Prevencia samovraždy

Prevencia samovraždy zahŕňa celé spektrum aktivít - od zabezpečenia najlepších možných podmienok pre výchovu detí a mládeže, cez efektívne liečenie duševných porúch až po environmentálnu kontrolu rizikových faktorov. Zodpovedajúca distribúcia informácií a vyzdvihovanie úrovne vedomia verejnosti predstavujú kľúčové elementy úspechu programu pre prevenciu samovraždy.

Otázky a odpovede od psychológa o depresií

Štatistiky samovraždy

Odborníci WHO predpokladajú, že ročne na dokonanú samovraždu zomrie vyše milión osôb, čo je viac ako počet úmrtí spôsobených vraždami a vojnami. Každú minútu si vo svete vezmú život dvaja ľudia. V priemyselne vyspelých spoločnostiach predstavuje dobrovoľný odchod zo života neraz druhú alebo tretiu príčinu úmrtnosti dospievajúcich a mladých ľudí. Na celom svete v rámci populácie bez ohľadu na vek je samovražda treťou príčinou úmrtnosti.

Popri tých, čo dokonajú suicidálny akt (inými slovami samovraždu), milióny ďalších sa pokúšajú siahnuť si na život. Samovražedné pokusy sú 8 - 10 krát častejšie ako dokonané suicídiá a sú častejšie u mladších, pričom dokonané samovraždy sú častejšie u starších ľudí. Taktiež sú pokusy častejšie u žien a dokonané samovraždy zas u mužov.

Podľa správ WHO sú počty dokonaných samovrážd v rámci Európy najvyššie v krajinách strednej a východnej Európy. Najvyššia úmrtnosť v roku 2007 na samovraždy bola v Rusku - asi 50/100 000 obyvateľov (Rusko drží aj historický rekord 80/100 000 z roku 1994), na druhom mieste je Maďarsko 40/100 000 obyvateľov. Najnižšia samovražednosť z európskych krajín je v Grécku. Nízka je aj v ďalších stredomorských krajinách ako Taliansko, Španielsko, Cyprus. Slovensko je v rámci európskych krajín približne v polovici rebríčka. Najvyšší počet samovrážd sa vyskytuje v ázijských štátoch a predstavuje 60 % zo všetkých suicidálnych aktov na svete.

Mýty spojené so samovraždou

S týmto vážnym problémom sú spojené viaceré mýty, ktoré sú dôsledkom neinformovanosti a neznalosti verejnosti. Medzi hlavné mýty patria nasledovné výroky:

• Ak má človek sklon k samovražde, bude to tak navždy – väčšina ľudí ohrozených samovraždou je v takom stave len v určitom časovo ohraničenom období
• Pokusy o samovraždu sa zriedkakedy opakujú - štatistiky hovoria, že 12 % neúspešných samovrahov svoj pokus zopakuje a v priebehu nasledujúcich dvoch rokov zomierajú
• Náznaky zlepšenia po kríze naznačujú, že riziko samovraždy pominulo – naopak, nápadné a náhle upokojenie je znakom, že človek prijal rozhodnutie o vykonaní samovraždy a je s ňou vyrovnaný, pokus o samovraždu sa často zopakuje do troch mesiacov od prvých náznakov zlepšenia
• Samovražde nemožno predísť tento mýtus má korene v názore, že ľudia, ktorí plánujú samovraždu, sú úplne rozhodnutí zomrieť – pritom väčšina ohrozených ľudí váha medzi životom a smrťou, ich postoj k samovražde je obyčajne protichodný
• Ak začneme s ohrozeným hovoriť o samovražde, dávame mu tým vlastne návod – naopak, pri rozhovore s ním zistíme nebezpečenstvo, či nájdeme iné možnosti riešenia

Čo má poradca robiť pri hrozbe samovraždy?

Varovné signály svedčiace pre možnosť samovraždy treba brať vážne. Samovražde môže najlepšie zabrániť najbližšie okolie, ktoré ohrozeného človeka najviac pozná. Nemusia to byť však len najbližší rodinní príslušníci, pred ktorými ohrozený svoje úmysly dokonca môže i tajiť, ale aj rovesníci (hlavne v mladom veku) a kolegovia.

Užitočné zásady:

1. odstrániť z dosahu ohrozeného človeka prostriedky, ktorými by si mohol ublížiť (lieky, ostré predmety, zbrane),
2. mať pozitívny prístup a upriamiť myseľ ohrozeného na pozitívne možnosti, prediskutovať s ním iné možnosti ako samovraždu.
   Používať pokojný a chápavý tón hlasu, počúvať ho, snažiť sa, aby ohrozený hovoril o probléme, byť empatický, vyjadriť mu snahu pomôcť pri riešení problému, snažiť sa získať čas,
3. dávať nevtieravé otázky konštruktívnym spôsobom, ale zároveň pri podozrení sa priamo spýtať na samovražedné myšlienky, na konkrétne plány na jej uskutočnenie,
4. snažiť sa oslabiť pocity zmätku a beznádeje, ktoré tento človek prežíva,
5. ak je kríza akútna, vyhľadať profesionálnu pomoc - volať linku dôvery, lekársku záchrannú pomoc,
6. nenechať sa odhovoriť od pomoci – depresívny človek často svoj stav nedokáže posúdiť, alebo sa snaží možnosť samovraždy pred inými zaprieť,
7. hľadať iné zdroje pomoci, povedať to iným,
8. pomôcť s použitím komunikačných metód i metód pozitívneho prístupu k problémom, aby on sám i ohrozený človek pochopil vzniknutú situáciu,
9. identifikovať záchytné body (čo ohrozenému ešte ostalo v jeho situácii - koníček, práca, domáce zviera, kamarát ...).

Treba sa vyvarovať:

1. ukázať, že sa cíti trápne alebo pohoršene, čokoľvek by mu tento človek povedal,
2. hovoriť o tom, akým otrasom by bola jeho smrť pre rodinu a priateľov, dokiaľ si nie je istý, že práve preto to chce urobiť,
3. zľahčovať jeho problém, hádať sa s ním,
4. nemal by ignorovať situáciu,
5. nemal by sľubovať, že zachová tajomstvo o jeho samovražedných úmysloch,
6. nemal by ho nechávať samého,
7. nemal by mu hovoriť, že situáciu musí prekonať, alebo že všetko bude zase v poriadku.

Samovražda a adolescenti

Rizikom predpubertálneho veku sú najmä skratové samovražedné pokusy, ktorých cieľom je napr. vyhnúť sa potrestaniu zo školy, alebo zabrániť rozvodu rodičov. Vo veku 15 - 18 rokov sa motívy samovrážd začínajú odlišovať podľa pohlavia – u chlapcov sú to väčšinou pracovné konflikty a konflikty s autoritami, u dievčat rodinné a erotické problémy. Samovražda je dlhodobo uvádzaná ako druhá či tretia najčastejšia príčina smrti adolescentov (Joiner, 2002).

Hlavné faktory, ktoré poskytujú adolescentom ochranu pred samovražedným správaním, sú:

Rodinné vzory - dobré vzťahy s členmi rodiny; podpora rodiny
Kognitívny štýl a povahové črty - dobré spoločenské zručnosti, sebadôvera, dôvera vo svoju situáciu a úspechy; vyhľadanie pomoci, keď sa objavia ťažkosti napr. v školskej práci, vyhľadanie poradenstva pri dôležitých rozhodnutiach, otvorenosť voči iným riešeniam a skúsenostiam druhých, otvorenosť pre nové poznatky.
Kultúrne a sociodemografické faktory - spoločenská integrácia napr. cez účasť v športe, cirkevných združeniach, kluboch a iných aktivitách; podpora ľudí, ktorí sú pre nich dôležití, dobré vzťahy so spolužiakmi; dobré vzťahy s učiteľmi a inými dospelými.

Traumatické udalosti v ranom detstve a deštruktívne rodinné pomery zanechávajú následky na ďalšom živote mladých ľudí, hlavne ak sa s touto traumou nedokázali vyrovnať.

Najčastejšie aspekty rodinnej dysfunkcie a nestability, ako aj negatívnych životných udalostí, ktoré môžeme vidieť u suicidálnych detí a adolescentov, sú nasledovné:

• rodičovská psychopatológia so zjavnými afektívnymi, alebo inými psychiatrickými poruchami,
• zneužívanie návykových látok alebo alkoholizmus, antisociálne správanie v rodine,
• výskyt samovraždy alebo pokusu o samovraždu v rodine,
• násilnícka rodina so sklonmi k zneužívaniu a týraniu (vrátane sexuálneho a fyzického zneužívania dieťaťa),
• nedostatočná starostlivosť rodičov/zákonných zástupcov a zlá komunikácia členov rodiny,
• časté hádky rodičov/zákonných zástupcov za prítomnosti napätia a agresie,
• rozvod, odlúčenie alebo smrť rodičov/zákonných zástupcov,
• časté sťahovanie,
• príliš vysoké alebo príliš nízke očakávania zo strany rodičov/ zákonných zástupcov;
• neprimeraná, alebo prehnaná autorita rodičov/zákonných zástupcov, nedostatok času rodičov/zákonných zástupcov, aby si všímali a riešili emocionálne problémy dieťaťa,
• prísne pravidlá v rodine, negatívne emocionálne prostredie, v ktorom prevláda odmietanie a zanedbávanie,
• adoptívna alebo pestúnska rodina.

U suicidálnych detí a adolescentov sa často pozoruje výrazná náchylnosť na stres (kvôli zdedeným genetickým faktorom, ale aj kvôli rodinným vzorom a negatívnym životným stresorom zažitým počas mladosti). Táto náchylnosť sťažuje primerané zvládnutie negatívnych udalostí v živote, a preto samovražedné správanie je často dôsledkom prežitých stresových situácií. Tieto udalosti vyvolávajú pocit bezmocnosti, beznádeje a zúfalstva, čo môže oživiť myšlienky na samovraždu a viesť k pokusu o samovraždu alebo jej spáchaniu.

Rizikové situácie a udalosti, ktoré môžu byť impulzom pre pokus o samovraždu alebo jej spáchanie, sú:

• koniec ľúbostného vzťahu,
• medziľudské konflikty alebo straty,
• problémy so zákonom alebo disciplínou,
• tlak skupiny rovesníkov, alebo sebazničujúce vzory u kamarátov,
• šikanovanie a prenasledovanie,
• nespokojnosť s výsledkami dosiahnutými v škole a neprospech v štúdiu,
• vysoké požiadavky v škole počas skúškového obdobia,
• nezamestnanosť a zlá finančná situácia,
• nechcené tehotenstvo, potrat,
• infekcia HIV vírusom alebo inými pohlavnými chorobami,
• vážna telesná choroba,
• živelné pohromy,
• iná sexuálna orientácia - podľa zahraničných štúdií (prehľad Joiner a Rudd, 2002, Leenaars, 2004) majú mladí ľudia s minoritnou sexuálnou orientáciou asi sedemkrát väčšie riziko suicídia ako väčšinová adolescentná populácia.

Samovražedné správanie a psychické poruchy

U starších dospelých sa usudzuje, že vyše 80 % osôb, ktoré spáchali samovraždu trpelo preukázateľne akútnou duševnou poruchou a psychickou krízou. U mladších adolescentov sa toto číslo odhaduje až na 90 %.

Samovražedné správanie sa najčastejšie objavuje u detí a adolescentov s nasledovnými psychickými poruchami:

Depresia
Depresívne symptómy spojené s antisociálnym správaním sa opisujú ako najčastejší predchádzajúci faktor samovrážd mladých ľudí. Niekoľko výskumov potvrdilo, že až tri štvrtiny tých, čo si siahnu na život, majú jeden alebo viac symptómov depresie a mnohí z nich trpia naplno rozvinutou depresívnou chorobou. Školská mládež, ktorá trpí na depresie, keď sa rozhodne vyhľadať pomoc lekára, sa často sťažuje na telesné symptómy.

Veľmi časté sú telesné sťažnosti, ako bolesť hlavy, bolesti žalúdka a tiež aj bolesť v nohách alebo v hrudi. Depresívne dievčatá sa stávajú tichými, nečinnými a skľúčenými, majú tendenciu utiahnuť sa Depresívni mladí chlapci zase naopak majú sklon k agresívnemu a rušiacemu správaniu, vyžadujú si pozornosť od svojich učiteľov a rodičov. Agresivita pritom môže viesť k samote, ktorá je sama o sebe rizikovým faktorom. Stanoviť depresiu je náročné z toho dôvodu, že prirodzené prechodné štádiá adolescencie majú niektoré črty rovnaké ako pri depresii. Adolescencia je prirodzený stav a počas jej priebehu sú také črty ako - nízka sebaúcta, skleslosť, problémy s koncentráciou, vyčerpanosť a poruchy spánku bežné. Dôvod k znepokojeniu ale je, ak sú tieto príznaky dlhodobé a zhoršujú sa. Pri porovnaní s depresívnou dospelou osobou, mladá osoba má tendenciu správať sa provokatívne a viac jesť a spať.

Úzkostné poruchy
Výskumy preukázali stály vzájomný vzťah medzi úzkostnými poruchami a pokusmi o samovraždu u mužov, kým u žien sa zistila slabšia súvislosť. Charakterová úzkosť sa zdá relatívne nezávislou od depresie vo svojom vplyve na riziko samovražedného správania, čo znamená, že je potrebné zistiť a liečiť úzkosť adolescentov, ktorí majú riziko samovražedného správania.

Alkohol a zneužívanie drog
Veľkú časť skupiny detí a adolescentov, ktorí sú ohrození samovraždou predstavujú závislí od alkoholu a nepovolených drog. V tejto vekovej skupine sa u každého štvrtého suicidálneho pacienta zistila konzumácia alkoholu alebo užitie drogy pred samovražedným činom.

Poruchy príjmu potravy
Kvôli nespokojnosti so svojím telom sa veľa mladých ľudí pokúša schudnúť a zaoberajú sa tým, čo by mali, alebo nemali jesť. 1-2 % neplnoletých dievčat trpí anorexiou alebo bulímiou. Anorektické dievčatá často podľahnú depresii a riziko samovraždy u anorektických dievčat je dvadsaťkrát väčšie ako u mladých ľudí celkove. Novšie výskumy ukazujú, že aj mladí muži môžu trpieť anorexiou a bulímiou.

Psychotické poruchy
Hoci len menší počet detí a adolescentov trpí na vážne psychiatrické poruchy, ako sú schizofrénia a manio – depresívna porucha, riziko samovraždy u nich je veľmi vysoké. Pre 8 väčšinu psychotických adolescentov je charakteristických aj niekoľko ďalších rizikových faktorov, ako pitie alkoholu, nadmerné fajčenie a zneužívanie drog.

Viacerí odborníci sa zhodujú v názore, že nie je múdre explicitne poučovať mladých ľudí o samovražde. Odporúčajú, aby sa témy spojené so samovraždou radšej nahradili pozitívnym prístupom k duševnému zdraviu.

Zvýšenie sebaúcty študentov

Pozitívna sebaúcta ochraňuje deti a adolescentov od psychického zúfalstva a skľúčenosti a pomáha im, aby adekvátne riešili stresové a ťažké životné situácie. Niektoré odporúčané prístupy na povzbudenie sebaúcty sú:

• Klásť dôraz na pozitívne životné skúsenosti, ktoré pomôžu vytvoriť pozitívnu identitu u mladých ľudí. Pozitívne zážitky z minulosti zväčšujú šancu mladých ľudí na väčšiu budúcu sebadôveru.
• Deti a adolescenti by nemali byť neustále nútení, aby robili stále viac a lepšie.
• Nestačí, aby dospelí hovorili, že majú radi svoje dieťa; dieťa by malo cítiť, že je milované. Je veľký rozdiel medzi deklarovanou láskou k dieťaťu a pocitom dieťaťa, že je milované.
• Deti by nemali byť len akceptované, ale aj s láskou opatrované. Musia sa cítiť mimoriadnymi, len kvôli tomu, že existujú.
• Dosiahnutie sebadôvery u detí a adolescentov závisí od vývoja ich telesných, spoločenských a odborných zručností. Aby mali mladí ľudia vysokú sebaúctu, potrebujú získať nezávislosť od rodiny a rovesníkov; byť schopní nadväzovať kontakt s opačným pohlavím; pripravovať sa na povolanie kvôli sebestačnosti a vytvoriť reálnu a zmysluplnú životnú filozofiu.
• Efektívnou stratégiou je zaviesť nácvik zručností potrebných v živote. Samostatnosť a schopnosť poradiť si sú základným kameňom v rozvoji pozitívnej sebaúcty v ranom detstve.

Podporovanie vyjadrovania pocitov/citov

Deti a adolescentov treba naučiť, aby brali vlastné city vážne a treba ich povzbudzovať, aby realisticky dôverovali svojim rodičom a iným dospelým osobám, ako napr. učiteľom, školským lekárom a zdravotným sestrám, priateľom, športovým trénerom, atď.

Zabránenie šikanovaniu a násilnostiam v škole

Malo by sa robiť všetko pre to, aby sa zabránilo šikanovaniu a násilnostiam v školách a v ich okolí, aby sa tak vytvorilo bezpečné prostredie pre každého, bez netolerantnosti a násilia.

Typy prevencie suicidality všeobecne

1. Obmedzenie prístupu k metódam a prostriedkom samovraždy. Prieskumy ukazujú, že na spoločenskej úrovni je kontrola prostriedkov (lieky, strelné zbrane, pesticídy) účinným faktorom znižovania dokonaných suicídií.
2. Liečenie ľudí s psychickými poruchami. Napriek tomu, že sa v cielených štúdiách o účinkoch antidepresív či neuroleptík na riziko suicídia väčšinou preukazuje ich významný vplyv, spoločensky nemožno preukázať pokles suicídií s rozvojom modernej psychofarmakológie.
3. Zmena mediálneho obrazu suicídií. Všeobecne sa prijíma, že masmediálne reakcie na suicídiá, najmä známych osobností, môžu mať významný vplyv z hľadiska sociálneho učenia, empirická evidencia tohto vzťahu je však zložitá.
4. Tréning personálu v primárnej zdravotníckej starostlivosti. Býva súčasťou komplexného prístupu v rámci preventívnych programov.
5. Preventívne programy v školách. V porovnaní s programami iného zamerania (drogové, sexuálne zneužívanie) ide o málo využívanú oblasť prevencie.
6. Dostupnosť liniek dôvery (hot-lines) a krízových centier. Podľa autora je ich dosah významnejší pri riešení životných problémov a kríz než priamo pri znižovaní suicidality v spoločnosti (podľa Bertolote, 2004).

Prečítajte si aj: Otázky a odpovede od psychológa o depresií

Literatúra

• Dr. J. M. Bertolote et al, Prevencia samovraždy, Príručka pre učiteľov a ostatných pracovníkov školstva, Trenčín: Vydavateľstvo F, Pro mente sana s.r.o, 2007. 26 s., ISBN 978-80-88952-44-2
• Samovražda - smrť, ktorá sa nemusela stať. Liga za duševné zdravie Prof. PhDr. Anton Heretik, CSc., Mgr. Anton Heretik, PhD. Základy intervencie pri suicidálnom správaní adolescentov