Depresia

Definícia

Každý z nás si pod pojmom depresia predstaví smutnú náladu, ktorá väčšinou vzniká ako následok traumatického zážitku – tragickej udalosti, problému, neúspechu, zdravotných ťažkostí... Definovať depresiu je veľmi zložité. Kedy ide o fyziologický stav a kedy už hovoríme a patologickej depresii?

Fyziologická depresia, smútok

Fyziologická depresia považujeme za depresiu alebo depresívnu náladu, ktorá sa dá vysvetliť, vzniká ako primeraná reakcia na určitú nepriaznivú situáciu. Niektorí ľudia bývajú smutní aj zdanlivo bezdôvodne – napr. pri škaredom počasí.

Patologická depresia

Pre patologickú (patickú) depresiu sú charakteristické silné negatívne emócie, ktoré narušujú biologický a spoločenský život pacienta. V popredí klinického obrazu sú tri základné skupiny príznakov – psychické (depresívna nálada), psychomotorické a somatické (telesné). Patologická depresia je silnejšia ako smútok, nemení sa pod vplyvom situácie. Depresívneho človeka nemôžme rozveseliť. Sú vystupňované aj telesné príznaky.

Depresia môže byť monofázická, t.j. pacient má opakovane rôzne dlhé obdobia depresie , ktoré sa striedajú s obdobiami remisie, alebo bifázická mániodepresívna porucha, pri ktorej sa striedajú obdobia mánie a depresie .

Sezónna depresia sa vyskytuje na jeseň a na jar.

Príčiny vzniku

Fyziologická depresia, smútok

Príčinou je nejaký problém, zdanlivo neriešiteľná situácia, tragická udalosť, zlá skúsenosť, samota... Po odoznení príčiny sa depresívna nálada vytratí alebo sa vyvinie psychogénna depresia (najmä u predisponovaných jedincov), príp. iná psychická porucha.

Patologická depresia

Rozlišujeme 3 skupiny:

• endogénna depresia – vzniká na základe vnútornej dispozície - genetické predispozície, nedostatok látok, ktoré pomáhajú prenášať signály medzi nervovými bunkami mozgu (serotonín, noradrenalín), čím sa naruší chemická rovnováha. Spúšťacím mechanizmom môže byť aj úraz, pôrod, laktácia, klimaktérium, puberta (najmä ak sú v týchto obdobiach zvýraznené životné problémy).
• psychogénna depresia – vzniká ako reakcia na dlhodobo trvajúci traumatizujúci zážitok. Na rozdiel od fyziologickej depresie sa vyznačuje neadekvátnou intenzitou a dĺžkou trvania reakcie. Niekedy vzniká s odstupom času, až keď trauma odoznela.
• somatogénna depresia – vzniká pri inom telesnom ochorení. Predpokladá sa, že príčinou sú škodliviny a choroboplodné podnety, ktoré vyvolávajú nielen telesné ochorenie, ale poškodzujú aj tkanivo mozgu, napr. infekčné ochorenia, toxické, endokrinologické ochorenia, ale aj mnohé ďalšie.

Príznaky

Rozlišujeme tri základné skupiny príznakov depresie.

Psychické znaky depresie

Smutná nálada, spomalené myslenie, konanie, pesimizmus, samovražedné myšlienky, znížený záujem o okolie, o prácu, zábavu, pocit menejcennosti, vnútornej prázdnoty, beznádejnosť. Pacient nechce chodiť von, do práce ani na zábavu, nič ho nezaujíma. Nestará sa o seba, vyzerá zanedbaní. Nezaujímajú ho ani činnosti, na ktoré sa predtým tešil. Podceňuje svoje schopnosti, cíti sa zbytočný.

Psychomotorické znaky depresie

Strach, úzkosť, agitovanosť, útlm mimiky, spomalené pohyby alebo naopak nepokoj.

Somatické znaky depresie

Nespavosť, nechuť do jedla, poruchy trávenia, zápcha, úbytok telesnej hmotnosti, hormonálne zmeny, poruchy menštruácie a iné telesné príznaky.

Depresia u detí

U detí sa môže prejaviť problémami v škole. Dieťa nechce ráno vstávať, bolí ho hlava, brucho. U dospievajúcich dievčat sa môžu objaviť poruchy príjmu potravy – anorexia, bulímia.

Mánia

Obdobia mánie (ak ide o bifázickú mániodepresívnu poruchu) sa prejavujú zvýšenou aktivitou, poruchami správania - familiárnosť, odbrzdenosť, neusmerniteľnosť, agresívne správanie, neuvážené konanie, pacient nemá kritický pohľad na chorobu.

Životný štýl

Pacient s akoukoľvek depresívnou poruchou by mal navštíviť lekára alebo psychológa a liečiť sa podľa pokynov terapeuta. Dôležitá je podpora rodiny. Tu je niekoľko rád, ako pomôcť depresívnemu.

• Depresívny človek na všetko reaguje negatívne. Nič mu nie je dobré. Ťažkosti depresívneho nebagatelizujte. Nevyhovárajte mu negatívne presvedčenia, nepovzbudzujte ho, ani ho neutešujte.
• Nedovoľte mu, aby si v depresívnej fáze zobral dovolenku, robil dôležité životné rozhodnutia alebo menil zamestnanie. Snažte sa ho presvedčiť, aby nezostával sám, aby sa rozprával s ľuďmi.
• Depresívny človek je veľmi zraniteľný a citlivý, má pocit, že za nič nestojí, že nič nedokáže. Nepresviedčajte ho, že sa musí ovládať alebo premôcť, že to zvládne silou vôle, ak bude chcieť. Prejavte pochopenie, nezosmiešňujte ho, nevyvolávajte v ňom pocit viny.
• Chorému dajte pocítiť, že za svoj stav nemôže, že nie je vinný.

Diagnostika

Odlíšiť smútok od depresie nie je jednoduché. Pre stanovenie diagnózy je najdôležitejšia anamnéza, treba sa zamerať aj na predchorobie pacienta. Lekár sa potrebuje rozprávať aj s blízkymi osobami pacienta. Treba vylúčiť aj somatické ochorenia – endokrinologické, infekčné, toxické, ktoré môžu vyvolávať príznaky depresie.

Prevencia

Smútok v primeranej miere patrí k životu. Čo robiť, ak vás premáha a vy mu už nedokážete vzdorovať?

• Venujte sa tomu, čo vás baví. Zájdite do kina alebo si pozrite dobrý film doma. Začnite čítať vašu obľúbenú knihu. Alebo ste už dávno neboli v divadle? Komédia vás dobre naladí.
• Zavolajte priateľom. Určite si na vás nájdu čas aj v dnešnom zaneprázdnenom období.
• Dobre urobí aj šálka voňavého čaju alebo horúcej čokolády. Zapáľte si voňavú sviečku, ponorte sa do relaxačného kúpeľa.
• Nezabúdajte na vyváženú stravu plnú vitamínov. Najmä v zimnom období trpíme ich nedostatkom.
• Fyzická aktivita pomáha odolávať smútku. Vyplavujú sa totiž hormóny šťastia. Plávanie, lyžovanie, beh, prechádzka prírodou, bicyklovanie a iné. Hodinka denne úplne stačí.

Liečba

Liečba depresie závisí od závažnosti ochorenia. Pri smútku pomôže aj zopár rád uvedených v kapitole prevencia. Jedinec s depresívnou reakciou sa väčšinou ani nedostane k lekárovi. Pri ľahších formách depresie postačuje ambulantná liečba. Pri ťažkých formách depresií je potrebná hospitalizácia aj bez súhlasu chorého.

Liečba depresívnych porúch musí byť komplexná, zverená do rúk odborníka. Len komplexná liečba umožní návrat do normálneho života.

Farmakologická liečba

Základom farmakologickej liečby depresie sú antidepresíva. Pri ľahších formách postačia anxiolytiká, pri sezónnych depresiách tymoprofylaktiká. Pri ťažších formách sa spolu s antidepresívami často ordinujú aj anxiolytiká a hypnotiká, prípadne neuroleptiká a elektrokonvulzívna liečba. Liečba akútnej fázy depresie trvá minimálne pol roka.

Biologická liečba

Je spolu s farmakologickou liečbou súčasťou liečby depresívnych porúch (najmä ťažších). Patrí sem elektrokunvulzívna liečba (elektrošoky), fototerapia a spánková deprivácia. Fototerapia je liečba svetlom. Pri tejto terapii sa využíva poznanie, že režim dňa a noci v organizme riadi hormón melatonín. Hormón sa vylučuje najmä v noci a jeho deriváty pôsobia depresogénne. Preto posadíme pacienta ráno, ešte za tmy pred svetelný panel. Pri spánkovej deprivácii budíme pacienta skoro ráno.

Psychoterapia

Existujú rôzne individuálne alebo skupinové metódy. Cieľom psychoterapie je, aby pacient získal náhľad na poruchu, aby sa zlepšila spolupráca pacienta pri liečbe. Napomáha vrátiť pacienta do pôvodného sociálneho prostredia a zvýšiť jeho odolnosť voči psychickým záťažovým faktorom.

Veľkým prínosom sú aj psychoedukačné programy. Pacient získa informácie o svojej chorobe, o jej príznakoch. Bude poučený o ďalšej liečbe. Terapeut mu poradí, čo robiť a čo nie pri depresívnom stave. Psychoedukačné programy prinášajú benefit aj pre príbuzných chorého. Priaznivé rodinné prostredie je základom úspešnej liečby chorého a prevencie recidív.

Súvisiace ochorenia

Každá depresia sa okrem príznakov prejavuje aj poruchou telesného stavu. Chorí sa sťažujú na abnormálne pocity – čudný pocit v bruchu, akoby im niečo žralo črevá, bolesti hlavy, ťažké ruky alebo nohy, ťažoba na hrudníku, bolesti chrbta. Tieto problémy sú oveľa silnejšie ako pri telesných ochoreniach a ani po mnohých opakovaných vyšetreniach sa nezistí ich pôvod. Depresívni ľudia bývajú hypochondrickí. Často sa u nich stretávame s žalúdočným alebo dvanástnikovým vredom.

Depresia zhoršuje priebeh iných ochorení, napr. ischemickej choroby srdca, onkologických ochorení... Preto žiadne telesné príznaky netreba podceňovať. Aj telesné príznaky môžu byť prejavom depresie.

Treba mať na pamäti až aj veľmi ľahká depresia môže vyústiť do inej, ťažšej psychickej poruchy.