analgetický účinok analgetík, niektoré pridávajú vlastné analgetické pôsobenie, majú často aj výhodnejšie účinky (napr. antiemetické). Najčastejšie sa využívajú:

antidepresíva – pri zvládnutí chronickej bolesti, hlavne u onkologických pacientov, ale aj napr. pri včasnom nasadení pri neuralgických bolestiach sprevádzajúcich ochorenie herpes zoster môžu zabrániť vzniku takzvanej pamäťovej stopy a vzniku postherpetickej dlhotrvajúcej bolesti (postherpetickej neuralgie),
kortikosteroidy – pôsobia protizápalovo majú priamy analgetický efekt, antiemetický efekt, zároveň zlepšujú chuť k jedlu. Všetky tieto vlastnosti sú výhodné u onkologických pacientov,
fenotiazínové neuroleptiká – tlmia úzkosť, pocity na zvracanie, zvracanie; opatrnosť treba u starších pacientov pre riziko sedácie, pádov pri nízkom krvnom tlaku, zrýchlenej činnosti srdca ( tachykardie),
atypické neuroleptiká – majú menej závažné nežiaduce účinky, bez antiemetického pôsobenia; svoje miesto majú pri chronických bolestiach s významnou psychogénnou zložkou,
antiepileptiká ovplyvňujú hlavne neuralgické bolesti,
antihistaminiká s centrálne sedatívnym pôsobením: nevýhodné sú nežiaduce účinky hlavne u starších (geriatrických) pacientov.

Nefarmakologická liečba bolesti

Fyzikálna liečba – cvičenie a rehabilitačné postupy (masáže, aplikácia tepla, chladu, elektro- a vodoliečba) cielene s ohľadom na stav pacienta a ochrany pred možným poškodením. Zmena životného štýlu, imobilizácia a používanie rôznych ortopedických pomôcok sú užitočné pre pacientov, u ktorých sa bolesť zväčšuje pri pohybe.

TENS – transkutánna elektrická neurostimulácia a akupunktúra, v počiatočných štádiách môžu byť u niektorých pacientov prospešné.

Psychosociálne intervencie, psychoterapeutické a relaxačné techniky.

Poučenie pacienta musí byť súčasťou liečby bolesti. Pretože pretrváva mnoho mýtov o bolesti a jej liečbe, je potrebné zrozumiteľným spôsobom vysvetliť podstatu bolesti, informovať o možnostiach účinnej kontroly, vyvrátiť neodôvodnené obavy z užívania opioidov.

Invazívne postupy

Invazívne postupy liečby bolesti sa využívajú pri nedostatočnom účinku medikamentóznej liečby alebo v niektorých špecifických indikáciách.

Epidurálna a spinálna aplikácia opioidov, neurolytické blokády, neurochirurgické – ablačné techniky sú stále považované za vysoko rizikové a pre výskyt závažných nežiaducich účinkov sa odporúčajú len pacientom, u ktorých nie je možné kontrolovať bolesť iným spôsobom.

Bolesti od hlavy po päty

Bolesti hlavy

Príčinou bolestí hlavy môžu byť rôzne závažné poruchy – od nezávažných až ku katastrofickým. Prvý krok v hodnotení bolestí hlavy musí spočívať v pátraní po sekundárnych príčinách. Na určenie správnej diagnózy je nutný podrobný rozhovor pacienta s lekárom týkajúci sa jeho ťažkostí (podrobná anamnéza), ktorého súčasťou má byť čo najpresnejší popis bolesti, či ide o novovzniknuté bolesti (v priebehu minút, hodín, týždňov), epizodické bolesti (napr. migréna), chronické dlhotrvajúce (tenzné), posttraumatické bolesti hlavy. No nemôžme zabudnúť na bolesti pri ochoreniach očí, chronickom zápale prinosových dutín, zápale čeľustného kĺbu, chronickom zápale zubných koreňov. V súvislosti s bolesťami hlavy myslíme aj na vysoký krvný tlak, infekčné choroby (chrípka), anémia, metabolické ochorenia, intoxikácie. Súčasťou vyšetrenia by malo byť celkové a cielené neurologické vyšetrenie.

Bolesti hrudníka

V oblasti hrudníka môžu bolesti vychádzať zo srdca – môžu byť prejavom nedokrvenia srdcového svalu (angina pectoris). Táto bolesť v typickom prípade je lokalizovaná za hrudnou kosťou, môže však vyžarovať do ramien, krku, dolnej čeľuste chrbta, oblasti žalúdka. Dlhšie trvajúca (viac ako 15 až 30 minút) môže sprevádzať infarkt myokardu, pri perikarditíde je viazaná na dýchanie, kašeľ, prehĺtanie, aj niektoré poruchy srdcového rytmu môžu byť pociťované ako bolesť alebo pocit „preskakovania“ srdca.

Bolesť vychádzajúca z pohrudnice je viazaná na dýchanie, hlavne nádych. Môže sa vyskytovať pri zápale, nádore pohrudnice, pneumotoraxe.

Môže byť prejavom ochorenia všetkých orgánov hrudníka a teda aj chrbtice a kĺbov v tejto oblasti, svalov, pažeráka (zápaly, vredy, nádory a iné).

Bolesti brucha

Brušné orgány zásobujú dva druhy nervov a podľa toho rozlišujeme „bolesť viscerálnu“ pochádzajúcu z vnútorností a bolesť viscerálneho listu pobrušnice. Vzniká v dôsledku náhleho zvýšenia tlaku v dutých orgánoch, napätím puzdra a svalovej kontrakcie. Má svoje charakteristické črty – je pociťovaná v strednej časti brucha alebo v jej blízkosti. Je to bolesť záchvatovitá, bolesť sa strieda s nebolestivými intervalmi. Je sprevádzaná nepokojom, pocitom na zvracanie až zvracaním, bledosťou, potením. V pokoji dochádza k zhoršeniu bolesti, pri chôdzi, obracaní sa na lôžku k úľave.

„Somatická bolesť“ vzniká pri dráždení brušnej steny, alebo na ňu nasadajúcej pobrušnice. Je lokalizovaná v mieste maximálneho zápalu (napr. v pravom podbrušku pri zápale slepého čreva). V typickom prípade ide o bolesť trvalú, tupú až ostrú bolesť, ktorá je ohraničená, často jednostranná. Je závislá na polohe – úľava sa dostavuje v pokoji na lôžku v šetriacej polohe, zhoršuje sa pri kašli, kýchaní, pri pohyboch.

Z klinického hľadiska rozoznávame bolesti s rýchlym začiatkom (akútne) alebo dlhšie trvajúce (chronické) či chronicky recidivujúce.

Bolesti končatín a chrbtice

Bolesti môžu vychádzať zo všetkých častí končatín a chrbtice. Často však primárna príčina bolestí v končatinách spočíva v ochorení vnútorných orgánov, pričom bolesť do končatín vyžaruje. Napríklad pri infarkte myokardu bolesť vyžaruje do ramena, pri močovom kamene do dolnej končatiny.

Bolestivé pocity v končatinách sa môžu vyskytnúť pri cievnych chorobách, ochorení kĺbov, vnútorných orgánov (srdca a veľkých ciev, pľúc, pohrudnice, sleziny, pečene, tráviaceho ústrojenstva aj močovopohlavného).

Životný štýl

Bolesti niekedy bývajú spôsobené preťažením organizmu, nedostatkom spánku, dokonca hladovaním. V takom prípade treba telu poskytnúť súčasne s liekmi aj oddych: spánok, prerušenie telesne, ale aj duševne namáhavej práce. Zvlášť bolesti hlavy môžu byť spôsobené nedostatkom spánku. Ak sa často opakujú po dlhšom čítaní alebo práci s počítačom, treba si dať vyšetriť zrak.

Niekedy stačí len dodržiavať pitný režim, pretože aj nedostatok tekutín môže byť príčinou bolestí hlavy.

Zaujímavosti

Tíšenie bolesti v minulosti

Už od staroveku sa používali proti bolesti rôzne výťažky z rastlín – z maku, z durmanu, z rôznych kaktusov alebo ochladzovanie snehom, ľadom pred amputáciou či akupunktúra vo východných kultúrach. Až v 19. storočí sa prvýkrát použila analgézia oxidom dusným a éterom. V súčasnosti liečba bolesti predstavuje samostatnú medicínsku disciplínu.

Dieťa cíti bolesť už pred narodením, ale nie počas celého tehotenstva

Aj na bolesť či iné pocity treba dozrieť, a to sa stáva až v poslednej štvrtine tehotenstva. Otázka bolesti trápila odborníkov i rodičov a je predmetom skúmania.

Výskumy ukazujú, že mozgové spojenia, ktoré umožňujú dieťaťu cítiť bolesť, sa vyvíjajú od 23. týždňa tehotenstva a fungovať začínajú okolo 30. týždňa. Preto by sa mamičky nemali obávať, že ich dieťatko má takéto nepríjemné zážitky počas celého tehotenstva.

Náš tip:

Výborný relaxačný, ale aj liečebný prostriedok je najstaršia liečebná metóda v histórii ľudstva – masáž. Na výber je viacero druhov, niektoré znejú až záhadne (napr. masáž lávovými kameňmi). Poraďte sa s lekárom a skúste pridať k liečbe farmakologickej aj blahodarný účinok masáže, ak máte ochorenie pohybového aparátu, aj ochorenie vnútorných orgánov či poruchu lymfatického systému. Ak ste prepracovaní, nesiahajte hneď po tabletke, ale poinformujte sa na túto tému a vyberte si najvhodnejšiu masáž (klasickú, aróma masáž, detoxikačnú či thajskú masáž).

Slovník pojmov

ablácia - chirurgické odstránenie niektorej chorobne zmenenej časti tela
adjuvanciá - súčasti liekov, prípadne ďaľšie lieky, ktoré zosilňujú účinok vlastného liečiva
aferentný - prinášajúci ( od periférie k centru ), prívodný
akupunktúra - liečebné vpichovanie ihiel do určitých miest kože na potlačenie bolestí vnútorného orgánu inervovaného z rovnakého miechového segmentu.
amputácia - odňatie, operatívne odstránenie väčších vyčnievajúcich častí tela, al.niektorého orgánu( končatiny, prsníka...)
analgetický - bezbolestný, zmierňujúci bolesť
analgézia - znížená vnímavosť bolesti, bezbolestivosť
anamnéza - rozpamätúvanie sa , zisťovanie stavu pred ochorením, predchorobie
antiagregačný - pôsobiaci proti zhlukovaniu ( napr. krvných doštičiek )
antidepresívny - pôsobiaci proti depresii
antiemetický - tlmiaci zvracanie
antiepileptiký - pôsobiaci ( účinný ) proti epilepsii
antiflogistický - pôsobiaci proti zápalu
antihistaminikum - látka rušiaca niektoré účinky histamínu v organizme (napr. na cievy , pri alergických ochoreniach )
antipyretický - prostriedok znižujúci horúčku
antitusický - tlmiaci kašeľ
anxiózny - úzkostlivý
artritída - zápal kĺbov, najčastejšie bakteriálneho pôvodu
biotransformácia - premena látok ( obyčajne liečiv ) v živých sústavách, zväčša enzymaticky katalyzovaná
diagnóza - rozpoznanie, zistenie a menné určenie choroby vyšetrením chorého
dilatácia - chorobné al.liečebné rozšírenie dutého orgánu al.vývodných ciest lekárskym nástrojom, al. liekom
dysautonómny - zoslabené, chybné riadenie svojimi vnútornými zákonmi
epidurálny - nachodiaci sa nad tvrdou plenou ( medzi tvrdou plenou a kosťou )
herpes zoster - infekčná choroba vírusového pôvodu prejavujúca sa výskytom bolestivých pľuzgierikov na koži
hyperventilácia - prehĺbené a zrýchlené dýchanie
imobilizácia - znehybnenie niektorých častí tela ( napr. obväzmi, dlahami ...)
infaustný - nepriaznivý
inhibícia - spomalenie, zabrzdenie niektorých fyziologických procesov v organizme
intermediálny - nachodiaci sa v strede, medzi dvoma ( miestami )
intoxikácia - otrava
invazívny - prenikajúci , šíriaci sa do okolitého väziva ( i. nádor ), alebo narúšajúca okolité väzivo ( minimálne i. chirurgia )
iritabilný - dráždivý, citlivý
kolika - záchvaty prudkých bolestí v bruchu
kortikosteroidy - označenie 21 uhlíkových steroidov, aktívne steroidy vylučované kôrou nadobličiek, používané v lekárstve
lézia - poškodenie, postihnutie, porucha
medikamentózny - liečebný, sprevádzaný pomocou liekov
metabolizmus - súbor enzýmových reakcií, pri ktorých dochádza k premene látok a energií v živom organizme, látková premena
neuroleptikum - psychtropná látka, pôsobiaca na psychózy
neurolytický - uvoľňujúci
neuropatický - nervová choroba, bližšie neurčené ochorenie nervov
neurostimulácia - podnecovanie, pobádanie ( určitými stimulmi ) nervov
nociceptívny - schopný zachytiť a preniesť bolestivé podnety
nociceptory - receptor sprostredkujúci vnímanie bolesti pri poranení
obstipačný - vyvolávajúci zápchu
perikarditída - zápal osrdcovníka ( perikard- tenkostenný vakovitý útvar, v ktorom je uložené srdce )
pneumotorax - hrudníková plynatosť, prítomnosť plynu, al. vzduchu v hrudníkovej dutine
posttraumatický - nasledujúci, vyskytujúci sa po úraze, poúrazový
prevalencia - prevládanie, prevažovanie, prevaha
primárny - ktorý je na prvom mieste ( v poradí, z hľadiska vzniku, významu a i. ) , prvotný, hlavný
progredovať - postupovať, šíriť sa psychogénny - psychicky podmienený, vyvolaný, spôsobený, psychiku ovplyvňujúci (p. proces, p. ochorenie )
psychosociálny - p-e javy ktoré majú vzťah k jedincovi vo svojom pôvode či dôsledku a súčasne vzťah k sociálnym javom
recidíva - návrat, opakovanie niečoho, čo sa už ( často iba zdanlivo ) minulo napr. r. ochorenia
rekonvalescencia - obdobie po prekonanej chorobe, zotavovanie
sedatívny - upokojujúci, resp. utišujúci bolesť
senzibilizácia - zvýšenie citlivosti
senzorický - vzťahujúci sa na zmysly, zmyslové ústrojenstvo, zmyslový
somatický - vzťahujúci sa na ľudské telo, telový, telesný
spazmolytický - uvoľňujúci kŕče
spazmus - mimovoľné stiahnutie svalov, sprevádzané často bolesťou, kŕč
spinálny - tŕňový, s. výbežok, s. miecha
sympatikus - časť rebríkovito usporiadaného autonómneho nervstva, ktoré riadi úkony útrob
symptóm - príznak niečoho, očividný znak choroby, príznak : objektívny, subjektívny
syndróm - súbor príznakov (symptómov) charakterizujúci určitý chorobný stav
syndróm algodystrofický - Označuje sa jako CRPS-komplexný regionálny bolestivý syndrom-chronický bolestivý syndrom s aktiváciou sympatiku- edémom ( opuchám ), potivosťou a poruchou prekrvenia
syndróm Reyov - klinicko- patologická jednotka neznámej etiológie ( pôvodu ), charakterizovaný náhlou encefalopatiou ( psychické poruchy spôsobené poškodením tkaniva ) so závažnou poruchou vedomia a tukovou degeneráciou pečene.Choroba je vyvolaná interakciou viacerých faktorov ( vír. infekcií, liekov, toxínov, genet. predispozície). Nápadne často sa pozoruje u tých detí, ktoré počas vír. inf. užívali aspirín, ale môže vzniknúť v každom detskom veku.
tachykardia - zrýchlená srdcová činnosť ( nad 90 tepov za minútu ) pri fyzickej námahe al. pri niektorých ochoreniach
terapia - spôsob liečenia ( diétou, fyzikálnymi metódami a pod. ), odbor medicíny zaoberajúci sa liečbou
transkutánny - podávaný cez kožu, idúci cez kožu
viscerálny - týkajúci sa útrob, útrobných orgánov, útrobný