Diagnostika Parkinsonovej choroby
Zdroj foto: Shutterstock.com
Kritériá pre diagnostiku Parkinsonovej choroby
Parkinsonova choroba ako progresívne neurodegeneratívne ochorenie, vznikajúce na podklade postihnutia bazálnych ganglií v mozgu, predstavuje svojou závažnosťou a frekvenciou výskytu v populácii jednu z najvýznamnejších oblastí neurológie. Diagnostika Parkinsonovej choroby je založená predovšetkým na cielenej anamnéze (rozhovore s pacientom) a klinickom neurologickom vyšetrení. Podporným znakom, ktorý zvyšuje pravdepodobnosť prítomnosti Parkinsonovej choroby, je začiatok príznakov na jednej strane tela (unilaterálne postihnutie). U 60% pacientov to býva jednostranný tras končatiny, prítomný najmä v kľude. Parkinsonova choroba je klinicky pravdepodobná, ak sú splnené nasledovné požiadavky:
- u pacienta sú prítomné najmenej dva z troch hlavných príznakov Parkinsonovej choroby, ktorými sú hypokinéza (zhoršená pohyblivosť), rigidita (svalová stuhnutosť) a tremor (tras)
- ochorenie má plynule progredujúci a zhoršujúci sa priebeh
- sú vylúčené iné poškodenia, prejavujúce sa parkinsonizmom (ostatné klinické stavy s prítomným poškodením extrapyramídovej dráhy, ako je tomu aj u Parkinsonovej choroby)
Diferenciálna diagnostika - na čo slúži?
Pri určovaní diagnózy je pre lekára nevyhnutné poznať špecifiká a prejavy jednotlivých chorôb. Aj v prípade Parkinsonovej choroby je nutné ju odlíšiť od iných stavov s podobným klinickým obrazom, od tzv. parkinsonovských syndrómov. Avšak výskyt Parkinsonovej choroby je oproti nim asi desaťkrát vyšší. Možno medzi ne zaradiť syndrómy vaskulárneho, poúrazového, hypoxického (z nedostatku kyslíka) **a poliekového pôvodu. **
Mohlo by vás zaujímať:
Diagnostika a život s Parkinsonom
Cvičenia pre ľudí s Parkinsonovou chorobou
Spravte si test, či vás neohrozuje Parkinsonova choroba
Vaskulárny parkinsonovský syndróm
Vzniká následkom viacpočetných drobných infarktov v oblasti bazálnych ganglií (predovšetkým v striate). Bazálne gangliá predstavujú oblasti šedej hmoty v bielej hmote koncového mozgu (telencefalon). Tvoria ich nahromadené telá nervových buniek (neurónov). Striatum je označenie pre zrejme najvýznamnejšiu časť bazálnych ganglií, ktorá sa zúčastňuje hlavne na kontrole pohybov. Vaskulárny parkinsonovský syndróm sa vyskytuje najmä u starších ľudí. Dominantnými príznakmi sú hypokinéza a svalová rigidita (suhnutosť), ale kľudový tras nebýva prítomný. Poruchy postoja a chôdze sú typické, ide teda o tzv. parkinsonizmus dolnej polovice tela. Pri určení správnej diagnózy treba mať na zreteli, že i Alzheimerova choroba s extrapyramídovými prejavmi (súvisiacimi s poruchami svalového napätia a vykonávaním automatických pohybov) sa môže zameniť za Parkinsonovu chorobu.
Posttraumatický syndróm
Vzniká po úrazoch hlavy, hlavne po kontúziách (pohmoždení) mozgu. Rizikovou aktivitou je profesionálny box.
Hypoxický parkinsonovský syndróm
Je následkom nedostatku kyslíka v mozgu (mozgová hypoxia), alebo pri otravách oxidom uhoľnatým.
Poliekový parkinsonovský syndróm
Spája sa s užívaním neurolptík (antipsychotík) fenotiazínového typu u psychiatrických pacientov. Ďalšími liečivami, ktoré môžu potenciálne spôsobiť tento typ syndrómu, sú benzodiazepíny a metyldopa.
Esenciálny tremor - podobný a pritom odlišný
Ďalšou z klinických jednotiek s podobným obrazom ako pri Parkinsonovej chorobe je esenciálny tremor. Tento typ tremoru (trasu) patrí medzi monosymptomatické ochorenia (prejavujúce sa len jedným príznakom) a je charakterizované obojstranným symetrickým trasom horných končatín, ako v stoji, tak aj v pohybe. Inými možnými lokalitami trasu môže byť hlava, brada, hlasivky a dolné končatiny. Najdôležitejším kritériom jeho odlíšenia od Parkinsonovej choroby je neprítomnosť rigidity (svalovej strnulosti) a bradykinézy (spomalenými pohybmi), ktoré sa u esenciálneho tremoru nevyskytujú. Napriek týmto jasným odlišnostiam je asi 20 % pacientov s esenciálnym tremorom nesprávne zaradených medzi pacientov s Parkinsonovou chorobou.
Farmakologické testy v diagnostike a iné metódy
Ďalším diferenciálno-diagnostickým postupom pri určovaní diagnózy Parkinsonovej choroby môžu byť farmakologické testy. Podstatou testu je overenie schopnosti pacienta odpovedať na dopamínergný podnet. Vychádza z predpokladu, že neurodegeneratívny proces pri Parkinsonovej chorobe vedie k úbytku dopaminergných nervových buniek a následnému nedostatku dopamínu v oblasti bazálnych ganglií v mozgu. Dopamín, ako kľúčový neurotransmiter a neurohormón, hrá významnú úlohu v motorických (pohybových) funkciách človeka. Test sa vykonáva podaním látky s názvom Levodopa (liečivo na Parkinsonovu chorobu- antiparkinsonikum) vyšetrovanému pacientovi. V prípade, že dôjde u pacienta po aplikácii Levodopy k ústupu motorických príznakov, je diagnóza Parkinsonovej choroby veľmi pravdepodobná. V prípade, že ku zlepšeniu po Levodope nedôjde, môže ísť o iné postihnutie bazálnych ganglií alebo nervových dráh, ktoré sa len podobne ako Parkinsonova choroba prejavujú.
Pri netypickom priebehu ochorenia možno použiť zobrazovacie metódy, napr. CT (počítačová tomografia) mozgu a MR (magnetická rezonancia) mozgu, vyšetrenie metabolizmu medi a vápniku a mnohé iné.
Literatúra:
- Základy neurologie. Zdeněk Ambler. ISBN 8072624334, Galén.
- Neurologie. Soňa Nevšímalová, Evžen Růžička, Jiří Tichý et al. ISBN 8072621602, Galén.
Buďte informovaní o všetkom, čo Vás zaujíma. Čítajte novinky a zaujímavosti z oblasti zdravia, krásy a životného štýlu.
