Tráviaca sústava

Zdroj: Shutterstock.com

K tráviacemu traktu patrí:

• dutina ústna (cavitas oris) a jej deriváty (zuby, slinné žľazy...)
• hltan (pharynx),
• pažerák (oesophafus),
• žalúdok (gaster)
• tenké črevo (intestinum tenue), ktoré začína dvanástnikom (duodenum), potom nasleduje stredná časť – lačník (jejunum) a končí bedrovníkom (ileum),
• hrubé črevo (intestinum crassum), začínajúc slepím črevom (caecum), tračníkom (colon), ktorý je delený na vzostupný tračník (colon ascendens), priečny tračník (colon transversum), zostupný tračník (colon descendens), esovitú kľučku (colon sigmoideum) a konečník (rectum), ktorý prechádza cestou análneho kanála v ritný otvor (anus).

Dutina ústna

Dutina ústna zabezpečuje samotný príjem potravy, ktorý je podmienený pocitom hladu. Po prijatí potravy ihneď dochádza k jej spracovaniu a miešaniu so slinami. Sliny sú prvé tráviace šťavy a majú viacero funkcií:

• zmäkčujú, zvlhčujú a zvláčňujú tuhú potravu,
• majú bakteriostatický účinok,
• štiepia škroby,
• uľahčujú vnímanie chuti rozpúšťaním chuťových látok, ktoré stimulujú chuťové receptory.

Chuťové receptory – poháriky sa nachádzajú na jazyku, napr. pre sladkú chuť sú na špičke jazyka, slaná chuť po stranách vpredu, kyslá chuť na stranách vzadu a v strede a horká chuť v strede zadnej časti jazyka. Tvorba slín môže byť podmienená napr. pohľadom na jedlo, vnímaním jeho vône, ba dokonca aj samotnou myšlienkou na jedlo.

Pažerák

Pažerák je trubica dlhá cca 25 cm v priemere 1,5cm, ktorá nadväzuje na hltan a cez bránicu končí vyústením do žalúdka, nazývaným kardia. V prípade nedovierania kardie môže dochádzať k tzv. gastroezofageálnemu refluxu žalúdočnej šťavy, čo sa môže prejaviť „pálením záhy“.

Žalúdok

Žalúdok je výrazne rozšírená časť tráviacej trubice a slúži ako rezervoár potravy, kde sa ďalej strava spracováva. Horná časť je tvorená už spomínaným kardiálnym zvieračom a dolná časť tzv. pylorickým zvieračom, ktorý žalúdok oddeľuje od dvanástnika. Bunky žalúdka produkujú priezračnú tekutinu - žalúdočnú šťavu.

Za 24 hodín sa vytvorí cca 2 – 3 l žalúdočnej šťavy.

Dôležitou súčasťou žalúdočnej šťavy je kyselina chlorovodíková a tráviace enzýmy rozkladajúce potravu. Kyselina chlorovodíková svojím nízkym, čiže kyslým pH, dopomáha aktivácii enzýmov, zároveň má aj ochrannú funkciu pred baktériami a plesňami.

Tenké črevo

Tenké črevo je tráviaca trubica dlhá 3 - 5 metrov, začína dvanástnikom dlhým 20 - 28 cm, pokračuje ako lačník a bedrovník. Sliznica je tvorená bunkami, ktoré sa formujú do výbežkov – klkov, a tým výrazne zväčšujú plochu pre resorpciu živín z potravy, preto sa najviac živín vstrebáva práve v tenkom čreve. Pohybmi tenkého čreva sa potrava premiešava a ďalej posúva črevný obsah do hrubého čreva.

Hrubé črevo

Hrubé črevo predstavuje poslednú časť tráviaceho traktu dlhú asi 1,3 - 1,7 m, ktorá prijíma kašovitý až tekutý obsah z tenkého čreva. V hrubom čreve sa postupne vstrebáva voda a minerály, tým sa zahusťuje črevný obsah a formuje sa stolica, ktorá sa hromadí v esovitej kľučke hrubého čreva, prechádza do konečníka a ritným otvorom von z organizmu.

Denne sa vytvára asi 150 – 200 g polotuhej stolice, typicky hnedej farby, sfarbenie je však do značnej miery ovplyvnené aj druhom prijatej potravy.

Zápach stolice spôsobujú plyny tvorené črevnými baktériami.

Podžalúdková žľaza - pankreas

V procese trávenia potravy má nezastupiteľnú úlohu podžalúdková žľaza – pankreas. Potrava natrávená v žalúdku sa v dvanástniku premiešava s pankreatickou šťavou. Denne sa vytvorí 1 – 2 l. Zásaditý charakter pankreatickej šťavy neutralizuje kyselinu chlorovodíkovú prichádzajúcu zo žalúdka. Pankreatická šťava obsahuje enzýmy na trávenie cukrov, tukov a bielkovín.

Pečeň

Ďalším dôležitým orgánom zapájajúcim sa do metabolizmu cukru, tukov a bielkovín je pečeň, ktorá je zároveň najväčšia žľaza ľudského tela. Je zásobným orgánom pre cukor vo forme glukogénu, tuk, minerálne látky a vitamíny rozpustné v tukoch a má mnoho iných funkcií. Tvorbou žlče ovplyvňuje trávenie a vstrebávanie tukov v tenkom čreve. Žlč sa hromadí v žlčníku, z ktorej sa žlč uvoľňuje krátko po prechode tukovej potravy do dvanástnika.

Prečítajte si aj:

• Žalúdočná kyselina - HCL - samovyšetrenie
• Vláknina pomôže rozhýbať trávenie
• Joga na tráviace ťažkosti

Ako prebieha trávenie?

Trávenie, ako zložitý proces, zabezpečuje chemickú premenu prijatých živín na látky jednoduchšie, rezorbovateľné cez sliznicu do vnútorného prostredia organizmu. Výživné a chemické látky obsiahnuté v potrave sú zdrojom energie pre fungovanie organizmu.

Na zabezpečenie základných životných funkcií a energetickej rovnováhy je potrebné, aby človek prijal 8400 KJ, čiže 2000 kcal. Energetické požiadavky každého človeka sú individuálne, závisia od životného štýlu, spôsobu života a úrovne aktivity. Napr., pri sedavom spôsobe života a intelektuálnej, psychickej práci potrebujeme navyše asi 2100 KJ (500 kcal) za deň, pri ťažkej fyzickej práci sa energetická potreba zvyšuje na 12550 KJ (3000 kcal).

Človek však bez jedla a vody nemôže prežiť. Podľa vedcov vydrží človek bez jedla najviac 60 dní a bez vody približne týždeň, je to však variabilné. Každý človek je inej telesnej konštitúcie, má iný pomer tukov, dôležitý je vplyv vonkajšieho prostredia.

Zdroj: Shutterstock.com

Telesná hmotnosť

Všeobecne platí, že ak je celkové množstvo prijatej energie rovnaké ako celkové množstvo vynaloženej energie, telesná hmotnosť sa nemení.

Poruchy výživy, predovšetkým obezita, sú jedným z najzávažnejších problémom ľudstva. Moderné technické výdobytky „uľahčujú“ existenciu človeka, no zároveň výrazne ovplyvňujú spôsob a kvalitu života v zmysle znižovania jeho energetického výdaja, a tým k nadobúdaniu telesnej hmotnosti vedúcej k obezite.

Racionálna výživa

Prijímaná strava ovplyvňuje náš zdravotný stav, výkonnosť, dĺžku života a psychickú pohodu. Základom toho je racionálna výživa, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie [WHO| je definovaná týmito zásadami:

• striedmosť v jedení,
• vyváženosť živín (64 % cukry, 26  % tuky, 10 % bielkoviny),
• pravidelnosť (5 denných dávok jedla),
• pestrosť stravy,
• zodpovedajúci príjem tekutín, čiže u dospelého človeka asi 2 – 3 l tekutín.

Alternatívnou formou výživy je vegetariánstvo, ktoré vďaka zvýšenému príjmu ovocia a zeleniny znižuje riziko civilizačných ochorení, ako hypertenzia, cukrovka. Ale má aj množstvo negatív, pretože človek sa od prírody zaraďuje k všežravcom a živiny obsiahnuté vo vegetariánskej strave nie sú postačujúce, napr. pre správny rast a vývoj človeka.

Použitá literatúra:

• ČIHÁK, R. 2002. Anatomie 2. Druhé, upravené a doplnené vydání. Praha: Grada publishing, spol. s r.o., 2002. ISBN 80-247-0143-X, s. 8-127.
• JAVORKA K. a kol. 2006. Lekárska fyziológia. Druhé vydanie. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 2006. ISBN 80-8063-231-6, s. 275-329.