Pyogénna artritída
Príčiny vzniku
Do kĺbu sa infekcia môže dostať krvnou cestou z iného zápalového ložiska v tele, priamym prestupom z kosti pri osteomyelitide, z vonkajšieho prostredia pri úraze a otvorenom poranení kĺbu alebo pri lekárskych zákrokoch (punkcia alebo operácia kĺbu). Rozmnožením baktérií a reakciou bielych krviniek sa spustí zápalová reakcia a kĺbová výstelka produkuje výpotok, ktorý spôsobuje bolestivosť a obmedzenú pohyblivosť postihnutého kĺbu.
Príznaky
- bolesť kĺbu, často s horúčkou
- malátnosť s pribúdajúcim opuchom postihnutého kĺbu
- tvorba kĺbového výpotku, ktorá obmedzuje hybnosť v kĺbe
- zvýšenie kožnej teploty a začervenanie v okolí kĺbu, neskôr sa môže pridať opuch celej končatiny
- bolestivé stiahnutie okolitého svalstva
- u detí s hnisavým zápalom kĺbu hrozia trvalé následky, ako deformácia kĺbu, trvalé obmedzenie hybnosti a rozvoj dĺžkovej diferencie končatín
Ako tomu predchádzať?
Neignorujme artrotické kolená. Cviky na posilnenie
Diagnostika
- punkcia kĺbu a laboratórne vyšetrenie výpotku (mikrobiologické a cytologické vyšetrenie)
- vyšetrenie krvi - zvýšené zápalové parametre v krvi
- röntgenové a sonografické vyšetrenie kĺbu
Liečba
Kľúčom k liečbe je včasné rozpoznanie choroby a správna diagnostika, ktorá prispieva k lepšej prognóze. Postihnutá končatina sa imobilizuje a kĺb sa stabilizuje v ortéze. Na tlmenie bolestí sa podávajú analgetiká. Chladivými obkladmi dosiahneme ústup lokálnej zápalovej reakcie v okolí postihnutého kĺbu. V prípade, že pri prevedení punkcie kĺbu a odsatí výpotku pozorujeme známky hnisavého zápalu, pristupuje sa k operačnému zákroku - v celkovej anestézii sa otvorí kĺbová dutina, vykoná sa preplach kĺbu dezinfekčným prostriedkom, prípadne sa zavedie preplachová drenáž.
Punkciou docielime aj zníženie vnútrokĺbneho tlaku, čo spôsobuje, že sa pacientom často uľaví hneď po prevedení tohto zákroku. Okrem toho, punkciou odstránime množstvo baktérii a bielych krviniek, ktoré sa masívne rozpadajú po podaní liečiv a svojimi enzýmami by mohli poškodiť chrupavku, resp. by sa mohli toxíny z baktérii vstrebať do krvného obehu. Za účelom zvládnutia infekcie sa podávajú antibiotiká intravenózne (vnútrožilovo) po dobu 1 - 2 týždňov, následne pokračujeme ďalších 4 - 6 týždňov v podávaní antibiotík perorálne, celkovo 6 - 8 týždňov antibiotickej liečby. V priebehu liečby sa sleduje dynamika ochorenia, tzn. hladiny zápalových parametrov v krvi.
Po odznení akútnych príznakov začíname s rehabilitáciou - postupne mobilizujeme kĺb, najprv pasívne, v prípade postihnutia dolných končatín nasleduje nácvik chôdze s odľahčením končatiny a pokračujeme intenzívnou rehabilitáciou až kým dosiahneme plnú funkčnosť kĺbu.
V niektorých prípadoch, napriek správne stanovenej diagnóze a nasadenej liečbe, sa klinický stav zhoršuje, zápalová reakcia postupuje a dôjde k nezvratnému poškodeniu kĺbu, ktoré vyžaduje operačné odstránenie následkov - rekonštrukciu kĺbových plôch alebo implantáciu umelej kĺbovej náhrady. Obzvlášť rizikoví sú ľudia s poruchami imunitného systému, kedy organizmus nedokáže s dostatočným nasadením bojovať proti infekcii a zápal má tendenciu sa šíriť.
Literatúra
- P. Dungl a kol.: Ortopedie, Grada Publishing, a.s., 2005
- A. Sosna, P. Vavřík, M. Krbec, D. Pokorný a kol. : Základy ortopedie, Triton s.r.o., 2001
