S partnerkou sme boli spolu 7 rokov rozisla sa somnou a po mesiaci sa dala do vztahu s jednym chlapcom ale zacal som jej chybat vravela ze lubi mna aj jeho a rozhoduje sa boli sme aj spolu u psychologa, odporucil nam cas ale, ona tvrdi ze sa ku mne vrati a ze to bude krasne ale potrebuje sa vyriesit veci, to znamena ze ide tomu chlapcovi povedat ze sa s nim rozchadza, povedala mi ze ju mam teraz nechat ze nebude mat chvilu nikoho a ze sa da do poriadku, a ze ju mam nechat teraz tak, nemam sa starat o to co spravi, lenze ona ma chce naspat ja cakam a miesto toho aby bola sama doma a davala sa do poriadku je u neho cely tyzden a ja sa bojim lebo neviem co si mam mysliet ved predsa ked sa s nim rozchadza naco je stale u neho, ked sa na to opytam odpoved znie asi tak ze nemam mat psychopatiu a nemam sa coho bat, ale ako sa nemam bat ked je tak dlho s nim? Co si mam mysliet preco to takto natahuje u neho?? Mna to strasne zoziera lebo neviem pravdu co robia neviem nic len mam cakat, a ked sa vrati nemam sa na nic pytat a budeme uz navzdy spolu tvrdi tak co mam robit? Uz spolu pred tym aj spavali co ked to robia aj teraz? Na co mam mysliet? Ako ju mam prijat ked ma to stale trapi? Dokazem na to nemysliet?
Mám problém s telesným zápachom, hoci som čistotný človek (samozrejme sprcha, antiperspirant). Problémy s potením nemám. Bol som u svojho obvodného lekára na odber krvi, všetko bolo úplne v poriadku. Všetko to začalo v mojej predošlej práci, hoci som tam nemal žiadne problémy. Mali sme dobrí kolektív atď...ale časom som tú prácu znenávidel, znenávidel som ľudí ktorý tam pracovali a vtedy sa to všetko začalo. Ľudia ma začali ohovárať že smrdím ja som ten zápach necítil. V práci som tak bol pod veľkým stresom. Keď som sa o tom rozprával s priateľkou, povedala, že nikdy som jej nesmrdel aj keď sme sa stretli hneď po práci. Môže to byť spôsobené stresom? Keď som v práci cítim, že mám stuhnuté celé telo, až tak, že ma bolí celý chrbát. Čo môže spôsobiť takýto zápach, dá sa to liečiť, stretol ste sa s niečím podobným? Žiadne zdravotné problémy nemám.
Mám 17 rokov. Vo voľnom čase mám veľké množstvo záľub, s učením nemám zatiaľ žiadne problémy (študujem na gymnáziu). Možno si teraz práve hovoríte, prečo tu píšem, veď mám život, ktorý mi musia závidieť mnohí ľudia. V skutočnosti som však trochu "iní" ako ostatní rovesníci. Som homosexuál. V podstate, Vám nepíšem kvôli mojej orientácii, aj keď mnohí ľudia toto odcudzujú. Rodičom som to nepovedal, ani by to nepochopili. Ale určite tušia. Minulý rok som sa zaľúbil do jedného muža, je trošku starší ako ja, ale sme si doposiaľ rozumeli veľmi dobre. Pred niekoľkými týždňami začal túžiť po niekom inom, tvrdí, že ma nemiluje a nikdy ani skutočne nemiloval. To mi najviac zlomilo srdce. Obetoval som pre neho maximum. Môj život sa zosypal ako život v karát. Cítim sa zbytočný, sám, opustený a sklamaný. Žijem v meste, kde je takáto "inakosť" dosť tabu a je tu veľmi ťažké nájsť podobne orientovaného muža (aj z okolia mesta ). Začal som mať zdravotné problémy, nič sa mi nechce, nemôžem spať v noci. Jediné riešenie vidím v samovražde. Potom by každý videl, čoho som schopný. K miestnemu psychológovi nechcem a ani neplánujem ísť, lebo tento problém by určite nevyriešil, dozvedelo by sa to celé mesto. A brať nejaké sedatíva či hypnotíka nemá cenu, len by som si zničil hepar.
Moj problem sa tyka mojej mamy. Problem je v tom ako sa sprava. Uz dlhe roky trpi samomluvou. Pokial by sa rozpravala len sama doma tak by mi to nevadilo, ale ona sa rozprava stale aj vonku vsade aj ked som pri nej. Napr. na zastavke zacne sa prechadzat a rozprava sa. Ja sa citim strasne trapne. Ale to by ani nebol taky problem. Problem je v tom ze sa s nikym nestyka, nevie vychazdat s ludmi, ma caste vybuchy zlosti, mysli si ze kazdy je zly, kazdy ju ohovara, prekruca skutocnosti a vymysla take veci ze az niekedy zasnem ako ju to napadlo. Kedze sa vonku rozprava sama so sebou tak sa ludia casto na nu divaju a ona potom vybuchne ze co ju sleduju, ze su uchylaci teda hlavne muzi, nadava na nich, pripadne vola policiu. Momentalne byva sama ale kazdodenne chodi ku mne. Vadi jej ked si brat niekoho zavola na navstevu do izby, pretoze su vsetci zli atd. Ja si tiez nemozem nikoho zavolat, a uz vobec nie priatela, a to mam 25 rokov.Raz nas spolu stretla a na priatela nakricala vsetko mozne. Momentalne nemam pracu takze som doma, ale bojim sa toho ked pojdem do prace a nebude ma moct navstevovat. Naposledy sme sa pohadali, pretoze som jej povedala aby neprisla 5 dni lebo idem brigadovat a nakoniec sa hadka zvrtla tak ze vraj ju vyhadzujem z domu. Vazne neviem co mam robit,kazdy na nu len ziza, smeju sa aka je, keby som jej povedala nech vyhlada odbornu pomoc tak by sa velmi nahnevala a aj tak by tak neurobila a vsetko by prekrutila , že ja som zlá . Viem ze nema nikoho, preto to vsetko znasam, ale mam pocit ze ma to strasne ubija. Mam strach ci niekoho nahodou na ulici nestretnem, aby mi neurobila hanbu, a ked sa mi niekto pozdravi tak sa hned pyta ze kto to je. Velmi mi to ubera so sebavedomia, uz mam aj strach nadvezovat kontakty. Pomaly sa uz s nikym nekamaratim pretoze aj tak vsetko by sa len skomplikovalo. Som velmi ticha a uz ani pomaly nemam chut chodit do spolocnosti. Vsetko je to koli tomu ako sa sprava. Chcela by som vediet ci jej spravanie je normalne alebo ci je tam moznost nejakej poruchy pripadne choroby.
Cca 2 týždne, párkrát do týždňa dostávam negatívne vtieravé myšlienky - spôsobiť blízkemu milovanému človeku niečo zlé. Samozrejme sa s týmito myšlienkami nestotožňujem a neviem prečo sa objavujú. som skôr negativista a bojko. taktiež pedant- čo sa týka čistoty, mám 25 rokov a som dosť pracovne vyťažená, popri práci aj študujem. Veľmi som sa zľakla, pretože v jednom odbornom článku som čítala, že vtieravé myšlienky môžu prejsť aj do schizofrénie. Taktiež kontrolujem vždy pri odchode z domu, či je vypnutý plyn, či je zamknuté- niekedy som schopná vrátiť sa kvôli tomu aj do bytu, hoci som už na ceste do práce. V detstve som si hovorila, že ak nespravím to a to (úplnú banalitu), zomrie môj blízky, samozrejme že vtedy som tomu nepripisovala veľkú dôležitosť, až teraz, keď som zistila z rozličných internetových fór, že niektorí ľudia majú podobné problémy a berú na to aj antidepresíva, čo ja určite nechcem. Moja otázka ako proti tomu bojovať, ako sa toho zbaviť? Je to niečo vážne?
Ja mam problem so zavratmi. Zavrate mavam priblizne kazdy mesiac niekedy kazdy mesiac a pol. Neviem presne, pretoze, som si to nikdy nezaznacil. Su to priblizne dva az tri zavrate denne po dobu troch az styroch dni. Vsetko to zacina pocitom uz zazitej situacie. Robim si svoju pracu ako zvycajne a z nicoho nic mam pocit ako keby som to uz zazil. Ten pocit trva asi 10 az 15 sekund.Potom pride zavrat. Toci sa mi hlava,citim sa na odpadnutie, mam problem sa vyjadrit, citim tlak na hrudniku, dycha sa mi tazsie. Tlak sa mi zvysi taktiez. Asi 5 minut po dnesnom zavrate som mal tlak 149 na 71. Bol som na nejakych vysetreniach, kde mi nasli 12 mm cystu na mozgu, ale povedali, ze to este nie je ohrozujuce. Pri odbere krvi mi povedali, ze ju mam hustu. Niekedy mam problem si nieco zapamatat.
Po hormonálnej liečbe , ktorá ma dostala do prechodu som začala trpieť, silnými panickými záchvatmi. Bojím sa takmer všetkého. Došlo to tak ďaleko, že už 12 rokov som len doma. Nechali ma aj na ZŤP-S. Moja lekárka mi zo začiatku nasadila seroxat 40mg a XANAX. Nakoľko som dosť pribrala , pridala mi k tomu WELLBUTRIN. Spočiatku mi bolo lepšie, ale posledný rok sa môj zdravotný stav, veľmi zhoršil. Lekárka mi zamenila SEROXAT za > SERLIFT (dávkovanie 50,50,0). Užívam si to od 6.06.2011 a cítim sa veľmi zle. Som plačlivá, panické záchvaty sú pretrvávajúce, i keď v menšej mierte. Ale. Som veľmi nervózna, cítim v sebe vnútornú agresivitu, slabosť v svaloch.
Som chalan a mam 23 rokov. Moj problem je dost rozsiahly. Kedysi mam stale zlu naladu a viem sa rozculit az tak ze sa trasem. Nikdy som taky nebyval. Som hrozny nervak s pesimistickou naladou vzdy som mal problem uvolnit sa v spolocnosti pretoze mam aj socialnu fobiu, ale nemaval som az taky problem medzi kamosmi, len horsie je ze uz sa vyhybam aj im, pretoze sa citim stale nesvoj ...uvolnit sa dokazem len pomocou alkoholu. Inak som nervozny, potia sa mi ruky alebo sa mi cervena tvar. Poradte co by som mal robit s tym aby som bol ako kedysi usmievavy a v pohode chalan.
Ide o to, ze v 16 rokoch som ochorela na psychozu, ale liecit som sa zacala az o niekolko rokov neskor. Zacalo to silnou karcinofobiou, hypochondrickymi predstavami, neskor som mala paranoidne predstavy o tom, ze ma isty muz najaty vyssimi silami nakazil AIDS, bolo to sprevadzane depresiami a takou uzkostou, ze som sa pocikavala, nemohla som spavat, ale nikomu som sa nezverila, pretoze som nikomu nedoverovala. Rodicia si nic nevsimli, spoluziaci v skole ano. Zhorsil sa mi ciastocne prospech, ale zmaturovala som aj som sa dostala na VS.Tam sa moj problem zhorsil, konecne som sa dostala do ruk psychiatra aj na oddelenie. Skolu som napriek tazkostiam ako-tak absolvovala. Ja vsak stale neviem, v akej som situacii, aku mam diagnozu, nicomu nerozumiem. Oficialne mam na karte F20.0, co som si zistila, ze je paranoidna schizofrenia. Nikdy ma vsak nevysetril psycholog, nerobila som ziadne testy, nic, vsetko stoji na nazore jedneho psychiatra. Na konkretne otazky, aku mam chorobu, mi nikdy neodpovie, vraj to nie je dolezite. Uzivam dva druhy antipsychotik a jedno antidepresivum a stabilizator nalady. V nemocnici som bola iba raz, pretoze to odmietam, je tam priserne prostredie a nenavidim inych pacientov. Psychicke problemy sa mi stale vracaju minimalne raz rocne, castejsie aj viackrat. Viem, ze mam v sebe diabla. Nezvladam poriadne pracu, pretlkam sa, ako sa da, hoci prakticky vsetci takito pacienti maju invalidny dochodok, mne ho psychiater nikdy nenavrhol, vraj mam ist robit, ze som mlada a vzdelana. V praci mi ludia pozeraju do hlavy, mam z nich strach, lebo vidia moje myslienky, ja v sebe citim zlo, mam silne nutkanie niekoho tyrat, hoci to nechcem. Zijem s rodicmi, lebo sa nezvladam starat o domacnost, nemam vydrz aj robit aj viest domacnost. Premyslam, ze to skoncim, nevidim ziadnu perspektivu. Som strasne vycerpana, ked pridem z prace, hned zaspim a spim aj cely vikend. Bud som v praci, kde sa klepem, alebo zavreta doma a spim. Uz nevladzem! Nikto ma nepocuva, ja nikomu neverim. Mam nutkanie poliat kolegynu kyselinou sirovou. Vobec si neviem rady.
Moj problem spociva v tom ze sa citim cudne, vycerpana skor psychicky .moja mama alkoholicka lezi momentalne v nemocnici, nechodi,nevie sa sama ani ucesat a nespoznava niektorych ludi ked za nou dojdu.robia jej vysetrenia je tam uz tyzden. chodievam za nou velmi sa trapim ked ju vidim v takom stave aj si poplacem. Ked mi zazvoni telefon hned sa roztrasiem ci mi nevolaju z nemocnice. Teraz mam dovolenku ale neviem ako sa zapojim do normalneho zivota vsetko sa tak ruca. Uz nemam nikoho okrem nej a svojho syna koli ktoremu sa snazim byt silna a ked sa pyta na babku mu vzdy poviem ze ho pozdravuje a posiela pusinku. Neberiem ziadne lieky ale po otcovej smrti v 2006 som brala citalec 3 mesiace.
Mam 23 rokov a mojim problemom je, ze si robim zadery na prstoch ruk. Staci ked mam zahojenu jazvu po malej ranke a zacnem si to zvacsovat, jednoducho si to rýpem. Prirovnal by som to k zlozvyku okusovania nechtov, ktory nemam. Najviac sa to prejavuje pocas skuskove, ked som nervozny, ale v poslednej dobe aj ked mam po skuskovom, tak tento moj zlozvyk pokracuje, pricom nie som si vedomy, ze by som bol z niecoho nervozny. Teraz to robim hlavne vtedy ked premyslam a programujem pri tom, tak si tym akosi pomaham pri premyslani. Mne osobne to nevadi, pretoze ma to nejako nezranuje, neboli ma to, len ze to dost blbo vyzera. Kazdopadne rodicia s tym nieco chcu robit, pretoze to asi normalne nie je, tak preto sa chcem spytat, kde moze byt problem. Nemam nejake poruchy spravania, myslim si ze som vyrovnany clovek takze len tolko na zaver.
Som študentka a mám 20 rokov. Som veľká trémistka, dosť často mam trému. Pred skuškou, pred rôznymi súťažiami ale aj keď idem do školy. Hlavné prejavy sú: potia sa mi dlane a asi stvrty rok si hryziem nechty. Chcela by som sa tohto zlozvyku aj trémy zbaviť. A mam problémy aj sama zo sobou - komplex menejcennosti. Dost podcenujem samú seba, neverím si. Mohli by ste mi dať nejaku radu ako sa zbavit tremy a zlozvyku a nepodceňovať samú seba?
Trojročná dcérka má asi 2 mesiace problémy so zajakávaním, zrazu sa začala zajakávať na takmer každom slovíčku, toto obdobie trvalo asi týždeň a ustalo, po pár dňoch sa to ale vrátilo a trvá doteraz, ale zajakáva sa v podstate na začiatku vety, "no no no no" a povie niečo bez chyby, "štartuje" väčšinou na začiatku vety. Večer keď je unavená, zajakávanie sa zhoršuje, a robí hrozné hysterické scény, plače, v podstate bezdôvodne sa hádže o zem, kričí a tak podobne. Poobede spať odmieta. Je možné, aby spúšťačom bolo zľaknutie? - praskol pri nej balónik, a na druhý deň sa to začalo. Prípadne, má 7mesačnú sestričku, ktorá je 2mesiace už aktívnejšia, sedí, vstáva, berie jej hračky, takže pozornosť sa dosť obracia na mladšiu dcérku. Ešte podotknem, že od dojčenského veku bola opakovane vyšetrená pre drobnú somatickú stigmatizáciu, je prenatálnehypotrofické dieťa s predilekčným držaním hlavičky. Cvičili sme aj Vojtovu metódu od 9-15mesiaca. A k otázke: neurológ jej predpísal Promethazin 5 Berlin-Chemie, 2x denne 5ml po prečítaní príbalového letáku sa mi celkom zježili vlasy na hlave z rôznych vedľajších účinkov. Je ten liek vhodný pre také malé dieťa? Môžeme aj my ako rodičia nejako ovplyvniť to zajakávanie? V podstate sa snažíme zajakávanie ignorovať, neupozorňujeme ju na to, snažíme sa o láskavý fyzický kontakt.eď
O týždeň máme svadbu, na ktorú som sa veľmi tešila. Žiaľ, iba v minulosti. Priateľ ma počas chodenia viackrát oklamal ohľadne jeho slabosti - fajčenia. Stále zatĺkal, že s tým prestal a ja som naivne verila. Po niekoľkých uvedomeniach si vraj prestal, čomu ja veľmi neverím. Jeho rodina vie, že klamstvo neznášam, čo je predmetom mnohých našich hádok. Po svadbe mám ísť bývať k nim, kde fajčí i jeho mama. Posledný polrok však mávam problémy s dýchaním, mám pocit, že sa nemôžem nadýchnuť z plných pľúc a pocit zadusenia. S týmto problémom som bola aj u lekára, ale všetko je OK. Výsledky krvných testov sú vynikajúce. Badám, že práve po návšteve priateľa, pri ktorej si jeho mama aj päťkrát v mojej prítomnosti zapáli, mi je na druhý deň horšie. Opäť pocity na odpadnutie, neschopnosť nadýchnuť sa a pod. Čo robiť? Môže byť tento problém naozaj psychického rázu alebo sa jedná o ochorenie pľúc?
Rad by som sa spytal, ci je moznost odist na vlastnu ziadost z psychiatrickej liecebne, do ktorej bol clovek umiestneny na zaklade sudneho prikazu, s diagnozou F32.
Mám 15 rokov. Za tie roky som už absolvoval asi 6 operácii. No bohužiaľ mi teraz hrozí ďalšia. Mám s nej hrôzostrašný strach,ktorého sa nemôžem zbaviť. Vždy si poviem,že neboj sa ničoho ved všetko dobre dopadne, že som v rukách skúsených odborníkov.Som si vedomí,že strach je prirodzená ľudská vlastnosť, ale aj tak vkuse na to myslím. Každý ďeň myslím na to, že aby som naň nemyslel.Ale som bezradný. Je to hrôza na to myslieť. A najmä na to, že ked ma aj minule doviezli už na operačnú sálu, tak som sa z toho strachu aj rozplakal.Proste myslím už na to minimálne 3 mesiace a poriadne nemôžem ani spávať. Každý večer v posteli ma ten strach pochytí a k tomu mám aj výčitky svedomia. A existujú nabletky na zbavenia sa strachu a nepríjemného stresu??Prosím o radu,ako sa zbaviť strachu a výčitiek.
Starka sa lieči na c 50, má psych., problémi užíva frontín 0,5 mg., aromasin 25mg., sorbimon 20mg., transtec 70ug/h polku náplaste a dnes odpadla prišla naňu slabosť nie však od srdca prosím poradte mi starka vynechala tabletu od nervov mohlo to byť stoho, alebo nie?
Asi pred 3-mi rokmi som asi pol roka pocitovala uzkost-tlak v krku, potenie, nervozita, hnacka. Nemala som spravene ziadne vysetrenia, lebo studujem v zahranici (psychologiu) a doktor ktoreho som tam videla, mi povedal ze to je zo stresu. Asi po 6 mesiacoch to same od seba preslo. Nikdy som nemala panicky zachvat,skor to bola pretrvavajuca fyzicka uzkost. Potom to vsetko preslo a minule leto som sa zacala citit zmeny nalady a uzkost, plac, zly vnutorny pocit, velka unava, bolest svalov. Mala som letne prazdniny tak som isla domov na par tyzdnov, mojej doktorke sa nepozdavala moja farba (bleda:)) a poslala ma na interne, spravili mi krve testy, rentgen pluc, ekg srdca lebo sa im zdalo ze mam arytmie. Bola mi zistena znizenna cinnost sstitnej zlazy s vysokymy protilatkami. Zacala som liecbu pred rokom, vratila som sa naspat do zahranicia, pokracovala som v skole ale prestala som s brigadou. Zacala som chodit k endokrinologicke tu, stale mam este problem s hodnotami hormonov, niesom na spravnej davke, stale mi ju zvysuju. Ked boli hodnoty najhorsie tak sa mi ta uzkost vystupnovala, taky strach vnutorny zly pocit ze to nezvladnem a zblaznim sa, ale viem si to kontrolovat ze to prejde, nemam ziadne fyzicke prejavy ziadne busenie srdca problemy s dychanim atd. Stale ked mi zvysia davku tak sa mi to zlepsi na apr tyzdnov a potom za to pomaly zhorssuje, co vzdy potrvdia aj krvne testy. Mam aj vysoke protilatky, diagnoza je hashimotova tyreotida, beriem aj vitamin d na predpis a vitamin b12. Este chcem dodat ze sa mi zda,akoby som tu uzkost pred par rokmi mala z antikoncepcie lebo ked ssom to prestala brat tak to preslo, potom som znovu zacala a vtedy sa zacal ten kolotoc zo stitnou zlazou a uzkostou a nedostatkom vitaminom d a b12 a calciom. Chcela som len pocut Vass nazor, mozu byt uzkosti vazne byt sposobene nefunkcnou stitnou zlazou? prezerala som si rozne fora a zda sa mi, ze je strasne vela ludi ktori maju problemy z uzkostami a depresiami kvoli hormonom.
Ohladom mojho dievčata. Je to baran má 20 rokov. Bojím sa o nu. Som snou 3 roky. Na zaciatku to bolo super chodievali sme von, zabavali lubili. Mala kamaratky chodievala aj snimi von a tak. Len že skončila sa stredná škola, a kamaratky poodchádzali na školy a daleko. Ostala iba so mnou, čiže 3 roky sme boli iba spolu výlučne spolu s nikým sme nechodili von , ja ano chodil som do práce.Teraz chodi na vysoku školu tažko ju zvláda..a je nervozna každý den až do nepričetnosti.Na každeho je podráždená, rodinu aj mna. Strašne sa stará do mojej rodiny akoyb to bola jej rodina.Je nervozna s toho co robím ja, pri nej a dokonca vo volnom case ked neisom snou. Vadí jej každý moj krok. A obcas má zase stav žeje štastná a lubi ma..skače mi okolo krku a stíska,inokedy dokonca z hodiny na hodinu dokáže byt nahnevaná a až do mieri že ma neznáša a chce opustit. Stačí si prinej spievat .Išli sme na bicykloch bol slnečný den ja som si pospevoval.. prisšli sme domov a zsitil so mze je nahenvana, ked je nahnevana mlčí ale bo nadáva. Tak teraz mlčala asi 2 hodiny a nakonec pvoedala že ju stvalo že som si spieval. HNEVA JU MOJA práca či mám vyplatu alebo ked sa mi nechce povie nehc nejdem, a ked idem pvoie že som ako decko a neviem si to zariadit. Priznám sa doma extra nepomáham ale ak musim pomoct tak pomozem, stalo sa i to ze som musel mojej mame ktorá je sama pomoct pokosit ale pritom som bol s frajerkou dohotnuy ijst zanou, tak so mjej zavolal ze pridjem neskor trosku, uz bola nahnevaná že somdecko a neviem si pvoedat doma nič.Vyčíta mi že nič nedokážem že som neschopný. Pritom mam prácu dobre platenu, má tolko oblecenia a vecí odomna, ked má chut na nieco tak to dostane, pizzu melon atd... dokonca idem jej ho kupit sám a oan ma caka unas doma.Býva 5km od nášho mesta, preto zanou hcodim povecsine len ja, a chodievam busom alebo bickylom alebo pešo.. sobotu a nedelu nejdu autobusi tak chodim pešo.Vždy ked si pvoie prijdem ani rposit nemusi. Obvinuje ma že som sebec a nemyslim na nikoho len na seba. A hlavne ma stve že ona sama nic v zivote nedokázala ani doma nepomáha skoro vobec už kedysi často. stále ma smutnu naladu , skoro stále, je nervozna neustale, cele dni spí do 12 hodiny lebo do rána do 2 nevie zaspat. bolieva ju stale hlava brucho, a to trva uz rok a pol. Raz sa mi zdoverila že ma lubi a že som mudry a ze ona si uvedomuje ako zle mi snou musi byt, ale že si nevie pomoct zmenit sa.že ju stale neico stve aj nepodstatne. Ponožky pod postelou a hned som neschopák v celom svojom živote. Vychovávana bola štýlom že aj lampu so stropu jej dali ked si dupla. Neustale ma necháva bez príčiny, alebo skor bez príčiny na rozchod iba s hádky o tom kedy idem na vodičsky preukaz. stale sa ohraduje tým že som kao male dieta (pritom makám na stavbach v bratislave dennodenne od 4 rána do vecera) este aj utahany pridjem zanu ked si pvoie. A este studujem aj vysoku školu externe.Nedávno som jej pvoedal že vidim že jej chybaju kamaratky a že ja nemozem tahat 3 roky ulohu frajera kamarata a neviem koho este a ona sa rozplakla a objala. Ona nemá okrem mna nikoho lebo kamaratky su s miest vzdialených 20km Ale nidky nesla zanimi a vzdy obvinila mna ze je to moja chyba. Pritom ja jej dovolím čo si zažiada, priznám sa dokonca aj mne už ruplo pri jej správani tak že som jej dal facku , už som bol na pokraji. I ked to bývalo s pociatku dneska už chápem že to nikde nevedie ked jej dám silno po zadk ualebo podobne.Raz sa priznala ze by aj potrebovala psychologa..ale iba raz , je to silný sebavedomi baran, nic si nepripusti musi mat anozaj nejaký dobrý den aby sa priznala nidky sa snicim nezdvoverí ale iba obvinuje, nepovie pravu podstatu toho co che, ale nezmyselne tára dokola to iste ako pred mesiacom ci rokom. V NOCI dieme spat s tým ako ma miluje ráno vstane nahnevaná a mam ijst domou. Prosim vás ja som v koncoch dneska ma opustila no ja ju milujem, chodim na školu kde mám i psychologiu a viem že toto má asi spoločne neico s emociami nejaku vadu lebo tie veci niesu normalne. Dokonca dá mi otázku ja zacnem hovorit ona ma zastaví dokončí sama moju odpoved, a nahnevá sa na mna..len tým že odpovedá za mna, a na to sa nahnevá? toto nieje prirodzene však?..takze znova ma opustila a neviem ako jej pomoct tak aby si uvedomila co sa deje, v jej hlave som ja ten zlý ale sami vidite že jej nieco je.Prosím poradte mi. Bojím sa onu. Len prenu je potupne ked by so mtoto pvoedal ze potrebuje odbornu pomoc.ju to urazí a znova sa somnou nebaví a povie že to nemá zmysel. Nedávno sme boli vonku s kamaratom ona mu len tak so smiechom vykotila nanho s piva boli sme vonku v meste takze chapete, zacala sa smiat a kamarat jej vyhuboval ona sa nahnevala ze to je sranda a ze preco to tak berie, povedal som jej ze kamarat ma pravdu ze ho nech ho neoblieva ved je v bielom a novýhc veciach. Ona sa ohradila ze to tak nemyslela a ze to ej zabava ze sa nudi, a že ja mam byt ticho . Na druhy den ma nechala. Casto sa hádame, ale iba kvoli jej náladam ktore sa striedaju ako na kolotoci, nejdem zanou s tým ze suepr bduem s frajerkou ale s tým že aku naladu znova bdue mat a co mozem hovoti a co nie. Prepacte ze je to take rozhadzane ale píšem rýchlo aby som všetko vystihol ako to je.Donedávna mala dokonca problemi s menstruáciou mala ju bud silnu alebo ziadnu aj 2-3 mesiace. nesutale ju bolieva to brucho neustale, stale je unavená ubolená nic sa jej nechce nemá na nic chut, nejedáva proiadne iba obcas, skor 2 krát za den inokedy aj 5 ,ale to je malokedy.
Co mi môže spôsobovat chvenie na hrudy presnejsie v oblasti srdca trvato asi ani nie sekundu myslite žeto može byt stresom beriem lieky, Alventu a Lexaurin od psychiatra?