Liečba Parkinsonovej choroby

Parkinsonova choroba je neurodegeneratívnym ochorením s výskytom asi jeden prípad na tisíc obyvateľov. Vo vekovej kategórii nad 60 rokov je to dokonca jeden prípad na sto obyvateľov. Klinicky sa Parkinsonova choroba manifestuje hypokineticko- rigídnym syndrómom (zníženou schopnosťou pohybu a s ňou spojenou svalovou stuhnutosťou). Kľúčovým hráčom, zodpovedným za uvedené typické príznaky je dopamín. Dopamín je chemická látka prirodzene vznikajúca a vyskytujúca sa v mozgu. Má funkciu neurotransmitera a aj neurohormónu. Hrá významnú úlohu v motorických (pohybových), ako aj kognitívnych funkciách mozgu. Následkom degenerácie nervových buniek, zodpovedných za tvorbu dopamínu, sa jeho množstvo v oblasti bazálnych ganglií mozgu znižuje. To má za následok motorické poruchy a typické symptómy. Medzi základné príznky Parkinsonovej choroby patrí kľudový tras, rigidita (svalová stuhnutosť) a bradykinéza (spomalenie pohybov končatín). Štvrtým, a zároveň najťažšie farmakologicky ovplyvniteľným príznakom, je posturálna instabilita (neistý postoj).

Príznaky pri Parkinsonovej chorobe

Základná farmakoterapia

V súčasnosti nie je známa kauzálna terapia, ktorá by dokázala významne ovplyvniť príčinu ochorenia. Optimálnou liečbou Parkinsonovej choroby zostáva v každom prípade koncepcia kontinuálnej stimulácie dopamínergických receptorov liečivami zo skupiny antiparkinsoník. Tým sa zabezpečí zvýšenie množstva dopamínu. Patria medzi ne Levodopa, Amantadín, inhibítory enzýmu katechol-O-metyltransferázy, anticholinergiká, agonisty dopamínergických receptorov a inhibítory enzýmu dekarboxylázy aromatických aminokyselín (IDAA). Látka Levodopa spolu s IDAA sa považuje za zlatý štandard a je najúčinnejšou symptomatickou liečbou Parkinsonovej choroby. Nevýhodou Levodopy je zlyhanie liečby pri jej dlhodobom užívaní. Zyhanie terapie sa prejavuje motorickými a psychickými komplikáciami. Možno medzi ne zaradiť rannú dystóniu (mimovôľové pohyby), poruchy spánku, halucinácie, paranoje a zhoršenie kognitívnych (poznávacích) funkcií.

Diagnostika Parkinsonovej choroby

Podporná farmakoterapia

Liečba Parkinsonovej choroby v jej počiatkoch nepredstavuje zväčša závažný problém. So zvyšujúcim sa vekom pacienta sa však zvyšuje riziko vzniku psychických porúch. V takom prípade siahne ošetrujúci lekár po antidepresívach a neuroleptikách (antipsychotiká). Ich spoločným cieľom je odstrániť u pacienta pridružené symptómy súvisiace s Parkinsonovou chorobou, alebo zmierniť nežiadúce účinky liečby.

V pokročilých štádiách Parkinsonovej choroby sa používajú aj liečivá zo skupiny kognitív. Kognitíva sú liečivá, ktorých cieľom je zlepšiť pamäť a spomaliť progresiu demencie. Z veľkého množstva testovaných liečiv sa doteraz vedecky i klinicky osvedčili inhibítory acetylcholínesterázy, a neuroprotektívne liečivá s antioxidačným účinkom. Používajú sa prednostne v terapii Alzheimerovej choroby, ale ich účinky sa dajú využiť aj v liečbe Parkinsonovej choroby. Inhibítory enzýmu acetylcholínesteráza v symptomatickej liečbe kognitívneho (pamäťového) deficitu zvyšujú cholínergný prenos tým, že zablokujú odbúravanie acetylcholínu v synaptickej štrbine. Acetylcholín je neurotransmiter (nervový prenášač), ktorý hrá kľúčovú úlohu v prenose signálu medzi jednotlivými nervovými bunkami. Tým sa zabezpečí zlepšenie mozgových funkcií, a zároveň sa spomalí degenerácia neurónov, ku ktorej by došlo následkom ich nedostatočnej stimulácie. Na túto indikáciu sa u nás používajú registrované liečivá donepezil, rivastagmín a galantamín.

Neuroprotektíva s ich antioxidačným účinkom sa uplatňujú pri zvýšenom oxidačnom strese a voľno- radikálovom poškodení neurónov, ktoré je pre neurodegeneratívne ochorenia typické. Podľa klinických štúdií tieto látky nezlepšujú priamo kognitívne funkcie, ale zlepšujú schopnosť pacienta vykonávať každodenné aktivity. Do tejto skupiny liečiv možno zaradiť selegilín a vitamín E.

Nenápadné štádiá Parkinsonovej choroby
          

Neurochirurgická liečba

Neurochirurgické postupy pri liečbe Parkinsonovej choroby sa uplatňujú predovšetkým u tých pacientov, u ktorých zlyhala farmakoterapia. V praxi sa používajú stereotakticky cielené termokoagulačné metódy na presné zasiahnutie tých štruktúr v mozgu, ktoré sú zodpovedné za príznaky ochorenia. V poslednom čase sa medzi preferovanejšie a šetrnejšie metódy radí vysokofrekvenčná mozgová stimulácia. Ide o trvalé zavedenie elektródy do príslušného nervového prepojenia a jeho stimuláciou nízkovoltážnym signálom sa ovplyvnia nežiadúce príznaky Parkinsonovej choroby.

Otestujte sa, či vás neohrozuje Parkinsonova choroba

Rehabilitácia, režimové opatrenia a sociálna podpora

Neoddeliteľnou súčasťou liečby pacienta s Parkinsonovou chorobou je aj rehabilitácia, režimové opatrenia a sociálna podpora. Cieľom spomenutých postupov je aktívne potlačiť tie príznaky, ktoré sa dajú ešte ovplyvniť. Je nutné podporiť akúkoľvek pozitívne motivovanú pohybovú aktivitu, prechádzky a šport. Niektorí pacienti dokonca dokážu pomocou cielenej pohybovej aktivity, pod dohľadom skúseného rehabilitačného pracovníka, významne zlepšiť zníženú hybnosť končatín (hypokinézu). Základným princípom režimových opatrení je zasa snaha o zachovanie maximálnej možnej sebestačnosti pacienta. K tomu slúžia najrôznejšie úpravy v rámci domácnosti a pomôcky, ktoré uľahčia pacientovi pohyb po byte, hygienu a obliekanie. Neobyčajne dôležitým predpokladom úspešného boja pacienta s chorobou je podpora, ktorej sa mu má dostávať od rodiny a celej spoločnosti. Keďže jedným z typicky udávaných charakteristík Parkinsonovej choroby je tendencia k hypoaktivite, depresívnemu naladeniu a uzatváranie sa do seba, malo by to byť práve pacientovo okolie, ktoré ho podnieti k zapojeniu sa do spoločenských a rodinných aktivít.

Rehabilitácia pri Parkinsonovej chorobe

Použitá literatúra:

• Základy neurologie. Zdeněk Ambler. ISBN 8072624334, Galén.
• Neurologie. Soňa Nevšímalová, Evžen Růžička, Jiří Tichý et al. ISBN 8072621602, Galén.