Úzkosť - Generalizovaná úzkostná porucha

avštevuje lekárov špecialistov (internistov, kardiológov). Generalizovaná úzkostná porucha je poddiagnostikovanou poruchou.

Príčiny a výskyt generalizovanej úzkostnej poruchy

Príčiny vzniku generalizovanej úzkostnej poruchy nie sú dobre známe. Predpokladá sa abnormálna činnosť neutotransmiterových systémov v mozgu (metabolizmus serotonínu, GABA). Veľké psychiatrické epidemiologické štúdie v USA (NCS-R) a Európe (ESEMeD) odhadujú, že generalizovaná úzkostná porucha sa vyskytuje u 3-5% populácie (celoživotný výskyt).

V slovenskej epidemiologickej štúdii EPIA na dospelých obyvateľoch SR sa zistil výskyt generalizovanej úzkostnej poruchy u asi 5% účastníkov výskumu. Generalizovaná úzkostná porucha sa vyskytuje často spolu s inou úzkostnou poruchou alebo ľahšími depresívnymi poruchami.

Príznaky generalizovanej úzkostnej poruchy

Základnými príznakmi generalizovanej úzkostnej poruchy sú výrazné napätie, strach, obavy z každodenných udalostí a problémov. Tieto príznaky musia trvať aspoň 6 mesiacov.

K typickým príznakom generalizovanej úzkostnej poruchy patria známky telesného podráždenia napríklad:

• búšenie srdca,
• zrýchlený tep,
• potenie,
• chvenie či tras, ktoré nie sú vyvolané fyzickou námahou,
• sťažené dýchanie, pocit zadúšania
• pocit nevoľnosti od žalúdka
• návaly tepla a chladu
• pocit znecitlivenia

K typickým psychickým príznakom generalizovanej úzkostnej poruchy patria:

• nadmerné a vnucujúce sa obavy a starostenie sa, ktoré sa týkajú rôznych bežných záležitostí,
• pocit závrate, nekľudu,
• strach zo straty kontroly, "zošalenia" či strach zo straty vedomia,

Ďalšie časté príznaky generalizovanej úzkostnej poruchy bývajú:

• prehnané reakcie na malé prekvapenia alebo vyrušenia (ľakavosť),
• ťažkosti s koncentráciou, alebo "prázdno v hlave" kvôli strachu alebo úzkosti,
• neustále podráždenie.

Osoby, ktoré majú generalizovanú úzkostnú poruchu často pociťujú tiež:

• napätie, pobolievanie, alebo bolesti vo svaloch,
• nepokoj a neschopnosť sa sústrediť,
• pocity podráždenia, neznesiteľného napätia alebo duševného prepätia.

Rizikové faktory generalizovanej úzkostnej poruchy

Generalizovaná úzkostná porucha je do istej miery dedičná. Štúdie dvojčiat poukazujú na 30% dedičnosť generalizovanej úzkostnej poruchy. Štúdie príbuzných pacientov s generalizovanou úzkostnou poruchou u nich ukázali na vyššie percento výskytu ako vo všeobecnej populácii.
K rizikovým faktorom patria najmä:

• dedičné vplyvy (výskyt podobných problémov, či depresívnych porúch u rodičov či v širšej rodine),
• úzkostlivá osobnosť pacienta, niekedy pozorovateľná už od detstva,
• vysoká miera stresu v prostredí v ktorom pacient žije (napríklad ).

Diagnostika generalizovanej úzkostnej poruchy

Ako pri ostatných psychických poruchách je generalizovaná úzkostná porucha diagnostikovaná na základe vyšetrenia odborníkom – psychiatrom. V rozhovore s pacientom (prípadne s príbuznými) sa sleduje výskyt, trvanie a závažnosť príznakov generalizovanej úzkostnej poruchy. Skúma sa osobná história pacienta a celková anamnéza.

Na to, aby mohla byť diagnostikovaná generalizovaná úzkostná porucha je potrebné, aby sa príznaky (pozri relevantný odsek) vyskytovali aspoň po dobu 6 mesiacov. Dôležité z hľadiska diagnózu je aj miera s akou tieto príznaky narušujú pacientovi jeho bežné fungovanie. Ako pri iných poruchách aj pri diagnostike generalizovanej úzkostnej poruchy sa lekár riadi podľa kritérií Medzinárodnej klasifikácie porúch (MKCH, momentálna 10. revízia).

Test generalizovanej úzkostnej poruchy

Neexistuje biologický – medicínsky test na diagnostiku generalizovanej úzkostnej poruchy. Niekedy sa používajú dotazníky na zachytenie príznakov a posúdenie miery ich závažnosti pacientom, lekárom, alebo príbuznými. Chronická prítomnosť vyššie uvedených príznakov je dôležitým "testovým" kritériom.

Prevencia generalizovanej úzkostnej poruchy

Primárna prevencia ochorenia je vzhľadom na nevyjasnenú etiológiu (príčiny) generalizovanej úzkostnej poruchy ťažko realizovateľná. Vyhýbanie sa chronickým stresujúcim či pre pacienta s generalizovanou úzkostnou poruchou nezvládnuteľnými situáciami je vhodnou sekundárnou prevenciou.

Liečba generalizovanej úzkostnej poruchy

Liečba generalizovanej úzkostnej poruchy pozostáva najmä z farmakoterapie a psychoterapeutických postupov. V praxi sa často podávajú rozličné antidepresíva, najmä z kategórie SSRI a novšie.

Tieto lieky dokážu dlhodobo potlačiť hlavné príznaky generalizovanej úzkostnej poruchy – najmä vysokú hladinu psychického (nadmerné obavy) a telesného (búšenie srdca, ťažkosti s dýchaním, nervozita v žalúdku) napätia.

Psychoterapeutické postupy sú zamerané najmä na zvýšenie náhľadu pacienta na príznaky, zhoršujúce činitele a priebeh generalizovanej úzkostnej poruchy. Účinné sú systematické postupy, ktoré vedú k oslabovaniu mylných presvedčení pacienta a bráneniu vplyvu obavných myšlienok na emócie a správanie. Dôležitou súčasťou môže byť aj nácvik primeraného vyjadrenia vlastných emócií (najmä negatívnych ako sú strach či hnev) a nácvik asertívneho správania. Liečenie väčšinou prebieha ambulantnou formou, hospitalizácia nebýva potrebná.

Životný štýl s generalizovanou úzkostnou poruchou

Životný štýl človeka, ktorý trpí generalizovanou úzkostnou poruchou nebýva v porovnaní s niektorými psychickými poruchami vážne narušený či obmedzený. Chronicky prítomná vyššia hladina úzkosti (úzkostlivosť) a robenie si nadmerných starostí ale môžu človeku s generalizovanou úzkostnou poruchou aj jeho okoliu strpčovať život.

Generalizovaná úzkostná porucha niekedy vedie pacienta k tomu, aby sa niekedy až nadmerne vyhýbal situáciám, ktoré mu môžu zhoršiť úzkostné prejavy. Dôležité je mať primeranú mieru záťaže resp. stresu, ktorá bude pre človeka s generalizovanou úzkostnou poruchou dlhodobo znesiteľná, ale zároveň sa brániť nadmernému vyhýbaniu záťaži, čo niekedy (podobne ako pri iných úzkostných poruchách) vedie paradoxne k zhoršovaniu príznakov.

Súvisiace ochorenia generalizovanej úzkostnej poruchy

Generalizovaná úzkostná porucha sa často vyskytuje spolu s inými úzkostnými poruchami (tzv. komorbidita), najčastejšie agorafóbiou, špecifickými fóbiami ale aj depresívnymi poruchami. Osoby s generalizovanou úzkostnou poruchou sa častejšie sťažujú na rôzne zdravotné komplikácie a bolesti po tele, ktoré často nemajú tzv. organický základ (nenájde sa telesná príčina pacientov uvádzaných ťažkostí), ale pre pacienta s generalizovanou úzkostnou poruchou sú reálnymi problémami.

Horšie zvládanie najmä chronického stresu môže viesť u pacienta s generalizovanou úzkostnou poruchou k zhoršeniu telesného stavu – napr. k poruchám imunitných reakcií, zhoršeniu alergie, astmy, žalúdočným a tráviacim ťažkostiam (zdravotné problémy, ktoré bývajú nazývané ako psychosomatické poruchy).

Ako pomôcť chorému

Pri generalizovanej úzkostnej poruche ide väčšinou o chronicky prebiehajúce problémy, ktoré sa môžu zhoršovať vplyvom životných okolností, ale aj napríklad v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu (na druhej strane chronicky prebiehajúca generalizovaná úzkostná porucha môže viesť k zhoršeniu telesného zdravia človeka).

Stabilné rodinné či iné zázemie a nevystavovanie človeka s generalizovanou úzkostnou poruchou chronickej nadmernej záťaži sú dôležitou pomocou chorému. Niektoré prejavy generalizovanej úzkostnej poruchy je možné úspešne potlačiť nácvikom a psychoterapeutickými postupmi (pozri časť Liečba).

Inštitúcie

Psychiatrické ambulancie a ambulancie klinických psychológov.

Internet

www.uzkost.sk (portál o úzkosti všeobecne, úzkostných poruchách a ich liečbe)

www.dusevnezdravie.sk (stránka Ligy za duševné zdravie. Informácie o duševnom zdraví a duševnej poruche všeobecne. Príznaky, liečba a prevencia rôznych duševných porúch. Kontakty na neziskové organizácie a pacientske združenia).

Slovník

Chronická úzkosť – trvale prítomné zvýšené telesné napätie, znížené prežívanie radosti a spokojnosti a neustála úzkosť, ktorá sa na psychickej rovine prejavuje tendenciami k neustálym obavám

Neuróza – starší názov pre súbor príznakov z ktorých najtypickejšie je prežívanie dlhodobo zvýšenej hladiny úzkosti a telesného napätia.

Obavy – myšlienky často automatického a negatívne nabitého charakteru. Nadmerné robenie si starostí a prežívanie obáv môže súvisieť s výskytom úzkostnej poruchy, najmä generalizovanej úzkostnej poruchy.

Úzkostlivosť – považuje sa za osobnostnú črty. Ľudia s vysokou mierou úzkostlivosti (tendencie prežívať úzkosť v mnohých situáciách) sú náchylnejší k vzniku psychických problémov, najmä úzkostných porúch vrátane generalizovanej úzkostnej poruchy

Úzkostná depresia – starší, dnes už málo používaný výraz pre poruchu, ktorá sa prejavovala chronickým prežívaním úzkosti a napätia a niektorými depresívnymi príznakmi (napríklad pesimistické myšlienky, skleslá nálada). V niektorých ohľadoch mala diagnóza úzkostnej depresie blízko k dnešnej diagnóze generalizovanej úzkostnej poruchy.

Úzkosť – je celková reakcia na situáciu zvýšenej záťaže, keď sa cítime byť ohrození, a/alebo keď nie je zrejmá správna reakcia na situáciu, alebo je vyústenie situácie neisté. Za takýchto okolností je úzkosť normálnou adaptívnou reakciou nielen u človeka ale aj u zvierat. Problémom sa stáva chronická úzkosť, najmä ak je neprimeranou reakciou na slabý podnet, alebo sa dokonca vyskytuje bez zjavnej príčiny. Niekedy sa úzkosť viaže na konkrétne situácie – ide o tzv. fóbie (napríklad strach z pavúkov, či z výšky, či strach, ktorý sa týka spoločenských situácií tzv. sociálna fóbia), niekedy ide o nešpecifickú úzkosť, ktorá má tendenciu vyvolávať rozličné neopodstatnené obavy (pozri generalizovaná úzkostná porucha). Extrémnym príkladom úzkostnej reakcie sú akútne prejavy panickej poruchy. Zvýšená a dlhotrvajúca úzkosť sa nevyskytuje len pri úzkostných poruchách ale aj pri mnohých ďalších psychických poruchách – veľmi typicky pri depresii, ale aj psychotických poruchách a demenciách.

Literatúra

Literatúra:

• Ján Praško: Jak se zbavit napětí, stresu a úzkosti. Praha: Grada, 2002. (Psychologické, psychoterapeutické postupy s cieľom zredukovať príznaky napätia a úzkosti).
• Heretik, A., sr., Heretik, A., jr. (eds) a spol.: Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof. 2007, 815 s. (Kapitola o úzkostných poruchách a ich liečbe).

Zdroje:

• Heretik, A., sr., Heretik, A., jr. (eds) a spol.: Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof. 2007, 815 s.
• MKCH 10. Mezinárodní klasifikace nemocí. 10. revize. Duševní poruchy a poruchy chování. Popisy klinických příznaku a diagnostická vodítka. Praha: Psychiatrické centrum. 1996. 282 s.
• Novotný, V., Heretik, A., Heretik A., jr., Pečeňák, J., Ritomský, A.: EPIA - Epidemiológia vybraných úzkostných porúch na Slovensku, Nové Zámky: Psychoprof, 2006, 222 s.
• Ján Praško: Jak se zbavit napětí, stresu a úzkosti. Praha: Grada, 2002.