Nenápadné štádiá Parkinsonovej choroby
Zdroj: Shutterstock.com
Ako ochorenie vzniká?
Parkinsonova choroba je druhým najčastejším neurodegeneratívnym ochorením. Jej výskyt sa odhaduje na 160/100 000 obyvateľov a je typickým ochorením staršieho veku. U populácie nad 60 rokov sa vyskytuje u 1% a nad 65 rokov u 3%. Pomer výskytu medzi mužmi a ženami je vyrovnaný.
Hypotézy o vzniku Parkinsonovej choroby sa spájajú s možnou genetickou poruchou štrukturálnych bielkovín mozgových neurónov či poruchou antioxidačných mechanizmov. Ďalšou možnosťou je poškodenie enzýmov, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe nervového prenášača (neurotransmitera) dopamínu v bazálnych gangliách.
Prečítajte si aj:
Účinné cvičenia pre ľudí s Parkinsonovou chorobou
Ako sa prejavuje?
Bazálne gangliá predstavujú skupinu jadier neurónov (nervových buniek) v mozgu, ktoré sú prepojené s mozgovou kôrou, medzimozgom a mozgovým kmeňom. Sú to zhluky sivej hmoty zanorené v bielej hmote mozgu. Plnia rôzne funkcie, predovšetkým však ovplyvňujú motorickú (pohybovú) kontrolu, kognitívne (poznávacie) funkcie a okrem iného aj učenie. Následkom nedostatku dopamínu vznikajú charakteristické príznaky Parkinsonovej choroby, ktorými sú kľudový tras (tremor), rigidita (svalová strnulosť), hypokinéza (spomalená pohyblivosť) a častokrát i posturálne poruchy (poruchy postoja a chôdze).
Napriek medicínskemu pokroku je dodnes nevyliečiteľnou, avšak liečiteľnou chorobou. Terapia spočíva v liečbe prejavov ochorenia a nie jej príčiny, ide teda o symptomatickú liečbu.
Zdroj foto: Shutterstock.com
Štádiá Parkinsonovej choroby
Na základe prítomnosti, alebo neprítomnosti jednotlivých príznakov a progresie ochorenia možno Parkinsonovu chorobu rozdeliť na tri nasledovné štádiá:
1. Prodromálne štádium
V tomto štádiu, trvajúcom zvyčajne 3-5 rokov, prebieha Parkinsonova choroba bez akýchkoľvek charakteristických príznakov. Je to dané zapojením rôznych kompenzačných mechanizmov organizmu a taktiež tým, že chorobné zmeny prebiehajú zatiaľ len na úrovni štrukturálnych zmien v mozgu.
Pod kompenzačnými mechanizmami možno rozumieť zvýšené uvoľňovanie dopamínu zdravými nervovými bunkami, čím sa vykryje jeho nedostatočné uvoľňovanie z poškodených neurónov. V tomto období možno postrehnúť len veľmi nešpecifické ťažkosti, ako sú poruchy čuchu, spánku, trávenia a psychické poruchy.
2. Začiatočné štádium
Je typické už rozvinutými poruchami pohyblivosti v zmysle kľudového trasu, svalovej strnulosti, zníženej pohyblivosti a porúch postoja a chôdze. Príznaky motorického (pohybového) charakteru sa prejavia až pri výraznom poklese hladiny dopamínu (pod hranicu 20-30% normy). Okrem motorických (pohybových) ťažkostí môžu pacienti navyše trpieť aj poruchami nemotorickými.
Zdroj: Shutterstock.com
K nim patrí slinenie, nadmerné potenie, bolesti v ramene, bedre a bolesti svalov, či syndróm nepokojných nôh. Vyskytnúť sa môžu i problémy s močením. Tie sa prejavujú zvýšenou frekvenciou močenia a častým navštevovaním toalety. Dôvodom je neschopnosť močového mechúra vyprázdniť naraz celý svoj obsah. U pacientov s Parkinsonovou chorobou môže dôjsť k zníženiu pohlavného pudu (libida). Liečivá používané na zmiernenie príznakov Parkinsonovej choroby (antiparkinsoniká) libido nielen že upravia, ale častokrát nadmerne zvýšia, čo môže byť opäť zdrojom problémov.
3. Pokročilé štádium
Je charakterizované opakovanými a nečakanými zhoršeniami zdravotného stavu. Z relatívne dobrej a uspokojivej pohyblivosti sa pacient náhle dostane do stavu svalovej stuhnutosti. Tento fenomén sa popisuje v odbornej literatúre ako on-off" fenomén. Znamená to, že pacient sa po určitú dobu od podania lieku cítí dobre ("on"), pričom účinok lieku po istej dobe vymizne a znovu sa objavia príznaky parkinsonismu ("off").
Tento jav vzniká následkom zníženej účinnosti liečby antiparkinsonikami po ich dlhodobom užívaní. V pokročilom štádiu Parkinsonovej choroby bývajú prítomné aj ďalšie nepríjemné príznaky, ako sú mimovoľné pohyby (dyskinézy), pády na zem, problémy s prehĺtaním (dysfágia) a slinením. Slinenie nie je spôsobené zvýšenou tvorbou slín, ale následkom poruchy ich prehĺtania. Typickými sú aj poruchy reči, ktoré bývajú veľmi časté. Z počiatku môže byť hlas iba pritlmený. Postupom času sa mení aj intonácia hlasu, reč stráca svoju melódiu a pacient rozpráva ako počítač.
Použitá literatúra:
- Základy neurologie. Zdeněk Ambler. ISBN 8072624334, Galén.
- Neurológia. Daniel Bartko, Michal Drobný. ISBN 8021703059, Osveta.
Prečítajte si aj tento článok:
