Depresia

Depresia je psychická porucha, postihujúca viac žien ako mužov.Každý z nás je občas smutný, cíti sa depresívne. Ak sú takéto pocity intenzívnejšie, pretrvávajú dlhší čas a znemožňujú vykonávať bežné denné aktivity, hovoríme o chorobnom smútku, o depresii. Depresia nie je len dočasné "odstavenie" emócií.

Ide o psychickú poruchu. Postihuje viac žien ako mužov. Najčastejšie vzniká medzi 20. a 30. rokom života. Depresia sa môže vyskytnúť ako samostatné ochorenie (periodická depresívna porucha), alebo je súčasťou manicko-depresívnej poruchy (strieda sa obdobie depresie a mánie). Depresívna nálada môže byť aj súčasťou iných ochorení. Môže mať sezónny výskyt, t.j. depresívne stavy sa zhoršujú na jar a na jeseň.

Príznaky

• smutná nálada
• vnútorný nepokoj, úzkosť
• spomalené myslenie
• poruchy koncentrácie
• spomalený rečový prejav
• spomalené pohyby
• pocity beznádejnosti
• znížené sebavedomie
• oslabené záujmy
• znížená aktivita, nechuť k akejkoľvek činnosti
• útlm sexuálneho pudu
• poruchy príjmu potravy (nechutenstvo)
• poruchy spánku (skoré prebúdzanie)
• samovražedné úmysly, príp. aj pokus(y), nechuť žiť
• telesné ťažkosti (zápcha, útlm sekrécie sĺz, skleslé držanie tela, útlm mimiky)
• pri najťažšom stupni depresie prítomnosť bludov

Príčiny vzniku

• genetické faktory - ak blízky príbuzný (rodič, súrodenec, dieťa) trpí depresiou, riziko jej vzniku je 3-krát väčšie ako u bežnej populácie.
• telesná konštitúcia - vzniká častejšie u astenikov (ľudí vyznačujúcich sa jemnou kostrou, štíhlou postavou, plochým hrudníkom a málo vyvinutým svalstvom).
• patologické zmeny neurotransmiterov - znížená hladina serotonínu a noradrenalínu v mozgu, deficit katecholamínov.
• sociálne faktory - u disponovaných jedincov môžu viesť ku vzniku depresie aj bežné zmeny (popôrodné obdobie, klimaktérium). Traumatizujúce udalosti äsmrť, rozvod, strata zamestnania,...), zlé rodinné pomery a problémy v zamestnaní sa môžu podieľať na vzniku tohto ochorenia.

Diagnostika

Diagnóza sa stanovuje na základe klinických príznakov. Dôležité je odlíšiť depresiu od mozgových ochorení alebo iných telesných ochorení (napr. mozgový nádor, hormonálne poruchy,...). Robia sa krvné testy a CT vyšetrenie.

Liečba

Farmakoterapia. Základom liečby depresie sú antidepresíva. Výber lieku závisí od klinických príznakov, od formy a hĺbky depresie. Účinok nastupuje po dlhšom čase, 2 až 6 týždňoch, od začiatku užívania. Mnohé z nich sa nemôžu kombinovať s veľkým počtom iných liekov. Počas liečby antidepresívami nie je vhodné piť alkohol.

Na odstránenie úzkosti sa môžu podávať anxiolytiká alebo neuroleptiká, niektoré z nich majú aj čiastočný antidepresívny efekt. Stimulujúci účinok majú tymoerektiká. Psychoterapia je podpornou liečbou. Pacient má byť informovaný o nežiadúcich účinkoch liekov, o ich pravidelnom užívaní. Elektrokonvulzívna liečba je vhodná pri ťažkých formách depresie, hlavne u pacientov so samovražednými sklonmi. Liečba svetlom je doplnkovou liečbou, ktorá sa realizuje najmä u pacientov s poruchami spánku.