Týranie detí

Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa sa v anglosaskej literatúre označuje ako CAN - Child Abuse and Neglect. Tento pojem zahŕňa nielen aktívne formy ubližovania, ale aj rôzne pasívne formy.

Podľa definície sa za týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa považuje akékoľvek nenáhodné, vedomé (prípadne i nevedomé) konanie rodiča alebo inej osoby voči dieťaťu, ktoré je v danej spoločnosti neprijateľné, alebo odmietané a ktoré poškodzuje telesný, duševný i spoločenský stav a vývoj dieťaťa, prípadne spôsobí i jeho smrť (Dunovský a kol, 1995).

Štatistika

Asi tretinu zo šiestich miliárd ľudí na svete tvoria deti. Podľa zistení UNICEF udáva asi 56 miliónov detí, že sú v rodine vystavené násilníckemu alebo agresívnemu správaniu. S bitkou v rodine sa stretáva 16 percent detí. Fyzické násilie v rodine je podľa štatistík najvyššie v strednej Európe, stretáva sa s ním až 21 percent detí. V západnej Európe je to 16 percent. Jedenásť percent detí hovorí, že s násilím v rodine a agresívnym správaním sa stretávajú často.

Európska únia Slovensko kritizuje, že o týraní detí nerobí prieskumy. Prieskum, ktorý na Slovensku v roku 1999 na vzorke 5 230 detí od 15 do 16 rokov robilo združenie Slonad ukázal, že až štvrtina detí zažila od rodičov telesné týranie - ako bitie, kopanie či rezanie.

Viac ako 12 percent detí hovorilo, že boli obeťami pohlavného zneužívania a agresorom bola osoba blízka či známa. Tretina týraných detí povedala, že zážitok ju stále traumatizuje. Tretina sa s tým ešte nikomu nezdôverila. Medzi najčastejšie formy páchania domáceho násilia na deťoch patrí opakované fyzické a psychické týranie, verbálne útoky, najmä vyhrážanie sa. Odhaduje sa, že dve tretiny postihnutých tvoria deti mladšie ako tri roky.

Základné formy CAN syndrómu sú

telesné týranie aktívnej povahy: zatvorené/otvorené poranenia, mnohopočetné zranenia, tržné rany, podliatiny, bitie, zlomeniny, krvácanie, dusenie, otrávenie, popálenie, smrť
telesné týranie pasívnej povahy: nedostatočná výživa až vyhladovanie, nedostatok v bývaní, ošatení, v zdravotnej a výchovnej starostlivosti
psychické týranie aktívnej povahy: nadávky, ponižovanie, vyhrážanie, strašenie, stres, šikanovanie, verbálna agresia
psychické týranie pasívnej povahy: nedostatok podnetov, duševné a citové zanedbávanie, všeobecná zanedbanosť a zanedbávanie
sexuálne zneužívanie: sexuálne hry, ohmatávanie, manipulácia v oblasti erotogénnych zón, znásilnenie, orálny sex, incest
sexuálne zneužívanie pasívnej povahy: exhibícia, video, foto, audiopornografia

"Väčšina týraných detí zdôrazňuje chaotické a nepredvídateľné pravidlá, niektoré však opisujú vysokoorganizovaný spôsob trestania a donucovania. Hovoria o trestoch, aké sa používajú vo väzniciach pre politických väzňov," píše Judith Lewis Hermanová v knihe Týranie detí, ktorá u nás vyšla v roku 2005. "Často ide napríklad o nútenie do jedla, hladovanie, zavádzanie klystíru, odopieranie spánku, dlhodobé vystavovanie teplu či chladu."

Medzi agresormi sú aj vážení členovia spoločnosti, šikanujú sa aj rovesníci. Obeťami mučenia bývajú aj postihnuté deti, ktoré ani nedokážu vypovedať. Odborníci upozorňujú, že psychickú traumu, ktorú dieťa týraním utrpí, si so sebou nesie po mnohé roky, niekedy i po celý život. Minimalizovať dlhotrvajúce dôsledky zneužívania či zanedbávania sa dá najmä včasným rozpoznaním týrania a rýchlym zahájením terapie.

Najúčinnejším prostriedkom znižovania počtu detí ohrozených syndrómom týraného dieťaťa - je prevencia. Je potrebné informovať širokú verejnosť o problematike týraného dieťaťa a zvyšovať všeobecné povedomie o povinnosti hlásiť každé podozrenie na týranie a zanedbávanie dieťaťa v najbližšom okolí (napríklad zavolať na Krízovú linku). Podnety na linky, ktoré pomáhajú týraným deťom, môže zavolať anonymne ktokoľvek - sused, učiteľ, rodinný známy. Pracovníci prípad sami došetria. Podľa vyjadrenia pracovníčky takejto krízovej linky, idú po každej stope.

Na Slovensku existuje určitý systém starostlivosti o týrané deti, na ktorom sa podieľajú tak štátne ako aj neštátne inštitúcie. Oznámiť prípad môže buď samotné dieťa, alebo osoba, ktorá má podozrenie, že vývoj dieťaťa je z nejakej príčiny ohrozený. Deti sú v akútnych prípadoch umiestnené v "Centre pre týrané deti". Toto zariadenie je určené deťom, ktoré potrebujú zvláštnu a okamžitú pomoc. Ide predovšetkým o deti duševne a telesne týrané, či sexuálne zneužívané svojimi rodičmi, alebo cudzou osobou.

Vo všeobecnosti sa tieto deti často nachádzajú akoby na dvoch póloch - buď sú neprimerane utiahnuté, alebo neprimerane agresívne. V rámci terapie je preto dôležité pomôcť týraným deťom posunúť sa z týchto protipólov "utiahnutosť" - "agresia", viac do stredu, do oblasti "normy".

Podľa psychológov je týranie detí tiež univerzálnym rizikovým faktorom budúceho antisociálneho chovania obete. U detí, ktoré trpeli psychicky, alebo boli sexuálne zneužívané, sa v dobe dospelosti dvakrát častejšie vyvíjajú poruchy správania.

Prečítajte si tiež:

Znaky, podľa ktorých spoznáme fyzicky týrané deti

poranenia alebo popáleniny nevysvetliteľného pôvodu, ich opakovaný výskyt
nepravdepodobné zdôvodnenia týchto poranení dieťaťom alebo rodičom, prípadne inou osobou
nechuť hovoriť o poraneniach
modriny po celom tele, najmä na mäkkých častiach môžu byť následkom štípania, bitia alebo hryzenia. Pozor - nezveličovať modriny na lakťoch a kolenách - deti sú väčšinou bité práve po iných častiach tela
plešiny, vytrhané vlasy
neochota dieťaťa prezliekať sa na telocvik, prípadne chodiť v krátkych nohaviciach a tričku i v horúcich dňoch
opakovaný strach ísť domov a strach zo stretnutia s rodičmi
sklony k sebatrýzneniu a sebapoškodzovaniu
chronické úteky od rodičov
uhýbajú pri pohladení (čakajú facku), k dospelým pristupujú zboku

Znaky, podľa ktorých spoznáme sexuálne zneužívané deti

Deti do 5 rokov:

nemajú pocit istoty a s nápadným strachom "visia" na rodičoch
v prítomnosti konkrétnej osoby (zneužívateľa) prejavujú mimoriadne silný strach (vo viac ako 90% prípadoch je to známy človek alebo príbuzný, v takmer 50% vlastný rodič)
dieťa hystericky kričí pri prebaľovaní, príp. pri vyzliekaní spodného prádla sa stáva hysterickým
v okolí genitálií je možné pozorovať niektoré fyzické znaky
bolesti alebo zápaly v oblasti krčnej, análnej alebo genitálnej
regres ako obranný mechanizmus
sexuálne správanie neúmerné veku - sexuálne podnety ich niekedy pohoršujú alebo niekedy práve naopak nevyvolávajú žiadnu prirodzenú zvedavosť
neprítomný pohľad, nešťastný výraz, smutná nálada, rozpačitosť, agresivita, utiahnutosť
problémy s jedením, chronické zobúdzanie sa so zlými snami, pomočovanie (keď už predtým sa nepomočovalo)
pri hre s bábikami alebo inými deťmi prliš zasvätene napodobňujú sexuálne správanie
kreslenie pohlavných orgánov
strata záujmu o zábavné aktivity, o rozprávky, hry s inými deťmi
neslušné slová a frázy, ktoré sa dieťa pravdepodobne naučilo od zneužívateľa - nezodpovedajú "bežným" detským nadávkam a frázam
dieťa o sebe hovorí, že je zlé, a nanič

Deti od 5 do 12 rokov:

naznačujú, že poznajú alebo majú určité tajomstvá, ktoré však nemôžu nikomu prezradiť
hovoria o akomsi probléme svojho kamaráta
začínajú klamať, kradnúť, nadávať s cieľom upútať na seba pozornosť
majú u seba nevysvetliteľné obnosy peňazí, alebo darčeky
majú desivé sny, začínajú sa občas pomočovať
prestávajú sa radovať z predtým obľúbených činností
neochotne sa vyzliekajú pred telocvikom
bez vysvetliteľného dôvodu začínajú neznášať nejakú dospelú osobu, nechcú, aby sa o nich predtým obľúbená osoba chodila starať
sexuálna aktivita je neprimeraná ich veku
kreslia sexuálne inšpirované obrázky - môžu znázorňovať aj akt zneužitia
trpia infekciami močových ciest, krvácaním alebo zvýšenou citlivosťou v genitálnej alebo análnej oblasti
majú problémy s jedením - nechutenstvo alebo prejedanie sa
depresie - až pokusy o samovraždu
majú o sebe zlú mienku, majú sklony k sebapoškodzovaniu
úteky z domova
regres k správaniu, keď boli mladšie /návrat k pôvodnému správaniu/ - hrajú sa s hračkami, ktoré odložili, cmúľajú si palec
pokúšajú sa sexuálne zneužiť ďalšie deti
vymýšľajú si výhovorky, aby nemuseli ísť domov
hovoria o sebe, že nestoja za nič a nič z nich nebude

Deti staršie ako 13 rokov: (platia aj všetky predošlé)

chronická depresia, sklony k samovražde
drogy, nadmerné množstvo alkoholu
trpia stratou pamäte
majú obavy z konkrétnych ľudí
výrazne preberajú rodičovskú úlohu - starajú sa v domácnosti o všetkých a o všetko, len nie o seba
chronicky trpia nočnou morou, boja sa tmy
sú neschopné sa sústrediť
rozprávajú o svojich známych, ktorých kedysi niekto zneužil
izolujú sa od ostatných detí
prudké výbuchy hnevu
pocity viny

(znaky spracované podľa Eliotová, M. 1995)

Kto je ohrozený syndrómom týraného dieťaťa?

deti žijúce v nestabilnom rodinnom prostredí
deti rodičov závislých na návykových látkach, či výherných automatoch
deti v rodinách s nízkou sociálno-ekonomickou úrovňou
deti v rodinách spoločensky uzavretých voči majoritnej spoločnosti (uzavretosť týchto rodín spôsobuje, že javy ako je týranie, zneužívanie a zanedbávanie je obtiažne odhalovať)
deti rodičov s rôznymi psychickými poruchami, alebo deti páchateľov trestných činov, deti psychopatických osobností s asociálnym charakterom
nekľudné a nezvládateľné deti
deti z rodín, kde sú rodičia preťažení a stresovaní
deti z rodín, kde sú rodičia bez dostatočnej empatie, osobnostne nezrelí

Násilie na deťoch sa často vyskytuje aj v rodinách, v ktorých sú týrané ženy /matky/. Deti sú sekundárnymi obeťami týrania žien, vtedy majú pocit svojej bezmocnosti a výčítajú si, že nezasiahli. "Byť svedkom násilia je vysoko traumatizujúca skúsenosť," hovorí Eva Sopková z občianskeho združenia Pro Familia v Humennom.

Identifikácia s agresorom

Ide o situáciu, keď obete akoby súhlasia s tým, čo sa s nimi deje. Hovorí sa tomu identifikácia s agresorom. Dieťa hovorí - som zlý, hnevám, zaslúžim si to. Dieťa to robí pre svoju ochranu, aby týranie prežilo. Pre laika býva obvykle veľmi ťažké pochopiť, keď týrané deti zvaľujú všetku vinu na seba. Pre tieto deti je však veľmi ťažké si pripustiť, že sú rodičom často ľahostajné, alebo na obtiaž. Znesiteľnejšia je pre ne predstava, že sú zlé a nič iné si nezaslúžia. Deti neraz týranie taktiež popierajú, bagatelizujú, berú si ho za vinu, utiekajú sa do vymyslených svetov. Násilie zastaviť nemôžu, potrebujú pomoc zvonku. Okolie musí byť preto citlivé na signály volania o pomoc.

Ešte ťažšie ako týranie odhaliť, je kvalifikovane zakročiť. "Medializácia prípadu nie je ideálnym riešením, bezpečnosť detí musí stáť pred záujmom potrestať útočníka," hovorí Eva Sopková. Ak sa niekto domnieva, že tyranmi sú rodičia, nie je dobré ich kontaktovať skôr ako orgány sociálnej ochrany, políciu či linku detskej záchrany. Dôležité je robiť si o všetkom, čo sa stalo, detailné a datované záznamy.

Hlavným koordinátorom aktivít na Slovensku, zameraných na prevenciu týrania detí, na detské obete násilia a na dodržovanie detských práv je nezisková organizácia Centrum Slniečko z Nitry (www.centrumslniecko.sk), ktorá vznikla v roku 1998. Taktiež funguje aj Občianske združenie Náruč - pomoc deťom v kríze zo Žiliny (www.naruc.sk).

Bezplatné telefónne linky zamerané na pomoc týraným deťom:

Detská linka záchrany - 0800 12 12 12 a 0800 11 43 43. Tieto linky fungujú pre celé Slovensko.

Detská linka dôvery - 0800 11 78 78. (www.linkadeti.sk)

Pomoc ohrozeným deťom - 02 62 24 78 77. (www.centrumnadej.sk)

Pomoc ohrozeným ženám - 02 62 24 99 14.