Autor PhDr. Zoltán Šafran
Profil autora
Články od autora
Problémy v manželskom vzťahu rodičov
Moja mama išla pred pár rokmi na operáciu, vtedy sa to celé začalo, môj otec si našiel prvú priateľku, ba dokonca raz ma k nej vzal a boli sme tam do večera, pravda, vtedy som ešte netušila čo sa deje, mala som asi 9 rokov, možno aj menej. Keď bola mama po operácii získala si otca späť, no približne po dvoch rokoch prišla k nemu do roboty pracovať nová kolegyňa a trvá to dodnes. Moji rodičia už nie sú spolu, teda viac menej. S otcom a mamou sme sa totiž presťahovali do mesta a presťahovala sa jeho priateľka s rodinou do nového domu, do toho istého mesta ako my. Najprv to tajili no potom to vyšlo najavo, a keď musela utekať pred svojim manželom aj deťmi moja mama im poskytla strechu nad hlavou. Presne tak, pustila ich k nám domov. Je to asi na zaplakanie, keď sa s ňou moja mamina ešte kamaradičkovala, ale čo sa dá robiť, keď má človek také dobré srdce a ja som za to rada. Ocino sa s priateľkou potom presťahoval do bytu aj s jej dcérami, ale jedného dňa prišiel domov a s ňou sa rozišiel. Trvalo ich odlúčenie len chvíľu. Ocino pracuje v zahraničí a išla tam pracovať aj ona, potom ako sa moja mamina zo zahraničia vrátila. Akoby ju snáď tam vystriedala. A o mesiac tam išli aj jej dcéry. Je to trochu irónia, pretože moja mamina pracovala s ocinom v zahraničí pol roka a keď ma chcela vziať von ako aj do školy a tak, každý ju odhováral, že nemám kde prespať a tak, lenže keď tam išla už ocinova priateľka hneď išli aj jej dcéry a jedna z nich dokonca prespávala u mojej tety. Viem, že je to len žiarlivosť, prečo mi to prekážalo, no predsa my to nepríde normálne. Nikdy som súrodencov nemala, a cítila som sa ukrivdene a odsunutá bokom. Môj ocino maminu dlho presviedčal o tom, že vonku s tou ženou nič nemá a presviedčal ju, nech začnú od znova, myslím maminu. Tak sa matka rozišla s priateľom, lenže môj otec miesto toho, aby všetko ukončil, kúpil si s tou ženou 4izbový byt a teraz žijú ako šťastná rodinka. Mojej mame dlho klamal a mne tak isto. Je to na nepochopenie ako dokázal tak veľa klamať, až sa zamotával do vlastných lží. Nakoniec mame povedal znovu pravdu, a mamina sa chce rozviesť, lenže vždy, keď o tom začne s otcom hovoriť on sa jej vysmeje do tváre, alebo sa rozplače, mama zmäkne a tým konverzácia končí. Mňa to už neskutočne štve, ako ňou manipuluje, pretože keď s nami volá, má hlas akoby bol na mučidlách a keď zloží telefón je šťastný a vysmiaty. To mám od jeho priateľky. Vadí mi, ako sa k mamine správa a tiež mi prekáža ako sa správa ku mne. Mám jeho priateľku aj s jej dcérami rada a nikdy by som sa na nich nehnevala, hnevám sa na otca, za to všetko čo nám robí. Veď on mame ani neposiela peniaze domov, a mama nepracuje, takže nás živí z toho mála, čo má, alebo jej dá peniaze jej kamarát, ktorý na mňa minie za mesiac viac peňazí, ako môj otec za celý pol rok. Pokiaľ nám dá otec peniaze, alebo nám niečo kúpi, určite nám to vyčíta ďalšie tri roky, hlavne že on si kúpi nové auto. Proste sa správa ako najväčší sebec a klamár na svete. Nikdy sa nedíva na to, či má mama z čoho vyplatiť účty, hlavne aby on mal vyplatený nájom v zahraničí a aby mali napchatú chladničku jedlom. Proste tam míňa strašne veľa a keď má u nás raz za mesiac nakúpiť a platí v obchode 50 euro začne vykrikovať, že je to strašne veľa. A moja mama ako taký blázon, začína uvažovať či sa s ním vôbec chce rozviesť, lebo otec jej narieka do telefónu, že tým nás stratí úplne a podobné somariny. Moju mamu už stratil, oni už vzťah nemajú, ale som asi jediná čo to vidí. Nechápem svoju mamu, ako mu môže po tom všetkom, čo jej urobil, ešte odpustiť. A za to že by stratil mňa si môže sám. Mám pocit, že moja rodina je stratený prípad. Ja už fakt neviem, ako im mám prehovoriť do duše aby sa uvedomili. Otec ničí mamu a to ničí aj mňa a potom som celá vystresovaná a neviem sa ani v škole sústrediť. Chcem aby to už raz a navždy skončilo, len neviem čo mám robiť. Prosím ak by ste mi vedeli pomôcť, ako im mám otvoriť oči. Ako im pomôcť tak aby sa mi nevysmiali, som predsa len dieťa, ktoré by im do toho kecať nemalo, no už sa na to nedokážem dívať.
Stavy úzkosti - sťahuje mi hrdlo a búši mi srdce
Od októbra 2010 mávam stavy úzkosti, sťahuje mi hrdlo a búši srdce. Trpím presvedčením, že ma chce niekto zabiť. Keď som to však povedala psychiatrovi, povedal, že si len vymýšľam a že chcem pútať pozornosť. V minulosti som pritom už viackrát bola obeťou vyhrážania sa.
Dôkazy, že mama podvádza môjho otca
Asi pol roka mam podozrenie, ze moja matka podvadza otca. Ani nie podozrenie, lebo som nasla dokazy. Ma 43 rokov, rok bola na urade prace, ale od maja uz pracuje na polovicny uvazok a berie dochodok. Bola psychiatricky liecena, netusim nazov diagnozy, ale mala stavy uzkosti a domyslala si veci, ktore sme jej nerobili. Teraz berie lieky Apineton, Solian a Krytiko. Otec chodi na dvojtyzdnovky, sestra je stale niekde vonku a ja som polovicu tyzdna na private, takze ma vela volneho casu. Moje podozrenie vyplyva z toho, ze ked som potrebovala si zavolat z jej mobilu, nasla som tam viacero cudzich cisiel a sms spravy s obsahom ako napr. Si velmi sarmantna, kedy sa stretneme a pod. Spravy boli opatovane odoslanymi spravami podobneho typu. Jedno cislo si uz aj ulozila pod menom Peter, ale ked som tajne zavolala na to cislo, aby som si overila podozrenie, predstavil sa mi pod inym menom a zacal so mnou flirtovat. Vcera bola mama dlho do noci vonku a ked som jej zavolala, pocula som, ze je v aute. Ked som sa jej dnes pytala, kde bola, vyhybavo odpovedala, ze prec. Zdoverujem sa Vam, lebo nikomu neverim, priatelovi sa nechcem zdoverit, lebo skusenosti ma naucili, ze to nerobi dobrotu, ak este nie je v nasej rodine, ale podla mna od vcerajsieho telefonatu s mamou musi mat tusenie a babku z otcovej strany nechcem zarmucovat, je velmi precitlivena a sestra teraz maturuje. Otcovi sa to bojim povedat, neviem si predstavit, ze by sa rozviedli, aj ked som dospela a teoreticky by sa ma to uz nemuselo dotknut. Rozmyslala som, ze by som mame dala ultimatum, bud sa rozide, alebo to budem riesit s otcom.Ale podla mna by sa aj tak len zacala rozculovat a este by si vsetko vymazala a popierala. Ak jej ludia oponuju, je velmi vybusna, neda sa s nou rozpravat ani po dobrom. Najviac ma rozculuje, ked doma sa k otcovi liska a zacali spolu chodit do krcmy na kofolu, resp. ona to vzdy navrhne. Bohuzial otec pride mierne opity. Toto jej tiez v duchu vytykam, ebo on potom musi "vyrovnavat hladinu" este 2 dni a baka, ktora s anmi byva, je taktiez z toho zarmutena. Neviem co mam robit,tak ma prosim Vas niekam posunte a chcem Vas poprosit, aby ste mi neodpisali diplomaticku odpoved.
Je možné, aby si človek ako ja vytvoril plnohodnotný partnerský vzťah?
Je možné, aby si človek ako ja vytvoril plnohodnotný partnerský vzťah? Mám 30 rokov. Od detstva sme aj so súrodencami boli dosť pod dohľadom rodičov, myslím tým - až prílišným dohľadom. Nikam sme nesmeli chodiť - ale ani oni s nami nikam nechodili. Postupne sa z nás stali samotárske typy, ktoré majú len zopár priateľov. Nikdy som nebola typ, ktorý sa dokáže baviť s hocikým o hocičom a pohodlne sa cítim len v spoločnosti ľudí, ktorých už dobre poznám. Veľký problém mi robí zoznamovať sa s novými ľuďmi, zapadnúť do kolektívu. Veľmi by som aj chcela, ale neviem ako a hlavne si absolútne neverím, mám pocit, že aj keď niečo rozprávam, nikto ma nepočúva, nevníma. V puberte som nikdy nebola súčasťou nejakej partie kamarátov, ktorí by podnikali spoločné akcie. Neboli sme zo strany rodičov vedení k nijakému športu alebo koníčku, kde by sme sa stretávali s novými ľuďmi a samej ma nikdy nič také nenapadlo. Teraz si uvedomujem, že to bola chyba a v mojom veku sa s tým už len ťažko začína. Mám len zopár kamarátok a aj s tými je kontakt v poslednom čase veľmi sporadický, keďže už všetky majú rodiny, deti, povinnosti a ja akosi do toho už nezapadám. A cítim sa preto sama. Aj s mužmi som \"začala\" neskoro. V dvadsiatke som bola zo seba strašne zakomplexovaná, postupne sa to zlepšovalo. Mala som 27 rokov, keď som si 1x začala niečo s mužom. Bolo to krátke, 4 mesiace. Skončil to on, nebavilo ho to so mnou. O rok prišiel niekto ďalší a malo to podobný priebeh, po 5 mesiacoch to skončil, lebo mal pocit, že to beriem príliš vážne a on to ak necítil. Myslím, že viem v čom je problém. Potrebujem cítiť, že niekomu na mne záleží, potrebujem počuť od niekoho pekné slovo, povzbudenie. A keďže sa mi ničoho takého nedostalo či už od rodičov, kamarátov, tak sa vždy príliš upnem na niekoho, kto sa mi zapáči a hneď z toho robím \"lásku až za hrob\". Nemyslím tým, že by som mužov \"uháňala\", vyznávala im lásku na druhom rande, to nie, ale veľmi rýchlo som si z nich urobila stredobod svojho života. Možno preto, že celý život som sama, že mi stále niečo chýba a hlavne teraz, keď už som vo veku, že mi "tikajú" biologické hodiny a ja mám pocit, že mi uchádza vlak. Je možné, aby sa tak citovo "neusporiadaná" osoba, dala "dokopy" a vedela si vytvoriť normálny vzťah? ( Inak manželstvo našich rodičov je úplna katastrofa. Posledných 5-6 rokov vedľa seba len bývajú. Predtým sa spolu aspoň normálne rozprávali, teraz už ani to.)
Spazmofília? Pocit, že sa nedokažem dostatočne nadýchnuť a chytal ma strach.
Mám 19 som študent. Moj problém spočíva v tom že niekolko dní pred písomnímy maturitami som začal mávať divné pocity ako na omdletie, mdloba búšenie srdca dušnosť. Po niekošľkých dnoch to ustálo a pred dvoma týždnami to začalo opät. Mal som pocit že sa nedokažem dostatočne nadychnuti a chytal ma strach. Išiel som na pohotovosť kde mi doktorka napísala že sú to dominantné príznaky spazmofilie. Netuším o čo ide. Ale je to vraj spojené so psychikou. Dala mi injekciu neviem presne akú bol som v strese a merala mi tlak mal som ho vysoký ale zrejme z toho ze ja mam stres z doktorov. Par dni mi bolo lepšie ale teraz mam občas zase tie stavy ale už bez tej dušnosti. Pocit búšenia srdca mdloba. Som aktívny športovec venujem sa posilovaniu a dost ma to trápi pretože vždy ked cvičim po chvili mi pride mdlo a opať tie pocity takže si ani nezacvičim poriadne. Bojím sa že to je niečo vážne a že už nikdy nebudem moct aktivne športovať. Za dva tyždne mam maturity ústne može to byt spôosobene tým ako psychicky aj ked ja to nejak tie maturity tragicky neberiem može za to podvedomie alebo je to niečo važne.
Náš syn je drogovo závislý
Vlani v máji sme zistili, že náš syn je drogovo závislý. Najprv sa liečil ambulantne, čo samozrejme k ničomu neviedlo, v októbri išiel na odvykaciu liečbu. Po jej skončení sa rozhodol pre resocializačné zariadenie kde je od Silvestra. Po veľkej noci sme mali prvé stretnutie na jeho žiadosť. Otec mu spomenul, že by mohol robiť v Bratislave u známeho vo firme, a on sa na to tak upol, že chce z resocu ísť preč. To ale nevie, že ak by to bolo možné, mohol by robiť až od 11-12. mesiaca. Chceme aby sa doliečil, jeho psychológ je presvedčený, že sa vráti k drogám a já aj manžel tiež. problém je v tom, že já ak sa rozhodne že odíde nechcem aby sa vrátil domov no manžel sa prikláňa k tomu aby sme mu pomohli. Syn je dospelý má 20 rokov, chcem aby sa spamätal a bol za seba zodpovedný, hoci nechať ho napospas osudu je pre mňa strašne ťažké.Ako presvedčiť manžela, aby ho nechal ísť svojou cestou? Alebo má pravdu a mali by sme mu dať šancu aby nám dokázal, že už sa to zmenilo?
Mám silńu cukrovku, beriem inzulín no stav sa mi stále zhoršuje
Mám jeden veľký problém, ide o to, že už 9rokov mám silnú cukrovku, beriem inzulín ale stav sa mi stále zhoršuje. Pred pár rokmi sme sa dostali do problémov s nebankovkami, hrozia nám teraz exekucie .Som v takom ťažkom psychyckom rozpoložení, že už rozmýšľam o samovražde. Viem,že manželke a synovi pridám len problémy ale ja už neviem nájsť s toho iné východisko.Som ešte normálny?
Otec sa dostal do problémov s alkoholom
O alkohole sa uz popisalo vsade vela, ale mozno este nieco existuje co mi uslo. Velmi by som potreboval poradit pretoze uz dlhsie neviem co este skusit.Mam otca(58) ktory bol za mlada velky sportovec, ale vplyvom prace a kamaratov, zacal popijat. Bohuzial pocas priblizne 20 rokov sa u neho vyvinula urcita zavislost. Dovtedy vobec nepil. Niesom odbornik, neviem posudit mieru alkoholizmu, ale byt omameny alkoholom kazdy druhy den je podla mna urcite zavislost. To ako reaguje na otravu alkoholom nieje az take dolezite (je agresivny, rozprava z cesty), pomoct mu chcem kvoli jeho zdraviu. Skusili sme s mamou uz vsetko, po dobrom, po zlom, pscyhologicky natlak, dohovaranie, ukazky zo zdravotnych rizik, ako skoncili ine rodiny ked mali otca alkoholika, a pod. Podarilo sa nam ho pred rokmi este dostat do stavu lutosti a dokazal prestat pit aj na mesiac, ale po mesiaci bol zase tam kde zacal. Teraz je to uz vsetko marne. Uz len surovo klame, kde bol, co robil. Otec je inteligentny, uvedomuje si to, ale nepripusta, ze potrebuje pomoc. Stale ma pocit, ze si vie pomoct sam, odmieta akukolvek pomoc, ale jeho stav sa len zhorsuje. Je diabetik a trpi cukrovkou, ale ma silne zdravie z minulosti, bojim sa, ze ho to uplne polozi ak s tym hned neprestane. Ku psychiatrovi ho nedokazem dostat, uz som chcel urobit veci, ako naliat mu do alkoholo prehanadlo a podobne, ale bojim sa, ze mu s tym len ublizim. Potreboval by som vediet co mozem este robit, ak psychologia ani priklady zo zivota nezaberaju, ani krik, ani mile slovo. Nieje zly clovek, viem, ze to takto nechce, nechce nam ublizovat, ani sebe, ale uz to nema v hlave v poriadku, uz netuzi po nicom inom ako si vypit a mi sme uz zufali z toho ako mu pomoct.
Diagnostikovali mi tetániu, no mám aj obrovský strach zo všetkého
Nedávno mi diagnostikovali tetániu, problémy som mala však už dlhšie. Pri strese občas trpím problémami so zaspávaním. Blížia sa mi štátnice a (neviem či to súvisí s tetániou) ja mám cez deň aj v noci obrovský strach, ktorý ma obmedzuje takmer vo všetkom, aj v učení. Na ten strach nemám pádny dôvod, patrím k tým úspešnejším študentom v škole. Aj keď sa môže stať, že neuspejem, viem, že je tu augustový opravný termín. Ten môj strach je však nenormálne veľký, nemám chuť jesť, aby som ako-tak fungovala, tak beriem ráno a poobede jednu tabletku Benosenu, Magnézium, Kalcium, a večer pred spaním Frontin, aby som vôbec zaspala. Mám ho brať len v prípade potreby, viem že je návykový, ale teraz bez neho nedokážem existovať, skúšala som to, ale po 3 hodinách čakania na spánok prišiel namiesto spánku tetanický záchvat. Viem, že píšem asi neskoro a ste príliš vyťažený, ale bola by som rada, keby ste mi poradili, ako ten strach prekonať napr. dychovými cvičeniami, alebo niečim iným. Úprimne, občas to beriem reálne s nohami na zemi, ale ten stav sa mi vie rýchlo zmeniť a zrazu si myslím že sa zbláznim, aj keď vlastne nemám dôvod tak reagovať...
Priateľ je stále unavený a nechce sa mu milovať
Žijem z priateľom osem mesiacov a pred pol rokom nastúpil na liečenie. Vlastne bol len na detoxikáciu jeho rodina chcela aby šiel na ďalšie liečenie. Keďže nechcel a trval na svojom, že to zvládne doma s mojou pomocou, podporila som ho a stála pri ňom. Zvládol to docela dobre, až na náš sexuálny život. V podstate už žiadny nemáme. Tvrdí že je stále unavený a nechce sa mu milovať. Tvrdí že ma ľúbi, ale sa mu prosto nechce. Lekár mu dal tabletky VINER50 ale ešte ani jednu neužil. Nechcem ho nútit "daj si ju a ideme sa milovať". Myslím si, že keby po mne túžil dal by si ju aj sám pokiaľ by to inak nešlo. Ale on sa k tomu stavia ako by bolo všetko v poriadku. Vždy mi povie že je spokojný tak ako to je. Mne víria v hlave nekonečné myšlienky, ale ani jedna nieje dobrá. Navrhla som mu rozchod, lebo si myslím že ho ako žena nepriťahujem. V podstate ani nemáme žiadny fyzicky kontakt ráno mi dá pusu keď príde z práce tiež, alebo keď prídem ja a v posteli tak isto keď tak ma chytí ale len letmo. Keď sa ho spýtam či sa nechce milovať odpoveď je rovnaká som unavený. Je to veľmi ponižujúce keď ma odmietne a to sa už stalo pár krát. Keďže som normálna žena túžim sa milovať z mojím partnerom no keď on nechce chodia mi po rozume iné predstavy z inými mužmi. Ale podviesť ho nechcem nevera nebola moja parketa a ani nechcem nič na tom meniť, len neviem čo s tým. Počas abstinencie raz zlyhal a vtedy sme sa vlastne milovali ale tak to nechcem chcem aby abstinoval. Užíva ENTIZOL ktorý má predpísaný od psichiatričky ku ktorej chodí na kontroly. Aj druhý krát som mu pomohla a podporila keď zlyhal. Teraz je zasa v poriadku abstinuje ďalej. Len náš sexuálny život zostal stáť a ja už neviem ako ďalej...
Pohlavný styk v 15tich rokoch a strach z tehotenstva
Mám 15 rokov a pred troma dňami som zažila prvý pohlavný styk. Môj priateľ mal, samozrejme, ochranu, ale mám strach z možného tehotenstva. Na druhý deň po tom, ako sa to stalo ma hrozne bolelo brucho. Na ďalší deň, vždy keď som bola na malej potrebe, som mala hrozný pocit v bruchu, niekedy aj akoby vo vnútri vagíny. Raz ma to neskutočne bolí, inokedy štípe. A keď sa utieram, na toaletnom papiery mám pár takých červených škrvniek. Vygooglila som si príznaky tehotenstva a jedným príznakom boli práve malé škvrny ako tie moje. Možno sú to kúsky panenskej blany, ja naozaj neviem, ale mám hrozný strach a mám veľké výčitky svedomia, zato čo sme robili. Mám teraz pocit, že to bola chyba. Prosím ozvite sa mi, strašne sa bojím.
Diagnostikovali mi bipolárnu afektívnu poruchu a hraničnú poruchu osobnosti, neskôr mi zmenili diagnózu z F31 na F25 - schizoafektívnu poruchu
3 roky sa liečim na psychiatrii, najskôr mi diagnostikovali bipolárnu afektívnu poruchu a hraničnú poruchu osobnosti, neskôr mi zmenili diagnózu z F31 na F25 - schizoafektívnu poruchu. Navštevujem aj psychologičku pravidelne (raz za týždeň) ale k ničomu to nevedie, nedostavuje sa žiaden výsledok. Okrem toho beriem lieky (Fevarin, Kventiax, Depakine). Cítim sa mizerne, neustále myslím na samovraždu, sebapoškodzujem sa rôznymi spôsobmi (rezanie, lieky, pálenie cigaretou...). POciťujem absolútnu beznádej, prázdnotu, nič pre mňa nemá zmysel. Vnútornú prázdnotu si "liečim" jedlom, za tri roky som pribrala 40 kg na váhe, čo je pre mňa tiež zničujúce, nenávidím svoje telo, aj keď momentálne som v stave keď mi je to jedno. Posledný mesiac sa mi navyše dejú čudné veci, nespoznávam okolie ktoré by som mala poznať, pozerám sa akoby z inej perspektívy, ako keby som bola o meter vyššia. Najhoršie sú však tie samovražedné myšlienky, pretože veľmi túžim zomrieť, ale nechcem opustiť rodinu, už som rozmýšlala aj nad tým, že ich zabijem aby som mohla zomrieť s pocitom, že po mne nikto nezostal. Ako mám riešiť túto situáciu? Som bezradná, na psychiatrii som ležala už asi 12 krát ale neverím že mi pomôžu.
Je možné, aby sa panická porucha prejavovala aj zvýšením teploty?
Chcem sa Vás opýtať či je možné, aby sa panická porucha prejavovala aj zvýšením teploty? V poslednej dobe som mala neustále zvýšený tlak, bušenie srdca. Mám prolaps chlopne nezávadný, krvné testy v poriadku, a lekárka mi povedala, že to je spôsobené stresom a úzkosťou, hoci nemám pocit že prežívam nejak zvlášť záťažové obdobie. Asi pred trištvrte rokom som mala podobné problémy s bušením srdca, vtedy som navštívila aj psychiatra, diagnóza bola panická porucha,a tie ťažkosti trvali ani nie mesiac. Potom bolo všetko v poriadku, až pred dvomi týždňami sa mi ťažkosti s bušením srdca vrátili,navyše s pocitom nedostatku vzduchu až dusenia sa a so zvýšeným tlakom cca 145/ 95 a posledné tri dni mám aj zvýšenú teplotu- 37,2. Bojím sa aby to nebola vážnejšie srdcové ochorenie. Je možné aby sa pri panickej poruche,alebo niečom podobnom, zvýšila aj teplota? Mám 28rokov.
Problémy s vysokým krvným tlakom
Už asi 2 mesiace mam problemy z vysokym krvnym tlakom beriem lieky Prestarium A 5mg pol tabletky rano nedavno somm dostal angynu beriem antibiotika penicilin 500mg kazdych 6 h vysoky tlak mam stale tocisami hlava niekedy sami takšie dycha trnu mi koncatiny mavam uz aj srdcovy tep okolo 80 až 90 vyšetrenia mam vsedky v poriadku kardiologicke, plucne, krv, štitna žlaza, pečenove, a stale mi byva zle može to byt psychicke?
Mám frajerského priateľa a chytám panický strach, že pôjde von a podvedie ma
Priatela som spoznala pred dvoma rokmi, bol to taky frajer, mal kazdu ktoru chcel a podla jeho slov bolo len malo dievcat, ktore poznal a nic s nimi nemal.. vratane byvalych spoluziaciek.. som jeho prvy vazny vztah, problem je v tom, ze mu dlho v tomto vztahu trvalo kym sa vzdal ostatnych dievcat, no prislo to..zo zaciatku sme si prezili vela ziarlivostnych a podobnych scen, zakazov, kriku a slz, ale casom, ked ani jeden z nas nechcel toho druheho stratit, sa zmenil.. prestal tolko pit aj chodit so svojimi frajerskymi kamaratmi vonku na diskoteky balit dievcata.. doslova prestal chodit vonku, ja tiez samozrejme.. teraz vravi, ze mi uz doveruje a chce aby som zila ako pred tym, s kamaratkami, chodila vonku, bavila sa a mali sme normalny vztah.problem je v tom, ze ja som uz dlho nikde nebola, stare kamaratky sa mi uz pomaly neozyvaju kedze som na nich nikdy nemala cas, nove som si nenasla.. zaroven chytim panicky strach, ze pojde von, ze bude vela pit a.. ze vsetko bude ako pred tym.. rozpravat sa s nim o tom nepomaha, je to tvrdy realista, ktory vravi, ze sa cez to musim preniest, bojovat a nemam byt taka precitlivena.. snazim sa, zacala som chodit na zumbu, ale ludia sa tam striedaju tak si neviem najst nove kamaratky.. nemam okolo seba vela ludi blizkych, ktori by mi pomohli, casto citim uzkost a strach.. uz nechcem byt takato, nechcem sa bat ale ani ho stratit napriek tomu, ze mame mnozstvo rozdielnych nazorov.
Podvádzal som manželku 15 rokov.. Dá sa to zachrániť?
Zdravim podvadzal som manzelku cca 15 rokov vedela otom chcem sa zmenit suhlasi stim.Ale vsetko je prec dvovera citi potrebujem poradit ako sa mam spravat knej mam dve deti 15 a 8 rocnich chalanov. Dostala sa už do takeho stavu ze jej už namne vobec nezaleži necudujem sa ale ak sa to da chcem to este zachranit. Komunikujeme spolu vpohode. Len sex sme uz nemali spolu tri mesiace nechcem nanu tlacit ale ja to potrebujem a neviem ci mam cakat ak zacne ona sama alebo jej to mam povedat a ak cakat tak kolko.Jaj a este toto som chcel migdi za 20 rokov nasho manzelstva ma nephladila nepovedala lubim ta.
Hypersenzitívnu osobnoť - silné stavy úzkosti, až panický záchvat
Obraciam sa na Vás s problémom, ktorý ma trápi už veľmi dlho. Som žena, mám 27 rokov a mám hypersenzitívnu osobnoť, čo sa prejavuje silnými stavmi úzkosti, až panickým záchvatom, ktorý ale zvládam bez liekov. Trvá to už sedem rokov, prvé 2 roky som brala lieky, neskôr sa mi podarilo naučiť sa s tým žiť. Môj terajší problém sa začal minulý rok, potom, ako som prekonala anafylaktický šok vyvolaný neznámym alergénom-idiopatická anafylaxia. Naštudovala som si o anafylaxii nejaké fakty na internete a zistila som, že ju môžu vyvolať všetky látky v našom okolí. Od vtedy sa bojím čohokoľvek sa aj dotknúť, čokoľvek zjesť, dokonca si čokoľvek obliecť. Samozrejme bez týchto vecí sa nedá žiť a preto sa premôžem a idem do toho, len ma to stojí veľa síl a som neustále v strese, či sa mi niečo zlé nestane. Nie som schopná dotknúť sa obyčajných potravín, jem dookola tie isté potraviny čo sa odzrkadlilo aj na mojej váhe (43kg na 165 cm výšku). Mohli by Ste mi prosím poradiť akým spôsobom by som sa tejto nepríjemnej fóbie mohla zbaviť? Už nieje len nepríjemná, ale aj nebezpečná.
Syn sa lieči na alergiu na roztoče, na chlad a taktiež má problem s astmou a nočné blúznenie
Syn má 13r. od 4r.sa lieči na alergiu-na roztoče,na chlad a taktiež má problem s astmou no je liečený asi od 7r života. Má svojho stáleho alergologa, výsledky sú dobré a vekom sa zlepšujú, no nás trápi niečo iné. Z času načas, veľmi nepravidelne sa mu pri vysokých horúčkach(už od 7-8rokov)stáva , že nám vnoci blúzni, vstane a pobehuje po izbe a plače. Upokojíme ho asi po 5minútach a j po všetkom. Velmi nás to desí. Lekarke sme to povedali nevedela čo s tým, ale nakoniec mu zmenila lieky.Asi pol roka bol pokoj a znova, boli sme za psychologičkou,povedala, že je všetko v poriadku, len je trošku citlivejší. Teraz sa mu to stalo asi po 3 mesiacoch znova a ani nemal teplotu, len vnoci vstal poplakal, utíšili sme ho a nakoniec sa utísil. Ráno si nič nepamätá (raz pri takomto nočnom prebudení nam plakal a sťažoval sa na trpnutie rúk). Berie alerid, singulair, symbicort-spray. neprekonal žiadne vážne ochorenia, no bol hospitalizovaný na laringitídu-raz v 8roku života.Skúste nás nasmerovať a poradiť.
Ako liečiť stavy úzkostné stavy počas tehotenstva
Tri roky som sa liecila na panicku poruchu. Otehotnela som a tak som z liekmi prestala ihned. Vsetko bolo v poriadku az do piateho mesiaca. Najprv to zacalo znovu panickym zachvatom neskor prisli uzkostne stavy ako strach zo smrti stale som nato myslela, teraz to uz preslo ale prislo zasa nieco nove. Cele teho do teraz som sa neuveritelne tesila na ulohu matky, momentalne mam strasne cierne myslienky ako obavy ze sa zblaznim a dietatku nieco urobim az bude na svete, ci ho budem lubim, ci mi nebude lahostajne. Milujem deti viem ze aj to svoje. Kedysi ma pohlad na nich tesil a vyvadzal usmev na mojej tvari no posledne dni ked sa na nejake pozriem necitim nic. Ako by zomna vyprchal zivot. Byvame dva roky v bratislave inac sme s kosic. Som tu casto sama nemam tu priatelov v ke mam kazdeho znamych rodinu... Stale mam cierne myslienky neviem sa ich zbavit. Nepocujem ziadne hlasy ako by mi niekto cudzy rozpraval len ako keby som mala niekde v sebe ukryte zle ja. Prosim vas cim to je? chcem byt normalna tehulka ktora sa pripravuje na najkrajsiu vec cize rolu matky ale nejde to ale len poslednych par dni predtym to bolo v poriadku. Vzera to nejako ako laktacny syndrom i ked som len v siestom mesiaci tehotenstva. Prosim len mi nepiste len tolko ze mam ich za psychiatrickou tam som bola lieky nehcem. Chcem aby to babo bolo zdrave. Dakujem pekne Inac stieda sa to aj s naladamy spkojnosti a stastia ale len malo...
Citové vydieranie zo strany rodiča
Dobrý deň, obraciam sa na Vás s prosbou a poskytnutie informácií k citovému vydieraniu zo strany rodiča. Hlavne ma zaujíma ako reagovať, keď mi otec mne aj mojej sestre neustále zasiela sms správy prevažne v nočných a ranných hodinách. Texty sms správ nie sú reakcie na moje správy, pretože mu obaja už neodpisujeme, ale radšej preferujeme osobný kontakt, pretože vtedy sa správa k nám úplne inak, ako keby sa nič nestalo a nechceme ho zbytočne dráždiť. Rodičia a rozviedli už v 1986 a počas môjho štúdia na vysokej škole otec začal hlavne, keď vedel, že mám ťažké skúškové obdobie vypisovať správy v duchu, že mu naša mama ublížila, urážal našu rodinu a to celé si premietal do svätého písma a často aj opisoval texty z biblie. Tieto sms správy sa stupňovali hlavne od momentu, keď sme sa pohádali a vykričal som mu celú pravdu o jeho reálnom živote, že nieje svätý, že míňa peniaze, kde by nemal, hlavne na krátke vzťahy s cudzími ženami, ak sa to dá tak nazvať a popritom nám vlastným deťom len sľubuje veci aj niekoľko mesiacov a nakoniec povie, že to nieje pravda, alebo že tak to nemyslel, zakaždým to vyznie, ako keby my sme sa domáhali peňazí, popritom nám úplne na tom nezáleží, len aby sa k nám správal normálne a porozprával sa s nami ako s dospelými ľuďmi, načo som to citovo nezvládol a rozplakal sa, z toho sa začal tešiť a smiať, čo ma vyviedlo z miery a povedal som mu z duše, čo si o ňom myslím, vtedy sa urazil a dokonca chcel na nás aj so sestrou v aute vytiahnuť pištol, ktorú údajne vlastnil a že ma zavezie do psychiatrickej liečebne. Otec je totiž všeobecný doktor a neustále sa obracia aj k svojej profesii v sms správach. Po tomto incidente pred šiestimi rokmi neustále dostávame sms správy i keď sa s ním stretávame osobne, že ho neprídeme pozrieť i keď od tej doby u nás nebol ani raz, nebol ani na mojich promóciách, ani na mojej svadbe, nevidel svojich svokrovcov, samozrejme vždy napísal sms správu, že príde, ale v deň, keď mal prísť nezdvíhal telefón a zatajil sa aj na 3 dni a potom začne vypisovať sms správy, že mu niečo do toho prišlo, ale už viem, že sú to klamstvá, čo som si už viackrát overil. Mňa by len zaujímalo, ako mám reagovať na správy od neho, mám ich ignorovať, alebo odpísať na ne a v akom znení.