Môže stres zvýšiť riziko vzniku rakoviny?

Zdroj foto: Shutterstock.com

Stres je „náhla búrka v organizme“

Aby sme si uvedomili význam akútneho či dlhotrvajúceho stresu, pre vznik patologických procesov a ochorení v psychike a organizme, nestačí poznať len jeho učebnicovú definíciu. Tá hovorí, že ide o adaptačný faktor (prispôsobovanie sa). To nehovorí veľa o jeho možných - pozitívnych či negatívnych zdravotných účinkoch a vplyve na vznik rôznych ochorení, vrátane rakoviny. Je potrebné pochopiť biologickú a psychologickú podstatu a význam hlavne nadmerného, chronického stresu na organizmus a na psychiku. Najviac nám pomôže vhodné prirovnanie a analógia s búrkou. Stres je náhly psychický podnet, spôsobujúci rozruch či vzrušenie a psychicko-metabolickú „búrku“ v kľudne bežiacom organizme. Táto náhla stresová pocitová búrka a náhle psychické vzrušenie vedie v organizme ku kaskáde psychických a metabolických obranných či adaptačných  reakcií - a stresových  mechanizmov.

Na zvládanie občasných sporadických stresov hoci aj nadmernej intenzity, máme  psychickú a genetickú výbavu. Avšak príliš častým, nadmerným a dlhodobým stresovým podnetom sa už psychika a organizmus nedokážu prispôsobiť (adaptovať sa). Klesá funkčnosť psychických, telesných a metabolických obranných bariér a sú postupne narušované (rozvrátené), prekonané.

Techniky zvládania stresu

Mechanizmus nadmerného pôsobenia stresových faktorov

V súčasnosti sú známe klinické následky dlhodobého pôsobenia nadmerného negatívneho stresu. Poznáme už aj priamu spojitosť medzi stresom a vznikom mnohých, tzv. psychosomatických ochorení, ich súvislosť a negatívny dopad na iniciáciu (začiatok) a zhoršený priebeh iných fyzických ochorení, vrátane rakoviny.  

Hierarchia centrálnej regulácie v organizme je narušená a chaotická. Dochádza k znižovaniu celkovej psychickej, telesnej, imunitnej stability. Znižuje sa DNA reparačná (nápravná) odolnosti a jej kapacity. To umožní vstup a pôsobenie všetkých škodlivých vplyvov s vyššou intenzitou tak na psychiku, ako aj na telesné a metabolické funkcie.

Stresom je narušovaná aj homeostáza organizmu. Homeostáza (rovnováha) je centrálne riadené, autonómne udržiavanie stability vnútorného prostredia organizmu. Každé psychické vzrušenie (aj príjemné) je psychický rozruch - čiže stres pôsobí na mozog.  Spustí geneticky podmienenú kaskádu adaptačných či obranných - psychických a metabolických reakcií organizmu a zaťažuje a vyčerpáva mechanizmy homeostázy.

Nadmerný a častý negatívny stres

Je významný, zdravotne rizikový faktor, alebo skôr kofaktor (spolu faktor) mnohých psychicky podmienených - psychosomatických ochorení. Sporadický, krátkodobý  stres sám o sebe nemôže jednorázovo a ihneď spôsobiť nijaké bežné fyzické ochorenie, iba rozladí na nejakú dobu psychiku a metabolizmus. V rámci zdedeného mechanizmu prípravy na boj totiž pri ňom vždy prebehne celý rad špecifických mechanizmov - preruší sa trávenie, rozbúši sa srdce, stiahnu sa cievy a neskôr sa uvoľnia, pritom sa postupne vylúčia bojové hormóny – oxytocín a adrenalín, človek najprv zbledne (krv sa ženie do mozgu), potom očervenie a krv sa ženie do svalov a ak stresový podnet pominul, vráti sa všetko do normálu no v psychike  zanechá každá psychotrauma trvalú stopu.

Celá táto stresová reakcia je pre organizmus a psychiku aj mimoriadne náročná a zaťažujúca a ak sa toto deje každý deň či niekoľkokrát denne a dlhú dobu, výsledkom je stále psychické napätie a ohlasujú sa prvé príznaky zatiaľ ešte prechodnej neurózy vo forme napr. bolestí hlavy, nervozity a podráždenosti, zhoršeného spánku, hypertenzie, únavy, nesústredenosti a hlavne dlhodobých pocitov frustrácie, nespokojnosti  a nešťastia. Dlhodobý pocit nespokojnosti a nešťastia spôsobuje nedostatok až absenciu hormónov šťastia - endorfínov, ktoré majú uvoľňujúci účinok. Preto stresom postihnutí jedinci končia častejšie pri alkohole, alebo na liekoch či drogách.

Dlhodobý stres

Časté reakcie stresového mechanizmu

Tieto vyčerpávajú psychiku aj fyzické sily, vzniká trvalé psychické napätie, strach, obavy, vyčerpanie a z toho plynúce zdravotné psychosomatické následky a ochorenia. V stresovanom, chorom organizme, spôsobujú prítomné rizikové – genotoxické faktory a látky aj skorší vznik DNA poškodení a abnormít v bunkách už pri úrovni, ktorá by ešte zdravému organizmu neublížila. Nadmerný stres, ako spolu faktor genotoxických rizík, významne urýchľuje iniciáciu karcinogenézy v bunkách.

Uveďme si v klinickej praxi bežný príklad:

Napr. bežným následkom  dlhodobého stresu sú problémy s trávením (žalúdočná neuróza), časté prerušovanie trávenia vyvolá zápal sliznice a neskôr až napr. nejaký vred v žalúdka či na dvanástnika. Na takto zapálenej, erodovanej sliznici sa ľahko uchytí napr. baktéria Helicobacter pylori a tá je už v zozname  IARC (International Agency for Research on Cancer ) uvádzaný ako karcinogénny faktor. Ak sa dlhšie nelieči môže spôsobiť pacientovi nakoniec rakovinu žalúdka. Spektrum psychosomatických následkov a ochorení zo stresu býva pestré, často veľmi vážneho charakteru a spôsobuje množstvo iných ochorení (nielen žalúdočné vredy.). Na tejto úrovni už prestávajú správne fungovať aj bariéry a mechanizmy obranyschopnosti a imunity. K nim patria aj antimutagénne a antikarcinogénne bariéry a mechanizmy pôsobiace proti genotoxickým faktorom spôsobujúcim rakovinu. Ich zlyhávaním sa pravdepodobnosť vzniku aj tohto ochorenia zvyšuje mnohonásobne zvlášť ak sa pridajú ďalšie rizikové výživové a životosprávne faktory, lieky, iné ochorenia a pod.  Dlhodobý stress tu opäť pôsobí, síce ako nepriamy, no veľmi účinný rizikový faktor, umocňujúci prítomné genotoxické riziko.

Kombinované pôsobenie stresu a genotoxických faktorov

Stres teda a sám o sebe a pri sporadickom pôsobení nespôsobuje u zdravého človeka hneď rakovinu. Čiže ak je v riziku chronického stresu napr. človek, s inak zdravou životosprávou a výživou, bez prítomnosti zvýšenej úrovne chemických karcinogénov vo výžive a prostredí, bude mať síce rôzne príznaky neurózy, no nie rakovinu. Aby stúplo aj riziko vzniku rakoviny u stresovaného jedinca, musí sa pridružiť aj pôsobenie rizikových „genotoxických“ kofaktorov a vtedy bude stres umocňovať ich negatívne účinky a rakovina vznikne u stresovaného jedinca skôr.  

Opačná je situácia, keď niekto žije a vyživuje sa menej zdravo a má rizikové zlozvyky, no je na druhej strane dlhodobo v psychickej pohode a má kľudnú povahu. Jeho stresom nerozladený organizmus je odolnejší a účinnejšie sa detoxikuje (zbavuje otravných látok). Neochorie preto hneď na rakovinu (napr. z fajčenia), ale najprv na nejaké, menej závažné, liečiteľné ochorenie ako následok svojho škodlivého zlozvyku. Iba ak nelieči včas a nerešpektuje ani toto ochorenie narastá aj uňho  riziko vzniku rakoviny. Výsledná škodlivosť stresu je u každého jednotlivca trochu iná a závisí od celého radu iných spolupôsobiacich – škodlivých aj ochranných faktorov v jeho výžive, životospráve a prostredí. Relatívny a rozdielny účinok stresu, závislý na vzťahu k iným faktorom  vysvetľuje, prečo z dvoch ľudí, vystavených rovnakému genotoxickému riziku (napr. fajčeniu) jeden ochorie a druhý nie, alebo prečo ten druhý ochorie oveľa neskôr a s ľahšími následkami.    

Chronický stres je teda spolu s inými rizikami, významný „nepriamy“ kofaktor (spolu faktor) vzniku aj rakoviny. Pôsobí hlavne cestou rozvratu obranných a detoxikačných mechanizmov organizmu. Zvyšuje negatívny účinok prítomných chemických, biologických a fyzikálnych genotoxických mutagénova karcinogénov, cudzorodých látok, liekov, chronických zápalových procesov, ionizujúceho žiarenia, RTG., atď.)

Čoraz viac ľudí trpí stresom

Dnes stúpa úroveň stresu u celej dospelej populácie aj u mladších vekových skupín a rovnako narastá aj počet a dávky cudzorodých látok v potravinách a prostredí pre celú populáciu. Táto negatívna korelácia nárastu celopopulačného stresu a využívania škodlivých aditív a liekov jasne vysvetľuje, prečo je rakovina globálne čoraz častejším ochorením a druhou najčastejšou príčinou úmrtnosti a  prečo sa významne presúva už aj do mladších vekových skupín. Stres má na tomto vzostupnom trende výskytu rakoviny významný podiel.

Nestresovať sa a žiť zdravo

Dá sa to, no čoraz ťažšie. Dôvodom je globálne vytváranie čoraz viac neprirodzených podmienok pre život ľudí a čoraz viac neprirodzená životospráva, pohyb výživa a psychická záťaž celej populácie. Dá sa to predovšetkým pomocou dodržiavania zásad dennej režimovej životosprávy, psychohygieny, pracovnej hygieny, ochrannej a zdravej, nerizikovej výživy a odstránenia všetkých rizikových stresov a zlozvykov. To vyžaduje od každého z nás hlavne dostatočnú, časovú investíciu venovanú udržaniu psychického a telesného zdravia. Dôležité však je, aby zásady psychohygieny neboli len formálne, ale aby viedli k k vnútorne hlbokým a trvalým pocitom spokojnosti a šťastia a tieto pocity aby tvorili tzv. prevažujúci trend vo formovaní našej psychiky.

Musíme byť dlhodobo spokojní a šťastní hlboko vo svojom vnútri

Toto hĺbkové psychické podvedomie totiž nemôžeme oklamať. Keď si budeme umelo, nasilu a len občas a nakrátko vytvárať pozitívne psychické zážitky, naladenia a aktivity, naše zlé vnútorné naladenie v hlbokom podvedomí to málo ovplyvní. Je to preto, že prevažujúcim trendom formovania našej psychiky zostáva skrytý stres. Naše podvedomé naladenie zostane ovplyvnené stále prítomnými stresovými pocitmi a hrozbami, ktoré sme zo života naozaj neodstránili (rôzne kariérne starosti, záväzky, podnikanie, hypotéka, skúšky, diskriminácia, mobing, diskriminácia, útlak atď.). Aj keď sa s nimi stretávame, ide o to dosiahnuť, aby ich nebolo nadmieru a aby náš psychohygienický životosprávny trend bol tvorený nielen starosťami, obavami a nepríjemnými pocitmi, ale v dostatočnej miere aj pocitmi uvoľnenia, spokojnosti, pohody, lásky, teda aj dennými pocitmi šťastia.

Liečivý účinok príjemných stresov a pocitov šťastia

Z klinickej praxe psychológov a reumatológov je známe, že ak sa podarilo psychicky veľmi frustrovaným pacientom napr. s reumatoidnými problémami, zbaviť sa natrvalo stresu, trápenia a stať sa šťastnejšími, vymizli u nich aj reumatoidné bolesti kĺbov, hlavy a pod.

Negatívny, dlhodobý stres je pôvodcom nepríjemných pocitov frustrácie a pocitov nešťastia nespokojnosti a nepohody. Dlhodobo nespokojný, nešťastný človek má nedostatok metabolických látok - endorfínov, ktoré sa zvyknú nazývať aj „hormónmi šťastia“.  Endorfíny majú - napätie uvoľňujúci (tonizujúci) - harmonizujúci a preto liečivý účinok na celý organizmus aj psychiku. Ich nedostatok vedie k stuhnutosti celého organizmu, spastickým problémom v cievach (migrény), svaloch a väzoch k celkovej nepohode, zimomravosti, kĺbovým bolestiam, reumatoidnými problémom a to všetko spätne zhoršuje psychiku a pocity nespokojnosti a frustrácie.

Lieky nám pomôžu len čiastočne, láska lieči dlhodobo

Príjemné pocity šťastia, lásky, pohody a bezstarostnosti vedú k tvorbe endorfínov, ktoré majú liečivý účinok na všetky spomenuté problémy – uvoľňujú a harmonizujú organizmus a psychiku. Ako ich dosiahnuť a zbaviť sa trvalého stresu, na to musí prísť každý sám, alebo za pomoci spoločenstva rodiny, blízkych a príjemných ľudí, priateľov  či za  pomoci skúseného a citlivého psychológa. No nikdy sa to nedá nadlho dosiahnuť s pomocou liekov a už vôbec nie pomocou alkoholu či drog. Lieky pomôžu zdravým stresovaným len čiastočne, dočasne a vždy tu hrozí návyková závislosť. Navyše mnohé lieky sú priamo genotoxické a podporujú iniciáciu karcinogenézy. Preto len vo veľmi ťažkých prípadoch a už u psychicky chorých ľudí je opodstatnenie brať lieky dlhodobejšie. Pri dlhodobej liekovej terapii bežne stresovaných ľudí psychofarmakami je ohrozená  práve psychika nežiadajúcimi  účinkami týchto liekov. Je to začarovaný kruh. Preto je dôležité zmeniť v prípade neúnosného stresu radšej celý životný štýl, niekedy aj prácu a v prípade závažných, neriešiteľných vzťahových problémov niekedy aj rizikových a stres produkujúcich ľudí okolo seba. Zamyslime sa pri tom či aj my nie sme pre niekoho stresujúcim faktorom.

Najpríjemnejší liečivý pocit vyvoláva napr. čistá úprimná a verná láska a z nej plynúce pocity zamilovanosti medzi ženou a mužom, ale tiež rodičovská láska k dieťaťu a vôbec všetky pocity lásky a láskavosti voči druhým a prejavy láskavosti zo strany druhých a okolia voči nám. Láskavý svet je liečivý. Neláskavý svet nás stresuje, ničí psychiku aj telo a vedie k rôznym ochoreniam a vo veľmi závažných prípadoch vedie u stresovaných jedincov s mnohými inými osobnými rizikovými aktivitami aj k skoršiemu nástupu rakoviny.

Typy stresu - distres, eustres  a „destres“

V klinickej praxi vzniká rakovina vždy z viacerých príčin a spravidla po dlhšom či  následnom spolupôsobení viacerých rizikových faktorov. Takýmto kofaktorom  karcinogenézy môže byť aj opakovaný psychický podnet nazývaný negatívny stres, alebo tiež  „distress“. Naopak pozitívny stres tzv. „eustres“ môže mať adaptačný a liečivý účinok. Aj pozitívny stres je „pozitívny“, len ak nie je príliš častý a teda zaťažujúci. Nezabúdajme, že každý stres predstavuje zvýšené vzrušenie (emócie) a následnú pocitovú a hormonálnu „búrku“ v organizme. Aj príliš veľa príjemných vzrušení „exituje“, a zaťažuje organizmus a nadmiera emócií  vyrušuje pri duševnej relaxácii. Preto sa učme navodiť si v živote aj pravidelné denné  a tiež dlhé obdobia a periódy psychickej a fyzickej vyrovnanosti, stability a relaxácie. Obdobia spokojnosti a relaxácie bez akéhokoľvek prílišného vzrušenia, adrenalínových epizód a starostí, čiže obdobia pohody a kľudu. Stav dlhšej vnútornej psychickej pohody, bez vzrušenia a stresu je opakom stresu, je „destres“ a definujeme ho ako stav bezstarostnosti, vnútorného kľudu a duševnej vyrovnanosti. Dochádza pri ňom k psychickej relaxácii. Voľne v slovenčine ho môžeme preložiť ako stav „bez stresu“ -  bez  akéhokoľvek  prílišného vzrušenia a napätia. Čím pravidelnejšie dlhšie a častejšie sú „destresové“ periódy a chvíle  v našom živote, tým väčšiu máme psychickú odolnosť a rezervu a tým nižší je výskyt rôznych psychosomatických následkov a z nich plynúcich a pridružených ochorení, vrátane rakoviny. Ako destresové obdobia využívajme hlavne dovolenky, víkendy a sviatky a v rámci dňa psychohygienické destresové prestávky na hygienu, jedlo, hry, cvičenie, šport, kultúru a hlavne najdlhšiu destresovú prestávku dňa a tou je nočná spánková regenerácia psychiky aj tela.

Nezabudnite si prečítať: Techniky zvládania stresu