Hypertenzia

Zdroj foto: Shutterstock.com

Definícia hypertenzie

Čo je krvný tlak?

Srdce pumpuje krv bohatú na kyslík do tepien - artérií, ktoré ju rozvádzajú do celého tela. Po vypudení krvi zo srdca táto pôsobí tlakom na steny artérií. Sila, ktorou pôsobí na steny ciev, vytvára tlak krvi.

Čo je hypertenzia?

Príliš veľký tlak vyvíjaný na steny ciev spôsobuje vysoký krvný tlak. Vzostup krvného tlaku môže byť aj normálnou reakciou tela na fyzickú alebo psychickú záťaž a je prirodzený a potrebný.

Ak však krvný tlak dlhodobo neklesá pod hodnotu 130/85 mmHg, a to hlavne v kľude, je možné a pravdepodobné, že ide o vysoký tlak krvi - artériovú hypertenziu (obr.1).

Hypertenzia (arteriálna hypertenzia, vysoký krvný tlak, systémová hypertenzia) je multifaktoriálne podmienený chorobný stav, ktorý sa uplatňuje ako úplne nezávislý rizikový činiteľ pri vzniku poškodenia orgánov, orgánových systémov (mozog, obličky, srdcovocievny systém) a pri závažných náhlych príhodách (hypertenzná kríza, mozgové krvácanie, disekujúca aneuryzma). Hypertenzia je buď primárna, keď je príčina neznáma, alebo sekundárna, keď je prejavom iného ochorenia.

Hypertenzia sa považuje aj za syndróm neuroendokrinných, metabolických a kardiovaskulárnych porúch. Spája sa napr. s inzulínovou rezistenciou pri tzv. Reavenovom syndróme - metabolickom syndróme X či syndróme štyroch (piatich) H. Každé zvýšenie krvného tlaku nad hranicu, ktorá sa určila ako norma (na základe zhodnotenia mnohoročných pozorovaní, epidemiologických i klinických štúdií), predstavuje u jednotlivca zväčšenie rizika poškodenia cieľových orgánov, najmä arteriálneho cievneho riečiska, mozgu, obličiek a sietnice.

Arteriálna hypertenzia - vysoký krvný tlak

Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie sa arteriálna hypertenzia vymedzuje ako dlhotrvajúce zvýšenie krvného tlaku v tepnách (artériách) krvného obehu nad stanovené hodnoty. Krv vypudená ľavou srdcovou komorou počas jej sťahu (kontrakcie) cez otvorenú aortálnu chlopňu vyvolá tlakovú vlnu, ktorej hodnota vyjadrená v milimetroch ortuťového stĺpca (mmHg) zodpovedá systolickému krvnému tlaku (horná hodnota, čitateľ). Jeho výška závisí od sily kontrakcie ľavej komory, veľkosti vyvrhnutého objemu krvi, poddajnosti aorty (širokej tepny vychádzajúcej z ľavej komory) a kapacity arteriálneho riečiska. Počas systoly tlakovú vlnu absorbuje hlavne aorta, ktorá sa, ak je dostatočne pružná, rozšíri. Po skončení systoly (kontrakcie ľavej komory) začína diastola, kedy pokračovanie pohybu krvi od srdca do periférie zaisťuje aorta tak, že sa postupným zmršťovaním zužuje do pôvodného rozmeru a posúva tak stĺpec krvi pri zavretej aortálnej chlopni do periférie. Aorta tak vlastne zaisťuje kontinuálny tok krvi, hoci srdce vypudzuje krv prerušovane, len počas systoly (pekná ukážka geniality prírody).

Tlak krvi v tepnách počas diastoly je tlak diastolický (dolná hodnota, menovateľ). Diastolický tlak závisí hlavne od odporu v menších tepnách na periférii (periférna rezistencia). Keď sú tieto tepny zmrštené (kontrahované) alebo zúžené diastolický krvný tlak stúpa, pretože tlaková vlna pochádzajúca zo zmršťujúcej sa aorty sa nemôže dostatočne preniesť do periférie. U starších ľudí je poddajnosť aorty znížená, aorta časom stráca pružnosť. Nie je potom schopná počas systoly sa dostatočne rozšíriť a absorbovať vyvrhnutú krv, čím sa krvný tlak v menšom priestore aorty zvýši a vzniká tzv. izolovaná systolická hypertenzia. Názov izolovaná sa používa pretože zvýšený je len systolický krvný tlak, diastolický nie. Naproti tomu u bežnej hypertenzie (vysokom krvnom tlaku) stredného veku sú spravidla zvýšené hodnoty aj systolického aj diastolického tlaku nad normálnu hodnotu, za ktorú sa v súčasnosti považuje 140/90 mmHg.

Je zaujímavé, že ešte pred niekoľkými rokmi sa za normu považovali hodnoty až do 160/95. Hodnoty medzi 141-159 systolického a 91-94 diastolického sa považovali za hraničné. Avšak na základe veľkých štúdií, zahrnujúcich tisíce pacientov i kontrolných osôb počas mnohých rokov sa ukázalo, že sprísnenie normy a účinná liečba už aj miernej hypertenzie s hraničnými hodnotami krvného tlaku vedie pri dlhodobom sledovaní k zníženému výskytu komplikácií spojených s vysokým krvným tlakom a k lepšiemu prežívaniu. To sa vzťahuje aj na starších pacientov, u ktorých sa považovalo zvýšenie systolického krvného tlaku do určitej miery za prirodzený prejav starnutia. Výskumníci však popísali necivilizované africké populácie, žijúce v relatívnej izolácii, u ktorých ani v starobe krvný tlak nestúpa. Navyše, dnes je jednoznačne vedecky potvrdené, že účinná liečba hypertenzie s cieľom dosiahnuť normálne hodnoty krvného tlaku priaznivo ovplyvňuje prognózu aj vo veku nad 65 rokov. Je tu teda podobná situácia v smere sprísňovania noriem ako pri hladine cholesterolu. Keď v minulosti sme za normu považovali hodnotu 6,7mmol/l, dnes je norma do 5,2 mmol/l a je jednoznačne preukázaná prospešnosť prísnejšej normy vo vzťahu k úmrtnosti a chorobnosti pacientov s chorobami srdca a ciev.

Anatómia kardiovaskulárneho systému

Čo je kardiovaskulárny systém a ako funguje?

Kardiovaskulárny systém človeka tvorí: srdce, malý krvný obeh a veľký krvný obeh.

Pľúcna cirkulácia, s pravou komorou ako pumpou, tvorí tzv. malý (pľúcny) obeh (obr.1). Ten je zapojený sériovo (t.j. za sebou) na systémovú cirkuláciu - veľký (telový) obeh (obr.2), ktorý má ľavú komoru ako pumpu, a ktorý pozostáva z arteriálneho a venózneho systému.

Arteriálny a venózny systém

Arteriálny systém (obr.3), ktorý siaha od ľavej komory až ku kapilárnemu systému, má relatívne silnú a tuhú cievnu stenu, ktorá vykazuje väčší odpor prúdiacej krvi. Táto časť sa nazýva odporový (rezistentný) systém. Zostávajúca časť krvného obehu (t.j. venózny systém)(obr.4) má relatívne slabú a silne roztiahnuteľnú cievnu stenu. Táto časť sa nazýva kapacitný (nízkotlakový) systém.

Funkcia kapilárneho riečiska

Veľmi rozsiahle vetvenie ciev až do tenkých ciev (nazývaných kapiláry (obr.5)) umožňuje pomocou difúzie výmenu živín, kyslíka a metabolických produktov medzi krvou v kapilárach a intersticiálnou tekutinou. Cievy v arteriálnej kapilárnej časti sa nazývajú arterioly. Je tu relatívne vysoký krvný tlak, ktorý vedie k difúzii komponentov krvi smerom von z ciev. Cievy na venóznej strane sa nazývajú venuly. Je tu relatívne nízky tlak a zároveň vysoký onkotický tlak, ktorý spôsobuje difúziu komponentov z interstícia do krvi.

Výmena živín a metabolických produktov medzi intersticiálnou tekutinou a bunkami tkanív prebieha difúziou a aktívnym transportom v bunkových membránach. Je zistené, že v každom okamihu je v kapilárach prítomných asi 5% cirkulujúcej krvi, ktorá zaisťuje vyššie uvedené funkcie kardiovaskulárneho systému. Ostatné časti cirkulácie viac-menej zaisťujú zodpovedajúci prietok krvi kapilárami.

Cirkulácia krvi môže byť porušená ako pri poruchách srdca ako pumpy, tak i pri poruchách ciev na najrôznejších úrovniach. Hlavnými príčinami porúch cirkulácie sú hypertenzia, srdcová nedostatočnosť (zlyhanie srdca), srdcová arytmia a zúženie alebo upchatie ciev (ateroskleróza, upchatie ciev krvnou zrazeninou).

Aká je funkcia krvi a srdca v ľudskom tele?

Krv

Krv môže svoje základné funkcie v organizme plniť len vtedy, keď v organizme obieha. Krvné cievy z anatomického hľadiska tvoria uzavretý systém "rúrok", ktorých steny oddeľujú krv od tekutiny tkanív.

Srdce

Srdce (myokard) (obr.6, obr.7) sa pritom dá porovnať s tlakovým čerpadlom: plní sa krvou, pritekajúcou pod nízkym tlakom, a vypudzuje ju do aorty resp. do pľúcnice, pričom vytvára pomerne vysoký tlak. Jeho činnosť sa prejavuje pravidelným, rytmickým striedaním sťahu (systoly) a ochabnutia, relaxácie (diastoly).

Príznaky hypertenzie

Ako hypertenzia sa teda dnes definujú hodnoty systolického tlaku 140 mmHg a viac a diastolického 90 mmHg a viac u osôb, ktoré neužívajú antihypertenzívne medikamenty. Pritom nemusia byť súčasne zvýšené obe hodnoty, stačí ak normu presahuje niektorá z nich.

Podľa výšky krvného tlaku sa hypertenzia ďalej klasifikuje do 3 stupňov a podľa prítomnosti ďalších rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení a orgánových poškodení spojených s hypertenziou do tried A, B, C. Teda pre správne zaradenie pacienta s vysokým krvným tlakom nie je dôležitá len výška krvného tlaku, ale aj celkové zhodnotenie stavu pacienta a úrovne pravdepodobnosti výskytu kardiovaskulárnych príhod v budúcich 10 rokoch. Na určenie tejto pravdepodobnosti sa dnes používajú jednoduché tabuľky (obr. ), vychádzajúce z veku a pohlavia pacienta, fajčenia alebo nefajčenia, z hodnôt systolického krvného tlaku a hladiny celkového cholesterolu v cirkulujúcej krvi.

Podľa týchto parametrov nie je problém zistiť v tabuľkách úroveň rizika vzniku kardiovaskulárnej príhody u konkrétneho jedinca v nasledujúcich 10 rokoch. Napríklad, ak ide muža, fajčiara, vo veku 50 rokov, so systolickým krvným tlakom 160 mmHg a hladinou cholesterolu 6,0 mmol/l, riziko jeho príhody v nasledujúcich 10 rokoch je 20-40%. To znamená, že zo 100 mužov s uvedenými parametrami ochorie v nasledujúcich 10 rokoch 20-40 na niektorú z kardiovaskulárnych príhod (srdcový infarkt, mozgová porážka a podobne).

Riziko je vyššie ako vychádza podľa tabuľky, ak hodnotený jedinec má zároveň aj nižšiu hladinu tzv. dobrého (HDL) cholesterolu ako 1,0 mmol/l, alebo zvýšenú hladinu triglyceridov nalačno nad 2,0 mmol/l, alebo porucha tukov má rodinný výskyt, alebo ak sa blíži už do ďalšej vekovej kategórie, alebo ak sa v jeho rodine vyskytuje predčasne ischemická choroba srdca, u žien vo veku do 65 rokov a u mužov vo veku do 55 rokov. Riziko je vysoké, ak pravdepodobnosť presahuje 20%, veľmi vysoké, ak presahuje 40%.

U pacientov s cukrovkou sa na vyhodnotenie rizika používajú osobitné tabuľky. Je pochopiteľné, že prístup k pacientovi s vysokým krvným tlakom a súčasným vysokým rizikom musí byť oveľa intenzívnejší a komplexnejší ako u pacienta s rizikom nízkym.

Diagnostika hypertenzie

Meranie krvného tlaku

Priame meranie krvného tlaku vyžaduje zavedenie citlivého senzoru alebo katétra ("hadičky") do vnútra cievy, preto sa používa len pre výskumné účely a pri invazívnych vyšetreniach (katetrizácie). V bežnej praxi sa krvný tlak meria nepriamo podľa metódy vyvinutej Riva-Roccim v roku 1896. Vychádza z princípu, podľa ktorého je na stlačenie a uzavretie tepny potrebné vyvinúť tlak, ktorý musí prevyšovať tlak vo vnútri tepny. Na stlačenie tepny použil manžetu naloženú na rameno hornej končatiny. Pri jej nafúknutí sa končatina stlačí tak, že pulz v tepnách periférne od manžety vymizne. Po postupnom vypúšťaní vzduchu z manžety sa pri určitej hodnote tlaku v manžete pulz na periférnych tepnách znovu objaví. Táto hodnota tlaku zodpovedá systolickému (hornému) krvnému tlaku. Samozrejme, že veľkosť manžety musí zodpovedať veľkosti (hrúbke) končatiny.

O 9 rokov neskôr popísal ruský lekár Korotkov rôzne zvuky a šelesty, ktoré počul pri auskultácii (vyšetrení posluchom pomocou stetoskopu alebo fonendoskopu) tepny v lakťovej jamke pri vypúšťaní vzduchu z manžety. Popísal 5 fáz počutých zvukov, od prvých zreteľných poklepov (systolický tlak-fáza 1) cez pravidelné svišťanie a udieranie k oslabovaniu a vymiznutiu (diastolický tlak). Fázy 4 a 5 auskultácie sú okamžiky, keď ozvy náhle zoslabnú (fáza 4) a vymiznú (fáza 5). Za diastolický tlak sa považuje hodnota tlaku v manžete vo fáze 5, pokiaľ však sú ozvy počuteľné až k hodnote 0, diastolický tlak sa odčíta vo fáze 4. U dospievajúcich, v tehotnosti a pri hyperdynamických stavoch (fyzická záťaž) zvlášť často absentuje fáza 5 a za diastolický tlak sa potom považuje hodnota vo fáze 4.

Korotkov sa tak stal zakladateľom auskultačnej metódy merania krvného tlaku, ktorá sa používa dodnes (ortuťové manometre, aneroid) a dokonca je stále považovaná za "zlatý štandard". Novšie, elektronické tlakomery, nevyžadujú auskultáciu a obídu sa teda bez fonendoskopu. Sú založené na oscilometrickom princípe. Namiesto auskultácie využívajú citlivé senzory v manžete, ktoré zaznamenajú prvé kmity (oscilácie) vzniknuté v momente prieniku krvi do tepny pri postupnom vypúšťaní vzduchu z manžety a takisto aj vymiznutie oscilácií v okamžiku diastolického tlaku.

Hodnoty systolického i diastolického tlaku sa v priebehu dňa pod vplyvom rozličných okolností fyziologicky menia. Systolický tlak sa zvyšuje pri fyzickej aktivite, pri duševnej práci, pod vplyvom emócií. Napríklad hodnota systolického tlaku pri telesnom cvičení 170mmHg je úplne normálna. Krvný tlak fyziologicky klesá pri odpočinku, najmä v noci, kedy sú normálne hodnoty 110/70 i menej. Preto je dôležité merať krvný tlak za určitých bazálnych podmienok a to tak v domácich podmienkach ako i v lekárskej ambulancii.

Miestnosť, v ktorej sa meria krvný tlak, má byť tichá, s primeranou teplotou. Počas celej procedúry nie je prípustné rozprávať sa s pacientom, rušiť však môžu aj rozhovory iných osôb, príchody a odchody do miestnosti a pod. Pacient sedí s opretým chrbtom, dolné končatiny má voľne položené na podlahe (nie prekrížené), hornú končatinu s manžetou má položenú voľne na podložke vo výške srdca a tlakomer je tiež umiestený vo výške srdca. Keď sa nedodrží potrebná výška, hodnoty budú skreslené asi o 0,8 mmHg na každý centimeter posunu od výšky srdca. Teda pri polohe pod úrovňou srdca budú hodnoty falošne vysoké a naopak, pri polohe nad úrovňou srdca falošne nízke. Extrémne citlivé sú v tomto smere elektronické zápästné tlakomery. Keď pacient sedí na vyšetrovacom stole, bez opory chrbta a dolných končatín, diastolický tlak bude vyšší asi o 5 mmHg. Krvný tlak je treba zmerať na oboch horných končatinách. Keď sa meria len na jednej, uprednostňuje sa pravá, pretože na ľavej bývajú hodnoty tlaku častejšie falošne nižšie. Pokiaľ sú hodnoty na oboch končatinách rozdielne, za reprezentatívne sa považujú hodnoty na tej strane, kde boli vyššie.

Pred vyšetrením má byť pacient v pokoji aspoň 5 minút, 2 hodiny pred vyšetrením nemá fajčiť, jesť, ani konzumovať nápoje s obsahom kofeínu, má mať vyprázdnený močový mechúr a časový odstup od ťažšej fyzickej práce má byť aspoň 2-3 hodiny. Rukávy na košeli alebo šatách majú byť voľné, aby neobmedzovali prítok krvi do končatiny počas merania. Vyšetrenie krvného tlaku sa má vždy opakovať aspoň 2 krát, s minimálnym časovým odstupom 2 minúty. Zo zistených hodnôt sa vypočíta priemer. Ak je srdcový rytmus nepravidelný, meranie je potrebné opakovať viac krát (5 krát i viac). U starších osôb, diabetikov pri závratoch a pri liečbe niektorými liekmi je dôležité zmerať krvný tlak nielen v sede, ale aj po postavení.

Mimoriadny význam z hľadiska presnosti vyšetrenia má zvolená veľkosť manžety. Čím väčší je objem ramena, tým musí byť aj plocha manžety stlačujúca rameno vyššia. V opačnom prípade budú hodnoty tlaku falošne vysoké, pretože tlak v malej manžete bude stláčať rameno relatívne málo. Pre určenie optimálnej veľkosti manžety je potrebné zmerať krajčírskym centimetrom obvod ramena v strede medzi lakťovým a ramenným kĺbom. Všeobecne platí, že mechúr v manžete, do ktorého sa nafukuje vzduch má mať dĺžku aspoň 80 % nameraného obvodu a šírku aspoň 40 % nameraného obvodu (obr 1.). V praxi sa výber vhodnej manžety riadi podľa tabuľky:

Dolný okraj manžety má byť umiestený 2,5 - 3 cm nad lakťovou jamkou. Stred gumového mechúra vo vnútri manžety má ležať priamo nad tepnou, na ktorej meriame krvný tlak. Pred vlastným meraním je preto potrebné vyhmatať pulzovanie tepny, ktorá býva obyčajne uložená medzi bicepsom a tricepsom, viac na vnútornej strane lakťovej jamky. Na novších typoch manžiet býva farebne označené miesto, ktoré má byť umiestené nad lakťovou jamkou. Novo vyvinuté druhy manžiet sú dokonca schopné automaticky prispôsobiť svoju veľkosť veľkosti ramena. Manžeta sa má ovinúť okolo ramena tak, aby hladko priliehala. Niekedy je tvar veľkého ramena kónusový a manžeta dobre neprilieha. V takom prípade sa treba pokúsiť zmerať tlak naložením manžety na predlaktie pacienta a sledovať vymiznutie a objavenie sa pulzu na radiálnej tepne (nad bázou palca).

Ďalším dôležitým momentom merania krvného tlaku je určenie hodnoty, na ktorú treba manžetu nafúkať (maximálna inflácia). Správny postup spočíva v rýchlom nafúknutí manžety a súčasnom sledovaní pulzu na radiálnej tepne. Pri nafukovaní manžety pocítime v určitom okamžiku vymiznutie pulzu, čo znamená že tlak v manžete sa vyrovnal systolickému tlaku. Odčítame hodnotu tlaku na stupnici tlakomera a k nej pripočítame 30 mmHg a tak získame hodnotu maximálnej inflácie, na ktorú potom nafúkame manžetu počas vlastného merania, či už auskultačného alebo oscilometrického. Niektoré novšie elektronické tlakomery sú schopné rozpoznať hodnotu maximálnej inflácie už v priebehu nafukovania manžety (tzv. fuzzy logika) a pri jednom nafúknutí aj zmerať správne krvný tlak.

Dôležitá je aj rýchlosť vyfukovania manžety - správne má byť asi 2 mmHg /sekundu. Pokiaľ by sa nestanovila hodnota maximálnej inflácie, hodnoty krvného tlaku zisťované auskultačnou metódou môžu, ale nemusia byť presné. Je to preto, že niekedy sa pri vypúšťaní manžety vyskytuje fenomén prechodného oslabenia, až vymiznutia oziev. To znamená, že až opätovné objavenie sa oziev je mylne považované za fázu 1, hodnoty systolického tlaku sú potom falošne nízke. U starších pacientov s pokročilými artériosklerotickými zmenami sa môže stať, že tlak v manžete pri bežnom nafúknutí nie je schopný uzavrieť prietok v tepne, pretože tepna je príliš tvrdá. Pulz je pri nafukovaní stále hmatný, hoci tlak v manžete presahuje hodnotu systolického tlaku, ktorá sa zistí pri priamom meraní tlaku. V týchto prípadoch nepriame meranie krvného tlaku dáva falošne vysoké hodnoty (pseudohypertenzia).

Po 1-2 minútach je potrebné meranie zopakovať (z manžety treba najprv úplne vypustiť vzduch). Hodnoty krvného tlaku sa môžu meniť z minúty na minútu: ak sú rozdielne, z dvoch meraní na rovnakej končatine sa vypočíta priemer. U diabetikov, starších osôb a pri užívaní niektorých liekov je potrebné uskutočniť aj meranie v stoji (tzv. posturálne zmeny), po 1-3 minútach státia. Je vhodné si poznačiť končatinu, na ktorej sa zmeral krvný tlak, najmä pri predpoklade dlhodobých kontrol.

Nakoniec ešte pár slov k výberu prístroja na meranie krvného tlaku a miestu merania. Ako sme už uviedli, zlatým štandardom sú klasické ortuťové manometre, prípadne aneroidné tlakomery (podobné meračom na meranie tlaku vzduchu v pneumatikách automobilu). Oba druhy však vyžadujú súčasne použiť aj fonendoskop (odporúča sa typ zvona, bez membrány alebo nízkofrekvenčný detektor). Tieto prístroje sú vhodné predovšetkým pre použitie zdravotníkmi, prípadne i laikmi, ktorí sú vyškolení v technike auskultácie. Sú nepohodlné pre meranie vlastného krvného tlaku. Zabúda sa, a to aj v zdravotníckych zariadeniach, že prístroje je potrebné v pravidelných intervaloch kalibrovať a kontrolovať. Dôležité je, napríklad, overenie hodnoty 0 pri ortuťovom manometri. Príklad ako možno overiť presnosť aneroidného tlakomera je na obr. 2.

Hodnoty tlakov sa v 20 mmHg intervaloch súčasne porovnávajú na ortuťovom i aneroidnom tlakomere, rozdiely by nemali presiahnuť 4 mmHg. Podobným spôsobom (pomocou spojky Y) možno overiť presnosť aj elektronických tlakomerov. Elektronické tlakomery prešli významným technickým vývojom, ich obsluha je komfortná, výsledky zobrazia digitálnym spôsobom a merajú aj pulzovú frekvenciu. Hoci niektorí lekári stále spochybňujú ich presnosť (vo väčšine prípadov neoprávnene), sú trendom do budúcnosti a sú zvlášť vhodné pre domáce meranie krvného tlaku. Presnosť elektronických tlakomerov sa overuje podľa medzinárodných štandardných protokolov BHS (British Hypertension Society), AAMI (Association for the Advancement of Medical Instrumentation) . Pri kúpe prístroja odporúčame overiť, či bol validizovaný uvedenými protokolmi. Nedostatočnú presnosť majú zatiaľ prstové merače.

Do popredia sa v súčasnosti dostáva domáce meranie krvného tlaku. Hodnoty krvného tlaku merané lekárom alebo sestrou v ambulancii sú väčšinou vyššie, ako hodnoty merané samým pacientom v domácom prostredí, ktoré je pre pacienta prirodzené a v ktorom trávi väčšinu času. Keď je v ambulancii systolický tlak o aspoň 20 mm vyšší a diastolický aspoň o 10 mm vyšší ako v domácom prostredí hovoríme o " hypertenzii bieleho plášťa". U týchto "pacientov" väčšinou nie je potrebná liečba. Domáce meranie je prospešné aj u pacientov so skutočnou hypertenziou, pretože lepšie spolupracujú s lekárom, lepšie vedia odhadnúť situácie, v ktorých im stúpa tlak a lepšie sa nastavujú na liečbu. Domáce meranie tlaku sa má vykonávať obyčajne ráno pred požitím liekov a večer ( podľa potreby i cez deň). Je pritom potrebné dodržiavať všetky horeuvedené odporúčania, t.j. pacient by mal byť v tomto smere vyškolený a trénovaný. Z nameraných hodnôt (počas niekoľkých týždňov) sa vypočítajú priemerné hodnoty, normálne hodnoty sú 135/85 a menej.

Domáce meranie krvného tlaku sa použilo aj v HOT štúdii, publikovanej v r. 1998, ktorá priniesla zásadné odpovede na otázku, do akých hodnôt by sa mal znižovať krvný tlak u pacientov s hypertenziou. V tejto štúdii boli rozdiely medzi hodnotami nameranými doma a v ambulancii minimálne, čo sa dá vysvetliť tým, že išlo o pacientov, ktorí boli roky zvyknutí na procedúru merania. Dôležitejšie však boli závery ohľadne optimálnych hodnôt krvného tlaku - ukazuje sa, že sa treba približovať až k fyziologickým hodnotám 120/80. V štúdii HOT sa použila liečba felodipinom, podľa potreby i v kombinácii s ďalšími liekmi a krvný tlak sa znižoval na rozličné hodnoty. Počas niekoľkých rokov sa sledoval výskyt kardiovaskulárnych príhod a najmenej ich bolo vtedy, ak diastolický tlak bol znížený na hodnotu 83 mmHg (obr. 3). Je pozoruhodné, že ani ďalšie zníženie diastolického tlaku na hodnoty nižšie ako 80 mmHg nebolo spojené s rizikom pre pacienta, naopak zvýšilo kvalitu ich života v zmysle väčšej pohody (obr. 4). Predovšetkým u diabetikov je prospešné postaviť si ako cieľ hodnoty 120/70 mmHg.

Ak nebola hypertenzia liečená a nastali zmeny v organizme (viď súvisiace choroby), sú potrebné aj ďalšie diagnostické metódy: fyzikálne vyšetrenie, röntgen hrudníka, ultrazvukové vyšetrenie srdca, EKG, príp. aj invazívna programovaná stimulácia komôr.

Liečba hypertenzie

Princípy liečby všeobecne

Dobrá spolupráca pacienta s ošetrujúcim lekárom je základným predpokladom úspešnosti terapie. V súčasnosti jestvuje všeobecná zhoda v názoroch na taktiku liečby vysokého krvného tlaku a to nezávisle od toho, ktorý konkrétny liek sa použije.

Začína sa s nízkymi dávkami jedného lieku v snahe vyhnúť sa vedľajším účinkom lieku. Ak pokles tlaku nie je dostatočný, čo znamená, že sa nedosiahnu cieľové hodnoty, dávka sa pri dobrej znášanlivosti postupne zvyšuje.

Ak pokles tlaku je evidentný, ale stále nie dostatočný, pridá sa malá dávka lieku z inej liekovej skupiny, pričom je potrebné rešpektovať odporúčané kombinácie a vyhnúť sa nevhodným. Inou možnosťou je nezvyšovať dávku prvého lieku a hneď pridať iný liek do kombinácie. Tým sa dá znížiť pravdepodobnosť vzniku vedľajších účinkov, pretože oba lieky sa podávajú v nízkych dávkach (jestvujú aj hotové prípravky, v ktorých sú už dva lieky skombinované do jednej tabletky alebo dražé).

Ak je odpoveď krvného tlaku na liečbu prvým liekom veľmi slabá alebo sa vyskytnú nežiadúce účinky, je potrebné miesto zvyšovania jeho dávky alebo kombinácie s iným liekom, prvý liek vysadiť a použiť liek z inej liekovej skupiny.

Preferuje sa podávanie dlhodobo účinných liekov, ktorých účinok trvá 24 hodín a viac. To umožní podávať len jednu tabletu alebo dražé za celý deň (obyčajne ráno), čo zabezpečí dobrú spoluprácu pacienta, jeho vyššiu adherenciu k liečbe. Navyše kvalitné lieky z tejto skupiny prekryjú svojim účinkom aj ranné a dopoludňajšie hodiny nasledujúceho dňa, v ktorých sa vyskytuje najviac srdcovocievnych príhod (napr. ak pacient zabudne zobrať svoju rannú dávku). Dlhodobo účinné lieky na báze podávania raz za deň sú nielen pohodlné pre pacienta, ale aj znižujú rovnomerne krvný tlak počas 24 hodín a poskytujú tak väčšiu ochranu orgánom, ktoré sú pri hypertenzii najviac ohrozené. Naproti tomu lieky, ktoré treba užívať niekoľkokrát za deň, majú počas 24 hodín nerovnomerný účinok a pacienti ich aj častejšie zabudnú užiť.

Prečítajte si tiež:

Tieto potraviny vám úspešne znížia tlak

Kedy je potrebné nasadiť farmakologickú liečbu?

U pacientov, ktorí majú opakovane hodnoty tlaku vyššie alebo rovné 180 mmHg (systolický tlak) alebo 110 mmHg (diastolický tlak) sa začína farmakoterapia v priebehu niekoľkých dní.

Ak nemajú tak vysoké hodnoty, ale patria do skupiny vysokorizikových (3 a viac rizikových faktorov alebo už majú príznaky poškodenia orgánov vysokým tlakom krvi prípadne už prekonali srdcovocievne alebo mozgocievne príhody) sa tiež začína farmakoterapia.

U pacientov patriacich do skupiny so stredným rizikom ( 1-2 rizikové faktory, prípadne bez rizikových faktorov, ale s hodnotami tlaku 160-179 mmHg systolického alebo 100-109 mmHg diastolického ) je možné počkať s farmakologickou liečbou 3 mesiace podľa toho, ako sa podarí vplyvom nefarmakologickej liečby znížiť krvný tlak ( pozri Abecedu zdravia č. 24 str. 274 a č. ) a zmeniť rizikové faktory. V prípade priaznivého vývoja je možno počkať s nasadením liekov ešte ďalšie 3 mesiace podľa toho, či sa dosiahnu cieľové hodnoty krvného tlaku.

U pacientov s nízkym rizikom (hodnoty tlaku 140-159 mmHg systolického alebo 90-99 mmHg diastolického a bez rizikových faktorov) je možno počkať s nasadením liekov 6 mesiacov podľa toho, či sa zmenami v životospráve dosiahnu cieľové hodnoty krvného tlaku. Ak nie, farmakologická liečba sa začne do jedného roka od zistenia hypertenzie s výnimkou podskupiny pacientov s hodnotami systolického tlaku medzi 140-149 mmHg resp. diastolického tlaku medzi 90-94 mmHg, kde po dohovore s pacientom môže lekár ponechať len nefarmakologickú liečbu.

Výber vhodného lieku

Pri výbere vhodného lieku sa zohľadňuje nielen samotná výška krvného tlaku, ale aj výskyt rizikových faktorov a pridružených ochorení resp. stupeň orgánových zmien súvisiacich s hypertenziou.

Lieky sa vyberajú z piatich základných skupín a zo skupiny ostatných liekov:

Diuretiká sú lieky, ktoré zvyšujú množstvo moča tým, že zvyšujú vylučovanie sodíka do moča a sodík ako hygroskopický prvok ťahá so sebou vodu. Zmenšuje sa tak objem tekutín v cievach i mimo nich. Z toho vyplýva, že sú liekom voľby u pacientov, u ktorých dochádza k zadržiavaniu tekutín (opuchy) alebo majú vysoký príjem sodíka. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa používali diuretika v pomerne vysokých dávkach (hydrochlorothiazid a chlortalidon do 100 mg), s čím bol spojený relatívne častý výskyt nežiadúcich účinkov (zvýšené straty draslíka, komorové extrasystoly, zhoršená látková výmena cukrov a tukov). Zvýšenej strate draslíka sa dá zabrániť použitím tzv. draslík šetriacich diuretík (Amiclaran, Verospiron) alebo použitím kombinovaných prípravkov (Moduretic, Rhefluin). V súčasnosti je jednoznačný trend podávania malých dávok diuretík v liečbe hypertenzie (hydrochlorothiazid do 25 mg denne), kedy ostane zachovaný účinok na krvný tlak a vedľajšie účinky sa vyskytnú len minimálne. Diuretiká sú indikované hlavne u starších pacientov s izolovanou systolickou hypertenziou.

Beta-blokátory sú lieky, ktoré blokujú prenos nervových impulzov vzrušivým nervovým systémom (sympatikus) na tzv. beta receptory v srdci, prieduškách a inde. Sú liekom voľby u tých pacientov, ktorí okrem hypertenzie trpia aj niektorou z foriem ischemickej choroby srdca (angina pectoris, stavy po infarkte myokardu) alebo u mladších pacientov s hyperdynamickou cirkuláciou (zrýchlený pulz, zvýšený tlak, vzrušivosť). Účinok na priedušky spočíva vo zvýšenej tendencii k zužovaniu a obštrukcii, preto sú kontraindikované u pacientov s prieduškovou astmou alebo chronickou bronchitídou obštrukčného typu. Moderné beta-blokátory pôsobia dlhodobo s dávkovaním 1 dražé denne a sú kardioselektívne, čo znamená, že ovplyvňujú podstatne viac srdce ako priedušky a iné orgány (Concor, Lokren, Tenormin, Sandonorm). Niektoré z nich majú aj prídatný vazodilatačný účinok (rozširujú cievy - napr. Celectol).

Inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE-I) sú lieky, ktoré blokujú vznik angiotenzínu II, látky vyvolávajúcej stiahnutie, zúženie tepien. Zasahujú teda do jedného z hlavných mechanizmov vedúcich k zvýšeniu tlaku krvi. Sú zvlášť vhodné u tých pacientov, z ktorých sa popri hypertenzii zistí aj porucha funkcie ľavej komory srdca, zlyhávajúce obličky alebo cukrovka. U niektorých pacientov vyvolávajú dráždivý kašeľ, ktorý vymizne po ich vysadení. V týchto prípadoch sa použijú lieky patriace do skupiny priamych blokátorov receptorov angiotenzínu II (losartan, telmisartan, irbesartan). Základnými ACE inhibítormi sú captopril (Tenziomin) a enalapril (Enap), ich účinok však netrvá 24 hod., preto sa podávajú 2-3x za deň. Z dlhodobo pôsobiacich, na báze 1 dražé/24 hod. sú u nás široko používané perindopril (Prestarium), ramipril (Tritace), trandolapril (Gopten), lysinopril (Dapril) a i.

Ca antagonisti (Blokátory) sú lieky, ktoré blokujú vstup vápnika cez kanál v membráne do svalovej bunky, čo má za následok oslabenie kontrakcie (stiahnutia) tepny i srdcového svalu. Moderné Ca blokátory dihydropyridínového typu pôsobia selektívne na cievy a len minimálne na srdce. Krátkodobo pôsobiace blokátory vápnikového kanálu typu nifedipinu (Corinfar, Cordipin a pod.) sú na dlhodobú liečbu hypertenzie nevhodné, relatívne často vyvolávajú zrýchlenie pulzu, začervenanie a pocit tepla, niekedy i opuchy. Uprednostňujú sa prípravky s 24 hod. účinkom v dávkovaní 1 dražé denne, napr. amlodipin (Norvasc), felodipin (Plendil), lacidipin (Lacipil), isradipin (Lomir SRO). Výhodou nedihydropyridínových blokátorov obsahujúcich verapamil (Isoptin) alebo diltiazem (Blocalcin) je skutočnosť, že nimi možno zároveň liečiť aj choroby srdca. Ca antagonisti patria medzi lieky, ktoré pacienti dobre znášajú, vrátane pacientov starších a odporúčajú sa preto aj na liečbu izolovanej systolickej hypertenzie.

Alfa-blokátory znižujú krvný tlak tak, že blokujú alfa receptor vzrušivého nervového systému (sympatiku), čím sa zablokuje prenos impulzu vyvolávajúceho stiahnutie tepny. Sú to bezpečné a účinné lieky, ktorých výhodou je, že nezhoršujú metabolizmus glukózy a krvných tukov a priaznivo pôsobia aj na hypertrofiu prostaty. U starších osôb môžu zapríčiniť náhly pokles krvného tlaku po postavení a následný závrat. Do tejto skupiny patria napr. prazosin (Deprazolin) a urapidil (Ebrantil).

Ostatné lieky - sem patria najmä centrálne pôsobiace látky. V minulosti bol najznámejším Reserpin, neskôr Dopegyt (dodnes používaný pri hypertenzii v tehotenstve).V súčasnosti sa používajú lieky na báze moxonidínu (Cynt) a rilmenidínu (Tenaxum), ktoré ovplyvňujú neurohumorálne prenosy v centrálnom nervovom systéme.

Kombinácie liekov: kombinujú sa lieky rôznych skupín v snahe zosilniť hypotenzívny účinok. Ak sa kombinujú lieky jednej skupiny, ich hypotenzívny efekt nie je taký výrazný, ale naopak, zvyšuje sa riziko nežiadúcich účinkov. Príklady vhodnej kombinácie sú:

• Diuretiká a beta-blokátory

• Diuretiká a ACE inhibítory

• Ca antagonisti (dihydropyridinového typu) a beta-blokátory

• Ca antagonisti a ACE inhibítory

• Alfa-blokátory a beta-blokátory

Niektoré prípravky už obsahujú vhodnú kombináciu liekov v jednej dražé, napr. Tarka, Enap H a i.

Doplňujúca liečba má v zmysle záverov štúdie HOT zahrnovať aj lieky, ktoré preventívne pôsobia proti zrážaniu krvných doštičiek a znižujú tak riziko trombotických cievnych príhod.

U pacientov so zvýšeným rizikom koronárnych príhod sa odporúčajú malé dávky kyseliny acetylosalicylovej (Anopyrin), ale len vtedy, keď sa dosiahne účinný pokles krvného tlaku a keď nie je riziko krvácania z gastrointestinálneho traktu alebo aj v iných oblastiach. Podľa výsledku vyšetrenia hladín krvných tukov je potrebné zvážiť zodpovedajúcu diétu, prípadne aj farmakoterapiu.

Kedy liečba nezaberá?

Niekedy sa ani kvalitnou farmakoterapiou nedosiahne požadovaný pokles krvného tlaku.

Príčinami môžu byť:

• v pozadí je iné ochorenie, ktoré vyvoláva sekundárnu hypertenziu (choroba obličiek alebo žliaz s vnútornou sekréciou)

• súčasné užívanie liekov, ktoré môžu zvyšovať krvný tlak (niektoré antireumatiká, antikonceptíva, amfetamíny)

• zvýšený objem tekutín v organizme pri vysokom príjme sodíkaalebo zlyhávaní obličiek

• nedodržiavanie nefarmakologických postupov - trvajúci vysoký príjem alkoholu, zvyšovanie hmotnosti a pod.

• nepravidelné a nedostatočné užívanie liekov

Životný štýl s hypertenziou

U pacientov so začínajúcou hypertenziou možno zmenou životného štýlu zabrániť jej rozvinutiu a dosiahnuť normálne hodnoty krvného tlaku.

U pacientov s fixovanou hypertenziou, aj keď sa nie vždy dosiahne týmto spôsobom žiadúca výrazná redukcia hodnôt krvného tlaku, je možno očakávať zníženie spotreby liekov proti vysokému tlaku. Správne aplikovaná prevencia a nefarmakologická liečba hypertenzie má obrovský populačný dosah v zmysle zlepšenia zdravotného stavu obyvateľstva i výraznej redukcie nákladov na zdravotníctvo. Na základe serióznych prepočtov možno očakávať pri znížení priemerného diastolického tlaku v populácii len o 2 mmHg redukciu výskytu mozgocievnych príhod až o 15% a koronárnych príhod o 6%.

Nefarmakologická liečba a prevencia hypertenzie zahrňujú rovnaké postupy týkajúce sa predovšetkým životného štýlu. Ich význam neustále rastie, pretože pôsobia vlastne na tie faktory, ktoré sú z veľkej miery príčinou vzniku vysokého krvného tlaku.Primárnym cieľom liečby pacienta s vysokým krvným tlakom nie je len dosiahnutie normálnych hodnôt krvného tlaku, ale predovšetkým zníženie celkového rizika chorobnosti a úmrtnosti na kardiovaskulárne choroby (oficiálne materiály Medzinárodnej spoločnosti pre hypertenziu - ISH). Sem patrí znižovanie zvýšenej hladiny krvných lipidov (cholesterol na 5,2 a menej, triglyceridy na 1,7 mmol/l a menej), nefajčenie a dôsledná kontrola hladiny krvného cukru u pacientov s cukrovkou (nalačno na menej ako 5,5, po jedle na menej ako 7,5 mmol/l). Najdôležitejšími nefarmakologickými prostriedkami na vlastné zníženie vysokého krvného tlaku sú: redukcia hmotnosti pri obezite, redukcia príjmu soli a zmena stravovania, zvýšenie telesnej aktivity a redukcia konzumácie alkoholu pri jeho zvýšenom príjme. Relatívnu účinnosť jednotlivých nefarmakologických prostriedkov pri znižovaní vysokého krvného tlaku a pri prevencii srdcovocievnych chorôb ukazuje nasledujúca tabuľka.

POKLES KRVNÉHO TLAKU		PREVENCIA SRDCOVOCIEVNYCH CHORÔB
	Redukcia hmotnosti
	Redukcia príjmu alkoholu
	Zníženie príjmu soli
	Telesné cvičenie
	Strava vo vegetariánskom štýle
	Strava zameraná na konzumáciu rýb
	Nefajčenie

Tieto prostriedky je potrebné využiť ešte pred nasadením farmakologickej liečby (pokiaľ hodnoty tlaku nepresahujú 180/100 mmHg) a počkať na ich účinok 3-6 mesiacov. Až podľa hodnôt krvného tlaku po niekoľkomesačnej nefarmakologickej intervencii sa lekár má rozhodnúť o nasadení liekov a ak aj farmakologickú liečbu nasadí, v ovplyvňovaní životného štýlu je potrebné pokračovať.

1. Redukcia hmotnosti

Priamy vzťah medzi obezitou a výškou krvného tlaku u mužov i žien potvrdili viaceré veľké epidemiologické štúdie. Takisto sa potvrdilo, že u obéznych pacientov s hypertenziou sa krvný tlak po redukcii hmotnosti znižuje alebo niekedy dokonca normalizuje. Už pri miernej strate na váhe - redukcii o 5% z pôvodnej hmotnosti - klesá krvný tlak a zlepšuje sa aj citlivosť na inzulín.

• Korelácia medzi obezitou v výškou TK

• Už pri redukcii hmotnosti o 5% klesá TK a zlepšuje sa citlivosť na inzulín

• Pri redukcii do 10 kg klesá v priemere systolický TK o 6 mm, diastolický o 3 mm

• Obézni hypertonici vyžadujú vysoké dávky a mnohopočetné kombinácie liekov.

Zásady pri redukcii hmotnosti:

• reálny cieľ

• postupný časový plán

• 0,5 - 1 kg za týždeň

• zníženie príjmu

• telesné cvičenie 5-7x za týždeň 40-60 min.

• dosiahnuť trvalú zmenu návykov

Redukcia hmotnosti nie je jednoduchá záležitosť a vyžaduje systematický a odborný prístup. Základom je stanovenie si reálneho cieľa. V rodinách, kde boli obézni aj predkovia a kde bol celý život obézny aj pacient s hypertenziou si nemôžeme postaviť za cieľ dosiahnuť ideálnu hmotnosť. Ďalej je dôležité vypracovať časový plán postupnej redukcie hmotnosti. Je účinnejšie dosahovať dlhodobý a postupný pokles - prvé 3-4 týždne o l kg za týždeň, neskôr 0,5 kg za týždeň. Naproti tomu veľký pokles hmotnosti po heroickom výkone v priebehu niekoľkých týždňov je obyčajne nasledovaný postupným návratom na pôvodnú hmotnosť. Ide totiž o to, aby sa postupne, po malých krôčikoch, dosiahla trvalá zmena stravovacích návykov a životného štýlu. Cyklické zmeny hmotnosti môžu byť zdraviu nebezpečné a môžu mať aj negatívne psychologické dôsledky.

2. Redukcia alkoholu

Pokiaľ nemá pacient s hypertenziou aj ochorenie pečene, slinivky brušnej alebo mu lekári odporúčajú vylúčiť príjem alkoholických nápojov z iných príčin, nie je nutné, aby bol totálny abstinent.

Kvantifikácia príjmu alkoholu:

• 1 nápoj=14g etanolu

• t.j. 300 ml piva

• 150 ml vína

• 30 ml destilátu

• muži - 2 nápoje

• ženy - 1 nápoj

Seriózne vedecké pozorovania totiž ukazujú, že vzťah medzi príjmom alkoholu a krvným tlakom má charakter písmena J. To znamená, že osoby s nízkym príjmom alkoholu majú v priemere nižší krvný tlak, ako abstinenti. Avšak u tých, ktorí vypijú za deň 3 a viac alkoholických nápojov za deň sa krvný tlak zvyšuje v zmysle čím vyšší príjem alkoholu, tým vyšší krvný tlak. Príjem alkoholu v nízkych dávkach priaznivo ovplyvňuje aj hladinu HDL cholesterolu, zhlukovanie krvných doštičiek a má aj antioxidačný účinok. Naproti tomu vyšší príjem alkoholu je spojený nielen s hypertenziou, ale aj s vyšším rizikom vzniku mozgovej porážky, určitých druhov rakoviny, kardiomyopatie, chorôb pečene a zažívacieho traktu, násilnej smrti a i.

Hranicou pre mužov sú 2 nápoje so štandardným obsahom alkoholu za deň a 1 nápoj pre ženy. Neznamená to žiadnu ženskú diskrimináciu, ale odraz skutočnosti, že ženy sú vo všeobecnosti menšie a majú aj nižšiu enzymatickú aktivitu v žalúdku pri trávení alkoholu. Obsah alkoholu je pre jeden nápoj uvažovaný štandardne - 14 g etanolu. 2 nápoje so štandardným obsahom alkoholu zodpovedajú cca 700 ml piva alebo 300 ml vína alebo 60 ml destilátu za deň. Je dôležité zdôrazniť slovko "alebo". Je možné aj nápoje kombinovať, ale tak, aby obsah alkoholu nepresiahol odporúčané hodnoty (napr. 300 ml piva a 150 ml vína za deň). Uprednostňujú sa nápoje konzumované spolu s jedlom a menej koncentrované.

Pokračujúci alkoholizmus môže byť príčinou rezistencie na liečbu, čo sa prejaví tým, že krvný tlak zostáva vysoký napriek podávaniu kvalitných liekov v kombinácii a vo vysokých dávkach. Po vysadení alkoholu môže u ťažkých alkoholikov krvný tlak prechodne vystúpiť, ale neskôr klesá. Každá redukcia o 1 nápoj vedie k poklesu systolického aj diastolického tlaku približne o 1 mmHg, čo je zvlášť významné pre tlak diastolický.

U tých, čo alkohol nepijú vôbec, pretože ho nemajú radi alebo z iných dôvodov (závislosť na alkohole u predkov, súrodencov, vysoká hladina triglyceridov, tehotenstvo) nie je potrebné jeho pitie vnucovať, pretože pozitívny zdravotný vplyv jeho nízkych dávok je celkom malý až zanedbateľný.

3. Redukcia príjmu soli

Hoci človek potrebuje denne prijať 2-4 g soli v závislosti od stupňa fyzickej aktivity, v súčasnosti prijíma 8- 15g (údaje z priemyslových, vyspelých krajín).

Kvantifikácia príjmu soli:

• 100 mmol sodíka=2,4 g sodíka=6 g NaCl

• denná potreba sa pohybuje v závislosti od fyzickej aktivity: 2 - 4 g soli

• v súčasnosti je príjem 8 - 15 g soli

• až 75% pochádza zo spracovaných potravín

• zvýšená citlivosť u starších, diabetikov a v skupine "na soľ citlivých" hypertonikov

Zvýšený príjem soli pozitívne koreluje s výškou krvného tlaku a jeho účinok je ešte silnejší pri nízkom príjme draslíka a vápnika. Redukcia príjmu soli na 100 mmol za deň vyvolá pri dlhodobom sledovaní pokles systolického tlaku o 5-10 mm a diastolického tlaku do 5 mmHg. Znížiť príjem soli na požadovanú úroveň v dennom živote znamená postupne, po malých krôčikoch zmenšovať prisáľanie jedál, namiesto soli používať rôzne rastlinné koreniny a pri výbere jedál uprednostňovať surové potraviny pred spracovanými, konzervovanými a instantnými (tab.). Pokles krvného tlaku po redukcii príjmu soli možno ešte podporiť zvýšeným príjmom draslíka, čiže nahradením chloridu sodného chloridom draselným.

Výdatným zdrojom draslíka sú: ovocie **(najmä banány, marhule, sušené slivky), zelenina (strukoviny, zemiaky v šupke, tekvica), ale aj pstruh, treska, chudé teľacie mäso či jogurt. **Pri zníženej hladine vápnika v krvi je potrebné zvýšiť príjem kalcia v potrave resp. podávať potravinové doplnky. To isté platí aj o horčíku (magnézium).

Pokiaľ ide o minerálne vody, je treba sledovať obsah sodíka v nich. V 1 litri obsahuje napr. Korytnica len 6 mg sodíka, Kláštorná 71 mg a Fatra až 800 mg sodíka.

4. Fyzická aktivita

Pravidelná, systematická fyzická aktivita, vykonávaná vo forme športov vytrvalostného charakteru, je v inverznom vzťahu s výškou krvného tlaku a výskytom hypertenzie.

Ako cvičiť?

• 3-4x týždenne

• 60-90% maxima (napr 50 ročný pri srdcovej frekvencii 102-153)

• chorí s hypertenziou a pri 80-90%-najprv test

• menej a kratšie-tiež +, ale bez poklesu TK

Tí, čo pravidelne vykonávajú vytrvalostné športové aktivity, majú v priemere nižšie hodnoty krvného tlaku a nižší výskyt hypertenzie. A, navyše, takáto aktivita môže viesť u pacientov s už vyvinutou hypertenziou k poklesu krvného tlaku v pokoji i pri telesnom zaťažení. Aby sa tento efekt dosiahol, musí sa telesné cvičenie vykonávať minimálne 3x v týždni, v trvaní aspoň 40 minút pre každé cvičenie a musí sa konať pri určitom stupni fyzickej záťaže. Je dokázané, že takto môže systolický krvný tlak klesnúť v priemere o 5-10 mmHg a diastolický o 5-8 mmHg. Kratšie, menej časté a málo intenzívne cvičenia môžu byť svojim spôsobom tiež užitočné, ale nevyvolávajú pokles krvného tlaku. Súčasne s priaznivým pôsobením na krvný tlak má telesné cvičenie priaznivý účinok aj na telesnú hmotnosť, hladiny krvných tukov, citlivosť na inzulín, odolnosť voči depresii, osteoporóze atď. Nielen že klesá celkový a LDL cholesterol, ale aj mierne stúpne "dobrý" HDL cholesterol. Fyzická aktivita a celková úroveň fyzickej výkonnosti (úroveň fitness) je nepriamo úmerne spojená s výskytom kardiovaskulárnych chorôb a celkovou úmrtnosťou.

Akými mechanizmami sa dosiahne priaznivý účinok na krvný tlak? Predpokladá sa pôsobenie nasledujúcich:

• spomalenie srdcovej frekvencie (pulzu)

• pokles odporu, ktorý kladú periférne cievy toku krvi, zlepšená schopnosť uvoľnenia tepien

• pokles aktivity sympatiku (vzrušivý systém vegetatívneho nervstva)

• zvýšenie aktivity parasympatiku (tlmivý systém vegetatívneho nervstva)

Pre pacientov s hypertenziou sú ideálne športy vytrvalostného charakteru, ktoré majú rytmický, opakujúci sa charakter, zaťažujú veľké svalové skupiny a sú vykonávané v aerobnom pásme. Rozdelenie jednotlivých športov z hľadiska ich vhodnosti u pacientov s hypertenziou uvádza nasledujúca tabuľka:

Pokiaľ ide o intenzitu cvičenia, má byť taká, aby sa vykonávala v aerobnom pásme.To znamená, že cvičiaci by sa nemal dostať do stavu kyslíkového dlhu. Pri cvičení by cvičiaci mal byť schopný napriek rýchlejšiemu dýchaniu voľne hovoriť a jeho srdcová frekvencia (pulz) by sa mala pohybovať medzi 60% - 90% maximálnej srdcovej frekvencie (tá sa dá orientačne vypočítať podľa vzorca 220 - vek). Teda 30 ročný má maximálnu frekvenciu 190/min. a 50 ročný má maximálnu frekvenciu 170/min. Frekvencia srdca pri cvičení bude u 50 ročného cvičiaceho vypočítaná podľa vzorca:

• Dolná hranica (60% maxima): 170 x 0,60 = 102/min

• Horná hranica (90% maxima): 170 x 0,90 = 153/min

Dolná hranica srdcovej frekvencie zodpovedá zaťaženiu pri rýchlej chôdzi (rýchlosťou 5-6 km/hod), horná hranica zodpovedá zaťaženiu pri joggingu (behu rýchlejším klusom). Je treba zdôrazniť, že pokiaľ sa pacient s hypertenziou rozhodne cvičiť pri hornej hranici maxima, je nevyhnutné vykonať pred začatím cyklu cvičenia test výkonnosti za účasti erudovaného lekára (internistu, kardiológa). Pri teste sa vyhodnotí nielen aktuálny stav výkonnosti, ale aj hodnoty krvného tlaku v pokoji a pri zaťažení, reakcia kardiorespiračného systému na záťaž a určí sa optimálna srdcová frekvencia pre nasledujúci cyklus cvičenia. Po skončení cyklu, ktorý trvá aspoň 2-3 mesiace, sa vykoná znovu test a jeho výsledky sa porovnajú s výsledkami vstupného testu. Doterajšie skúsenosti jednoznačne potvrdzujú priaznivý vývoj výkonnosti cvičiaceho (vzostup maximálnej spotreby kyslíka, tolerovanej záťaže vyjadrenej vo wattoch, metabolických jednotiek MET a pod.), poklese krvného tlaku a pulzu v pokoji i pri záťaži, redukcii hmotnosti a navyše, zlepšuje sa aj pocit životnej pohody (well being) a sebavedomia. Účastníci cvičenia ľahšie menia aj svoje nesprávne životné návyky (fajčenie, prejedanie, zvýšená konzumácia alkoholu).

Jóga vyvolá u pacientov s vysokým tlakom pokles v priemere o 10 resp. 6 mmHg

Desatoro pacienta

Čo robiť pri vysokom krvnom tlaku

Vážený pacient,

áno, už ste pacient, aj keď "nie ste chorý", máte "len vysoký tlak". Vysoký krvný tlak (hypertenzia) je totiž chorobná jednotka, aj keď dlhodobo, i niekoľko rokov, nemusí vyvolávať žiadne príznaky choroby. Preto sa tiež hypertenzia označuje ako "tichý zabijak". Vysoký krvný tlak pôsobí na cievnu stenu vyšším tlakom ako u ľudí s normálnym tlakom. Cievy a srdce hrubnú a strácajú pružnosť, obličky začnú prepúšťať do moču bielkoviny (albumín), urýchľuje sa proces artériosklerózy. Tento proces sa ešte zosilní, keď sú u pacienta prítomné aj ďalšie rizikové faktory, t.j. vysoká hladina cholesterolu a triglyceridov, nízka hladina HDL cholesterolu, fajčenie, cukrovka, chronický stres, agresívny typ správania resp. nedostatok podpory vo svojom okolí. Neliečená alebo nedostatočne liečená hypertenzia vedie nakoniec k poškodeniu tých orgánov, ktoré sú zásobované zmenenými a zúženými cievami, napr. k infarktu myokardu, mozgovo-cievnej príhode (porážke), zlyhaniu srdca a obličiek.

Príručka, ktorú máte v rukách, má pomôcť predchádzať tomuto nepriaznivému vývoju hypertenzie. Účinná kontrola hypertenzie však vyžaduje nielen pravidelné meranie krvného tlaku, vrátane domáceho merania, ale aj systematické, dôsledné sledovanie súvisiacich orgánových zmien a úrovne rizikových faktorov. Ťažiskom príručky je práve jednoduchý návod ako často, aké metódy a aké parametre použiť pre dlhodobý monitoring pacienta s hypertenziou. Je teda určená rovnako lekárom ako aj pacientom. Ošetrujúci a vyšetrujúci lekári môžu zapisovať výsledky svojich vyšetrení do príslušných koloniek v priebehu 5 rokov, čím vznikne komplexný prehľad o vývoji choroby a účinnosti jej liečby.

Dlhodobý monitoring orgánových zmien a úrovne rizikových faktorov umožní v prípade potreby zintenzívniť a rozšíriť liečbu alebo naopak, liečbu obmedziť. Orientácia len podľa hodnôt krvného tlaku je dnes už nedostatočná. V dnešnej medicíne je dostatok dôkazov, že takýto komplexný prístup k pacientovi s vysokým krvným tlakom je vysoko efektívny. Prejaví sa v zlepšení kvality života pacientov, výraznom znížení chorobnosti a v podstatnom predĺžení života.

Desatoro pacienta s hypertenziou

1. Zmeniť spôsob života, zostaviť si svoj vlastný rebríček hodnôt, v ktorom bude samozrejme na prvom mieste zdravie.

2. Znížiť psychický stres - redukovať priveľký počet aktivít, vyhýbať sa časovej tiesni resp. vždy mať časovú rezervu pri dodržiavaní i banálnych termínov (odchod autobusu MHD), nevykonávať viac aktivít naraz resp. najprv dokončiť jednu a potom začať ďalšiu. Zvýšiť podporu okolia - cítiť podporu najbližšieho okolia v rodine, od priateľov, kolegov.

3. Zvýšiť relaxačné aktivity - zaradiť pravidelné prechádzky, pasívny odpočinok a dostatok spánku, teplé a perličkové kúpele, autorelaxačné a jogínske techniky, nesúťažný šport, nestresujúce hobby.

4. Zaradiť do týždňového programu minimálne 3x 40 minút vytrvalostného cvičenia (rýchla chôdza, jogging, plávanie, cyklistika, beh na lyžiach) pri pulzovej frekvencii 50-70% maxima resp. pri súčasnom výskyte chorôb srdca alebo iných chorôb podľa odporúčania odborného lekára.

5. Nefajčiť.

6. Znižovať postupne obsah soli v potrave a nahrádzať ich podľa potreby prírodnými rastlinnými koreninami, vyhýbať sa jedlám a nápojom s vysokým obsahom soli (údeniny, konzervované a instantné jedlá, niektoré minerálne vody).

7. V potrave uprednostniť jedlá s vysokým obsahom vlákniny a vitamínov (5 kúskov ovocia alebo 500 g denne, surovú a sparenú zeleninu, celozrné výrobky), plnotučné mliečne výrobky nahradiť nízkotučnými (syry s obsahom tuku v sušine menej ako 30%), znížiť príjem živočíšnych tukov (maslo, žĺtka, červené mäso a výrobky z neho), zvýšiť príjem rýb a rybacích výrobkov, nevysmážať, nefritovať, variť v pare. Pri nadváhe zároveň redukovať kalorický príjem a zvýšiť energetický výdaj.

8. Pri vysokom príjme alkoholu znížiť jeho konzumáciu na maximálne denne 2-3 dl vína alebo 0,3 - 0,5 l piva alebo 0,04 dl destilátu.

9. Tieto zmeny je potrebné zavádzať postupne, nie naraz všetky. Kľúčom k úspechu je sústrediť sa na 1 alebo 2 zmeny a až po ich dosiahnutí a fixovaní sa zamerať na ďalšie.

10. Pravidelne si doma merať krvný tlak v rovnaký čas ráno a večer, z nameraných hodnôt vypočítať priemerné hodnoty. Cieľom je dosiahnutie priemerných hodnôt nižších alebo rovných 135/85 mmHg. Používať kalibrované tlakomery, ktorých presnosť bola overená porovnaním so štandardným ortuťovým tlakomerom (pri elektronických tlakomeroch uprednostniť tlakomery, ktorých presnosť bola overená podľa protokolu BHS alebo AAMI.

Súvisiace choroby hypertenzie

Hypertenzia a cievna stena

Pokiaľ ide o orgánové zmeny spojené s hypertenziou, je treba si uvedomiť, že chronicky zvýšený krvný tlak znamená pre organizmus a jeho orgány zvýšenú záťaž, ktorej sa musia prispôsobiť a ktorá môže neskôr zapríčiniť aj orgánové poškodenia. Zvýšený krvný tlak pôsobí bezprostredne na cievnu výstelku (endotel) a spôsobuje jeho väčšiu priepustnosť. Endotel nie len púha výstelka cievy, ale produkuje aj množstvo rozličných látok, ktoré ovplyvňujú krvnú zrážanlivosť, veľkosť priesvitu cievy, hrúbku steny cievy a pod. Preto sa cievny endotel, aj vzhľadom na svoje veľké rozšírenie v organizme, považuje za najväčšiu žľazu s vnútorným vylučovaním. Pod vplyvom vysokého tlaku začne endotel produkovať vo zvýšenej miere látky spôsobujúce zmrštenie, stiahnutie cievnej steny (funkčná vazokonstrikcia). Tým akoby sa cieva bránila vysokému tlaku.

Keď tento stav trvá dlho, svalová vrstva cievy začne hrubnúť, hypertrofovať, až sa cievny priesvit zúži na úkor zvýšenej hrúbky steny (organická vazokonstrikcia). Tým samozrejme kladú cievy vyšší odpor prúdiacej krvi. Tento stav sa nazýva zvýšená periférna rezistencia a spôsobí ďalšie zvýšenie krvného tlaku. Takto vzniká začarovaný kruh, "circulus vitiosus" a choroba progreduje. Hrúbku stien veľkých tepien možno zmerať pomocou ultrazvuku na krkaviciach (SONO karotíd), stav menších ciev sa u pacientov s hypertenziou štandardne posudzuje na očnom pozadí pomocou oftalmoskopu. Typickými prejavmi cievnej hypertrofie sú vinutosť sietnicových artérií a obraz tlaku artérie na žilu pri ich vzájomnom krížení (pozitívny fenomén kríženia).

Hypertenzia je jedným z hlavných rizikových faktorov artériosklerózy. Vysoký krvný tlak spolupôsobí pri poškodzovaní endoteliálnej výstelky, prechode aterogénnych častíc LDL cholesterolu z cirkulujúcej krvi do steny cievy s ich následnou oxidáciou a fagocytózou makrofágmi a vznikom ložísk tuku a spojivového tkaniva -aterómových plátov. Tieto potom zužujú cievny priesvit, môžu zapríčiniť úplné upchatie cievy a vznik rôznych orgánových komplikácií tzv. kardiovaskulárnych príhod. Z nich najobávanejšie sú srdcový infarkt a mozgovo-cievna príhoda (tzv. porážka). Preto je potrebné u každého pacienta s hypertenziou pravidelne kontrolovať aj ostatné kardiovaskulárne rizikové faktory, pretože ich nepriaznivý účinok sa spolu s vysokým krvným tlakom nielen spočítava dohromady, ale násobí! Z týchto dôvodov by každý hypertonik mal mať pravidelne vyšetrenú hladinu celkového cholesterolu, HDL a LDL cholesterolu a triglyceridov.

Hypertenzia a srdce

Vysoký krvný tlak znamená zvýšenú záťaž aj pre srdce. Keďže pumpuje krv do obehu s tlakom vyšším než za normálneho stavu, vykonáva vlastne väčšiu prácu. Srdcový sval ľavej komory preto tiež hypertrofuje, jeho stena sa stáva hrubšou. Kým za normálnych okolností je stena hrubá do 11 mm, pri nedostatočne liečenej hypertenzii môže dosiahnuť hrúbku 25 mm i viac (obr. ). Zvýšená hrúbka je podmienená nielen rozmnožením svalových buniek, ale i zvýšením obsahu spojivového tkaniva, fibrózy. Takýto sval stráca svoju pôvodnú pružnosť, čo sa prejaví zhoršenou schopnosťou plnenia ľavej komory počas diastoly (diastolická dysfunkcia). Napriek tomu, že srdcový sval je zhrubnutý, pri nedostatočnej liečbe hypertenzie časom vyčerpá svoje rezervy aj pokiaľ ide o silu kontrakcie počas systoly (systolická dysfunkcia). Nie je ďalej schopný prečerpávať krv v plnom rozsahu do veľkého obehu a krv sa začne hromadiť pred ľavou komorou t.j. v ľavej predsieni a v pľúcnom obehu, neskôr i v pravom srdci a v žilách privádzajúcich krv do pravého srdca (srdcové zlyhanie). To sa prejaví dýchavicou pacienta, poruchami srdcového rytmu vznikajúcimi v ľavej predsieni (fibrilácia predsiení) a nakoniec vznikom opuchov na dolných končatinách a zväčšením pečene (obraz ľudovo zvaný "vodnatieľka").

V hypertrofickom srdci ľahšie vznikajú i rôzne poruchy srdcového rytmu. Najčastejšie sú to tzv. extrasystoly, predčasné sťahy, ktoré signalizujú preťaženie srdca a pacienti ich popisujú ako "preskočenie pulzu" s nasledujúcou pauzou. Niektorí pacienti ich však necítia a zistia sa až pri vyšetrení odborníkom. Vo veľkej väčšine pacientov nespôsobia extrasystoly problémy a nemajú vážnejšie následky. Keď sa však tieto poruchy hromadia môžu prejsť až do závažných dysrytmií, vyžadujúcich hospitalizáciu. Pokiaľ sa adekvátne nezvládnu môžu zapríčiniť dokonca i náhle úmrtie pacienta. Náhla smrť sa u pacientov s hypertrofiou ľavej komory vyskytuje významne častejšie ako u pacientov s hypertenziou, ktorí hypertrofiu nemajú.

Hypertenzia a metabolické poruchy

Hypertenzia sa považuje aj za syndróm neuroendokrinných, metabolických a kardiovaskulárnych porúch. Spája sa napr. s inzulínovou rezistenciou pri tzv. Reavenovom syndróme - metabolickom syndróme X či syndróme štyroch (piatich) H. Každé zvýšenie krvného tlaku nad hranicu, ktorá sa určila ako norma (na základe zhodnotenia mnohoročných pozorovaní, epidemiologických i klinických štúdií), predstavuje u jednotlivca zväčšenie rizika poškodenia cieľových orgánov, najmä arteriálneho cievneho riečiska, mozgu, obličiek a sietnice.

Hypertenzia a obličky

Cievne zmeny pri hypertenzii zahrnujú aj cirkuláciu v obličkách, zvlášť cievne klbká (glomeruly), v ktorých sa filtruje krv a vzniká primárny moč a tepničky privádzajúce do nich krv (aferentné). Do stien aferentných arteriol sa ukladá zvláštna hmota (hyalín), ktoré potom nechránia glomerulus pred vysokým tlakom. Dochádza k úniku bielkovín do moču (mikroalbuminúria, proteinúria) a postupne sa funkcia obličiek zhoršuje až môže vzniknúť obličkové zlyhávanie so vzostupom dusíkatých látok v krvi (urea, kreatinín).

Hypertenzia a mozgovo cievna príhoda

Mozgovo-cievna príhoda môže vzniknúť nielen na podklade spoločného pôsobenia vysokého tlaku a artériosklerózy, ale aj pod vplyvom samotnej hypertenzie. Pri značnom vzostupe krvného tlaku vznikajú príznaky signalizujúce nepriaznivé pôsobenie na mozog - silné bolesti hlavy, vracanie, závraty (hypertenzívna encefalopatia), ktoré po jeho znížení vymiznú. Niekedy však dochádza ku krvácaniu do mozgu (apoplexia), čo je spojené s náhlu stratou vedomia, ochrnutím polovice tela a ďalším príznakom v závislosti od lokalizácie krvácania v mozgu (obr. ). Takáto ťažká komplikácia hypertenzie má vysokú mortalitu a neistú prognózu. O to dôležitejšia je dôsledná liečba hypertenzie, ktorá dokáže zabrániť jej vzniku a dôsledná prevencia vysokého krvného tlaku vôbec.

Hypertenzia a gravidita

Hypertenzia v gravidite sa definuje buď podľa hodnôt krvného tlaku (TK) - t.j. viac ako 140/90 mmHg, alebo podľa vzostupu TK oproti hodnotám pred počatím resp. v prvom trimestri, a to o viac ako 25 mmHg systolického TK alebo viac ako 15 mmHg diastolického TK. V gravidite sa môže vyskytovať hypertenzia ako chronický stav (esenciálna alebo sekundárna hypertenzia), ale aj ako "de novo" hypertenzia (preeklampsia alebo gestačná hypertenzia) alebo ako preeklampsia, ktorá nadväzuje na chronickú hypertenziu. Preeklampsia je multisystémová porucha, pri ktorej výstup TK je iba jedným z prejavov. U matky sa vyskytujú závažné prejavy ako poruchy obličiek, pečene, mozgu a hemokoagulácie. Manifestácia preeklampsie sa začína po 20. týždni gravidity. Hodnoty TK okolo 170/110 predstavujú riziko ohrozenia matky vznikom mozgovej cievnej príhody a preeklampsie, ale znamenajú aj ohrozenie plodu. Sú to dostačujúce dôvody pre systematické pozorovanie a liečenie gravidnej.

Zdroj: Slovenská gynekológia

Hypertenzia a cholesterol

Čo je to cholesterol?

Cholesterol je chemická látka, ktorá je súčasťou takmer všetkých tukov. Pre organizmus je nevyhnutná, pretože je základnou stavebnou jednotkou pre niektoré hormóny a pre tvorbu žlčových kyselín. Telo si cholesterol z väčšej časti vytvára samo v pečeňových bunkách. Ďalšie zásoby sa do organizmu dostávajú stravou.

Hladina cholesterolu stúpa s vekom, maximum dosahuje vo veku 55-64 ročných (6,12 mmol/l) a potom mierne klesá. Mladšie ženy (25-44 ročné) majú nižšie hladiny cholesterolu ako muži, vo vyššom veku je to naopak, maximum dosahujú ženy vo veku 55-74 rokov (6,31 mmol/l). Muži dosahujú maximum vo veku 45-54 rokov, potom nastáva pozvoľný pokles až na 5,22 mmol/l u 75 ročných a starších. Vo veku 55-64 ročných je najvyšší podiel osôb s vysokými hladinami cholesterolu - 35,7%. So stúpajúcim vzdelaním u mužov stúpa hladina cholesterolu, u žien je to naopak.

• normálna hladina cholesterolu: do 5.2 mmol/l

• zvýšená hladina cholesterolu: 5.2 - 6.5 mmol/l

• vysoká hladina cholesterolu: nad 6.5 mmol/l

Súvisí hypertenzia s cholesterolom?

Cholesterol môže byt nebezpečný, ak ho je v organizme nadbytočné množstvo. V takom prípade sa cholesterol ľahko ukladá do cievnej steny, kde tvorí hlavnú súčasť tzv. sklerotických plátov. Na povrch týchto plátov sa potom usadzujú krvné zrazeniny, cieva sa tak postupne zužuje a obmedzuje sa dodávka krvi do srdcového svalu. Následkom môže byt infarkt myokardu, vznik ischemickej choroby srdca, hypertenzie a aterosklerózy. Zvýšená hladina cholesterolu tak významne ovplyvňuje ochorenia kardiovaskulárneho systému a je jedným z najrizikovejších faktorov pri rozvoji hypertenzie.

Zdroj: FLORA

Hypertenzia a obezita

Obezita je nadmerné množstvo telesného tuku v organizme, ktoré poškodzuje zdravie. Jej najčastejšou príčinou je narušený pomer medzi príjmom a výdajom energie v organizme. V poslednom desaťročí výskyt obezity celosvetovo rapídne stúpa, odborníci dokonca hovoria už o epidémii obezity. Nadmerná telesná hmotnosť je druhou najčastejšou príčinou predčasného úmrtia. Podľa svetových štatistík trpí nadváhou a obezitou viac ako polovica svetovej populácie, čo predstavuje okolo 3 miliardy ľudí, pričom minimálne 40% z nich sa pokúša schudnúť. Na Slovensku má problémy s nadváhou a obezitou viac ako 1,5 milióna ľudí.

Ako zistíte, či ste obézna/y?

Na určenie stupňa nadváhy a obezity sa používa Index telesnej hmotnosti, známy aj ako Body Mass Index (BMI). Predstavuje váhu pacienta predelenú jeho výškou na druhú.

BMI = váha v kg / (výška v m)2

Konkrétny príklad:

• Výška: 1.71m

• Váha: 100 kg

• BMI = 100 kg / (1.71)2 = 34

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) na základe BMI rozdelila obezitu a nadváhu na viacero stupňov podľa miery zdravotného rizika.

• Podváha BMI pod 18.5

• Normálna váha BMI 18.5 - 24.9

• Nadváha BMI 25.0 - 29.9 (mierne riziko)

• Obezita 1. stupňa BMI 30.0 - 34.9 (stredné riziko)

• Obezita 2. stupňa BMI 35.0 - 39.9 (vysoké riziko)

• Obezita 3. stupňa BMI >= 40.0 (život ohrozujúci rizikový faktor)

Súvisí hypertenzia s obezitou?

Obezita je chronické ochorenie, ktoré už dávno nie je len problémom kozmetickým, ale najmä zdravotným. S nadmernou telesnou hmotnosťou sú spojené závažné zdravotné riziká, a to predovšetkým ochorenia kardiovaskulárneho systému. Krvný obeh obézneho človeka je nadmieru zaťažený, a sprievodným javom pri obezite je často aj zvýšený krvný tlak. Obézni ľudia mávajú okrem zdravotných problémov, aj problémy sociálne a psychické. Vyskytujú sa u nich depresie a zakomplexovanosť, často majú zníženú sebadôveru a problémy pri uplatnení sa v zamestnaní.

Z lekárskeho hľadiska je cieľom liečby obezity 5-10%-né zníženie hmotnosti, čo už má výrazne pozitívny efekt na zdravotný stav pacienta. Dlhodobé zníženie telesnej hmotnosti minimálne o 5% znižuje kardiovaskulárne riziko (najmä vysoký krvný tlak), ale aj symptómy ochorenia kĺbov, riziko predčasného úmrtia a nádorových ochorení.

Skúsenosti odborníkov preukázali, že zníženie hmotnosti musí byť pomalé a postupné : priemerne 0,5 kg za týždeň. Zníženie hmotnosti o 1 kg predlžuje život o 3 mesiace.

Zdroj: Reduktip

Hypertenzia a stres

Čo je to stres?

Slovo stres pochádza z angličtiny a znamená záťaž. Stres je reakcia organizmu na stresový podnet alebo stresor. Obecne je prijatá definícia, že stres je súborom reakcií organizmu na vnútorné alebo vonkajšie podnety, narušujúce normálny chod funkcií organizmu. Túto nešpecifickú obrannú reakciu spôsobujú všetky stresory:

• fyzikálne: teplo, chlad, žiarenie, hluk

• toxické škodliviny: rôzne jedy

• infekčné

• fyzické: telesná námaha až vyčerpanie

• psychické

• sociálne

Súvisí hypertenzia so stresom?

Prejavom a dôsledkom stresu je objavenie sa určitých syndrómov ako kolísavý krvný tlak, ktorý neskôr vedie až k hypertenzii. Emocionálny stres s dedičnou predispozíciou vyvoláva zvýšenie tlaku krvi už medzi 30 - 40 rokom života. Príznakmi sú návaly krvi do hlavy, búšenie a nepravidelná činnosť srdca. Na kardiovaskulárny systém pritom pôsobia i ďalšie vnútorné faktory (ako napr. vysoká hladina a hromadenie tukov v krvi a v cievach) a vonkajšie faktory (ako napr. fajčenie a nedostatok pohybu). Všetky faktory však úzko súvisia s látkovou premenou. Hypertenzia je silne ovplyvňovaná psychickým stresom, najmä pocitmi zlosti, apatie a frustrácie.

Zdroje: Stres, proManager

Internet

www.hypertenzia.sk - stránka Slovenskej ligy proti hypertenzii, v slovenskom jazyku. Dozviete sa viac o Slovenskej lige proti hypertenzii, zaujímavé novinky týkajúce sa kardiológie a vysokého krvného tlaku, ako aj bližšie informácie týkajúce sa prevencie a liečby hypertenzie.

www.mayoclinic.com - stránka v anglickom jazyku, nájdete podrobnejšie informácie o jednotlivých typoch hypertenzie, liečbe, súvisiacich chorobách a odpovede na mnohé zaujímavé otázky.

www.cardiology.sk - stránka Slovenskej kardiologickej spoločnosti, nájdete tu informácie o tejto spoločnosti, podujatia, zoznam ďalších stránok týkajúcich sa kardiológie ako aj časopis Kardiológia.

www.sls-sis.sk - Stránka Slovenskej internistickej spoločnosti, v slovenskom jazyku. V časti linky www nájdete ďašie informácie o hypertenzii ako aj o iných chorobách patriacich do rúk internistu.

Slovník pojmov

Aneuryzma: oslabenie cievnej steny s jej následným vyklenutím a rizikom prasknutia.
Angína pektoris: bolesť za hrudnou kosťou, ktorá vznikne, ak srdcový sval nie je dostatočne zásobený krvou. Trvá väčšinou niekoľko desiatok sekúnd až päť minút a ustúpi po užití nitroglycerínu.
Angioplastika: nechirurgický terapeutický postup, pri ktorom kardiológ zavedie hadičku (katéter) s vyfúknutým balónikom na jej povrchu do tepny (artérie), balónik v mieste zúženia tepny nafúkne, a tak rozšíri cievu na jej pôvodnú šírku.
Artéria: (po slovensky tepna) je cieva, ktorou prúdi krv zo srdca. Tepnami väčšinou prúdi okysličená krv, ktorá rozvádza kyslík a výživné látky do jednotlivých častí organizmu.
Arytmia: porucha srdcového rytmu.
Ateroskleróza: zhrubnutie a strata elasticity artérií, spôsobená ukladaním cholesterolu do ich stien.
A-V blok: jedna z foriem porúch srdcového rytmu.
Artériová hypertenzia: vysoký krvný tlak.
Bradykardia: spomalenie srdcového rytmu (väčšinou sa definuje vtedy, ak srdce bije menej ako 50-krát za minútu).
Bypass: chirurgická operácia na cievach, pri ktorej sa obnoví prítok krvi do určitej časti organizmu tak, že sa pacientovi voperuje nová cieva (jeho vlastná alebo umelá). Našitie bypassu pacientovi sa dá prirovnať k vybudovaniu obchádzky v automobilovej doprave.
Cievna mozgová príhoda: neurologické ochorenie najčastejšie charakterizované poruchami citlivosti, pohybu, resp. funkcie zmyslových orgánov a vyššej nervovej sústavy, ktoré sú vyvolané poruchou prekrvenia niektorej časti mozgu. Príčinou môže byť prasknutý aterosklerotický plát alebo krvná zrazenina. Klinické prejavy ochorenia u pacienta pretrvávajú dlhšie ako 24 hodín a v niektorých prípadoch môžu byť trvalé.
Koronárne artérie: (po slovensky vencovité tepny) sú tepny, ktoré zásobujú vlastné tkanivo srdca krvou.
Ischémia: stav, keď určitá časť organizmu nedostáva také množstvo kyslíka (krvi), ktoré je potrebné na jej normálnu funkciu.
Infarkt myokardu: stav spôsobený ťažkou obštrukciou prítoku krvi do niektorej časti srdcového svalu s následným odumretím srdcového tkaniva. Najčastejšou príčinou obštrukcie vencovitej tepny je vznik krvnej zrazeniny (trombu).
Myokard: stredná, svalová vrstva srdcovej steny.
Palpitácia: pocit príliš rýchleho a/alebo nepravidelného búšenia srdca.
Tachykardia: zrýchlenie srdcového rytmu (srdce bije rýchlejšie ako 100-krát za minútu).

Literatúra

• ARTÉRIOVÁ HYPERTENZIA V PRAXI - Peter Jonáš a kolektív

• Publikácia v slovenskom jazyku napísaná poprednými slovenskými odborníkmi. Poskytuje základnú orientáciu v liečbe a diagnostike hypertenzie. Je určená pre všeobecných lekárov ako aj pre kardiológov.

• Časopis Kardilógia - v slovenskom jazyku, oficiálny časopis Slovenskej kardiologickej spoločnosti a Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti. Nájdete tu lekárske články týkajúce sa srdca a srdcovo-cievnych ochorení, výsledky nových štúdií a hlavné myšlienky zkardiologických kongresov.

Prečítajte si aj tento článok:

Tieto potraviny vám úspešne znížia tlak