Úzkosť v 21. storočí

Zdroj foto: Shutterstock.com

K negatívnym znakom nášho storočia patrí skutočnosť, že takmer 15 % ľudí  najmä vo vyspelej spoločnosti, trpí kratší alebo dlhší čas v svojom živote nejakým typom úzkosti. Na Slovensku uvádzajú epidemiológovia nižšie percento okolo 5 %, no je aj u nás rastúci trend úzkostných ochorení.

Čo je to úzkosť a ako sa prejavuje?

• Ide o patologický - chorobný stav, kedy strach stratil svoju normálnu užitočnosť ako obranný postoj.
• Úzkosť sa radí medzi psychiatrické ochorenia na organickom podklade, ktoré vzniká pôsobením vonkajších podnetov na jedinca neschopného ich prijať a prekonať.
• Úzkosť na rozdiel od normálneho strachu, potrebného pre zdravé inštinkty,  sa neopiera o konkrétnu nebezpečnú situáciu, ale je to len súbor prehnaných obáv. Vzniká v bežnej životnej situácii, kedy nie je reálny dôvod na strach, nakoľko ohrozenie jedinca nehrozí.
• Úzkosť sa  tiež prejavuje ako obavami sprevádzané očakávanie javov, ktoré majú nastať v budúcnosti.
• Človek nevie jednať racionálne, pretože je v stave napätia.
• Nepokoj osobnosti zasahuje existenčne, fyzický, psychický aj spoločenský aspekt úzkosťou trpiaceho jedinca.
• Sprievodné znaky úzkosti sú často fyzické symptómy, ktoré výrazne negatívne ovplyvňujú život jednotlivca.

Prečo vzniká úzkosť?

• V 21 storočí je ohrozovaná populácia rôznymi stresujúcimi faktormi vyplývajúcimi zo životného štýlu, nárokov na jedincov aj celú spoločnosť. Jedným z nich je vznik úzkosti aj z dôvodu nadmerného pracovného stresu a neistoty.
• Vznik úzkosti súvisí s neurologickým podkladom.
• Pacienti náchylní na úzkosť majú často zníženú aktivitu určitých receptorov nervových buniek.
• Predpokladom vzniku úzkosti je teda určitá chemická mozgová porucha, ktorá vzniká pri dennodenných stresoch u určitých typov osobností.
• Vznik úzkosti môže byť aj sekundárnym prejavom niektorých ochorení, napríklad pri ochorení týkajúceho sa zvýšenej činnosti štítnej žľazy, Cushingovom  syndróme( je to v širšom zmysle slova ochorenie spôsobené nadbytkom – hormónu kortizolu), tiež pri systémovom auto imunitnom  ochorení zvanom lupus a ešte pri niektorých  typoch demencií, psychóz, alkoholizme a používaní návykových látok.
• Používanie niektorých  liekov môže mať prechodné stavy úzkostí ako sprievodný, nežiaduci účinok.

Dĺžka trvania úzkosti a ktoré pohlavie postihuje viac

• Trvanie úzkosti je časovo rôzne.
• Niektoré formy pretrvávajú  pol roka.
• Niektoré formy majú sklon k prechodu do chronického štádia.
• Pri úzkosti je nepríjemné aj to, že sa prejaví v menšej alebo väčšej miere denne.
• Vyskytuje sa dvakrát častejšie u žien ako mužov.

Príznaky úzkosti

• Pocity napätia, strachu, nepokoja, vnútorného tlaku.
• Poruchy spánku, prenos nepríjemných obáv na okolie, prehnané reakcie na  bežné podnety.
• Neschopnosť koncentrácie sa na plnenie nezaťažujúcich úloh, z čoho vyplýva strata pracovnej výkonnosti.
• Pocity ťaživých obáv, strata kontroly nad sebou samým.
• Strach pred smrťou.
• Najťažšie formy sa prejavia nevnímaním skutočného  okolitého sveta. Postihnutý má pocit sucha v ústach a búši mu v stave úzkosti srdce.
• Veľmi nepríjemné sú tiež sprievodné pocity ako – zvieravý tlak na oblasť hrudníka, mravenčenia, návaly tepla, dojem  dusenia, ťažkosti s prehĺtaním, pocit hrče v hrdle,  bolesti hlavy, napätie krčných svalov.

Pri opakovaných stavoch úzkosti  niekedy sa  pacient dostane do tzv. panickej poruchy, ktorá trvá zvyčajne 30 minút. Zjaví sa náhle bez vonkajšieho podnetu a vedie k intenzívnym pocitom ohrozenia a strachu o život. Po prebehnutí záchvatu , ktorý má najvyššiu intenzitu už za pár sekúnd od jeho spustenia, postihnutý môže zostať aj niekoľko hodín v stave letargie.

Liečba úzkosti

Pri liečení chorôb týkajúcich sa psychiky človeka je dôležité poznať základné možnosti liečby:

• Psychoterapia - čo je odborné psychologické vyšetrenie postihnutého s analýzou príčin, ktoré k poruche viedli. Podľa výsledkov vyšetrenia odborník určí liečebný postup, ktorý  má za cieľ priviesť pacienta k obráteniu jeho pesimistického postoja. V prípade panickej poruchy sú úspešné relaxačné techniky vedúce k zníženiu počtu záchvatov.
• Farmakologická liečba - lekár určí lieky, ktoré znížia pocity úzkosti. Používajú sa najmä axiolytiká, skupina benzodiazepínov, ktoré sa niekedy kombinujú s antidepresívami.
• Informovanosť  rodiny - pri liečbe je nevyhnutné, aby bola rodina informovaná o úzkostných stavov postihnutého, príznakoch, prejavoch choroby a hlavne možnosti jej liečby.

Čítajte viac: Úzkosť - generalizovaná úzkostná porucha

Ako dostať úzkosť pod kontrolu vlastným postojom

• Prijať realitu ochorenia, nehanbiť sa za stav, ktorý je v 21. storočí vzrastajúci sprievodný znak vyššieho psychického vypätia aj u mnohých, často po profesionálnej stránke extrémne úspešných ľudí.
• Samokontrolou zistiť, ktoré udalosti, termíny a javy vyvolávajú v nás pravidelne pocity hrôzy a postupne sa z nich vymaniť.
• Spoznaním príčin vedúcich k panike a úzkosti, sledovaním priebehu záchvatu, niekedy panika ustúpi v priebehu pár minút a stav psychiky sa upokojí.
• Zabezpečiť si zmenu a zlepšenie životného štýlu, kde spánok a pravidelný (nevyčerpávajúci) šport sú posilňujúce faktory proti úzkosti. Vyhýbajte sa riešeniu problémov pitím alkoholu alebo pomocou drog, nakoľko krátkodobé, príjemné pocity sú rýchlo nahradené ešte  väčším prepadom do úzkostných stavov.
• Zamerať sa na sledovanie pocitov v organizme, ktoré prebiehajú  v súčasnosti a nezameriavať sa na trápenie s analýzou ťažkostí v budúcnosti. Potláčať okamžite myšlienky pesimistického charakteru, čo sa môže stať niekedy v budúcnosti. Príjemné budúce udalosti nás potešia, na tie zlé sa nemáme čo pripravovať dopredu, lebo nič sa tým nezmení, len sa  uvedieme do nepríjemnej obavy. Nepríjemnosti budeme riešiť, až keď sa udejú a my svojim pozitívnym prístupom ich môžeme značne vytlačiť zo života. Často ide skôr o náš negatívny postoj než o skutočne neriešiteľnú situáciu. Ak prídu reálne ťažkosti, ich  riešenie bude nadväzovať na okamžitú situáciu, ktorú predvídať  nevieme. Snažiť sa spríjemňovať si deň počúvaním príjemnej hudby, stretávaním sa s milými ľuďmi, čítaním nestresujúcej literatúry, pozeraním komédií a nie hororov. Venovať sa prácam, ktoré nás bavia a odvádzajú od planého budovania bludov v našich predstavách. Môže to byť práca v záhrade, ručné práce, maľovanie, venovanie sa iným ľuďom, pomáhať deťom, starať sa o zvieratá a podobne.
• Pokiaľ sa nevieme v priebehu asi týždňa svojpomocne zbaviť úzkosti, vyhľadáme odbornú pomoc čo najskôr (psychológ alebo pri nástojčivej úzkosti psychiater).

Literatúra

• Javier Vendrell Covisa: Praktická zdravoveda, telesné aj duševné ochorenia   497-501,Ml.letá 2006.
• Ján Praško: Jak se zbavit napětí, stresu a úzkosti. Praha: Grada, 2002.
• Heretik, A., sr., Heretik, A., jr. (eds) a spol.: Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof. Str.815-818 2007
• Heretik, A., sr., Heretik, A., jr. (eds) a spol.: Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof. 2007, 815 s.
• MKCH 10. Mezinárodní klasifikace nemocí. 10. revize. Duševní poruchy a poruchy chování. Popisy klinických příznaku a diagnostická vodítka. Praha: Psychiatrické centrum. 1996. 282 s.
• Novotný, V., Heretik, A., Heretik A., jr., Pečeňák, J., Ritomský, A.: EPIA - Epidemiológia vybraných úzkostných porúch na Slovensku, Nové Zámky: Psychoprof, 2006, 222 s.
• Ján Praško: Jak se zbavit napětí, stresu a úzkosti. Praha: Grada, 2002.