Moj problem je moj vztah s mamou- ak sa to da nazvat vztah. Neustale sa hadame, stale mi nieco vycita a nechce ma pustat von- vzdy ked mam niekam ist tak spravi scenu a vynucuje si, aby som zostala doma. Mam 23 rokov a naozaj nechapem, čo je na tom zle, ak chem ist von, pritom nechodim von casto- skor teda nechodim nikam a to aj preto, aby som sa vyhla hadkam s nou. Jej však vadilo aj to, ze som chodila popri skole do prace- vraj som bud v skole, v robote, na francuzstine alebo ked mam volno, tak idem von s kamaratmi. K tomu mi stale vycita, ze doma nic nerobim (v tomto ma pravdu, ak to porovnam s tym, ako som doma vsetko poupratovala, ozhelila, navarila atd. tak naozaj teraz toho vela nerobim, ale je to len preto, ze som mala toho vela a nestihala som). Aby som jej vyhovela a mala viac casu na domace prace, tak som prestala chodit na brigadu a rozmyslam aj o tom, ze prestanem chodit na francuzstinu.. Posledne dva tyzdne som uz nebola v praci. Teraz mi pre zmenu zacala vycitat, ze som leniva a neschopna a lezim doma- pri tom to nie je pravda, som sice doma, ale pisem diplomovku a ucim sa na skusky z francuzstiny... Dnes som sa jej snazila naznacit, zeby som chcela ist v piatok von... opäť dalsia scena, ako nic nerobim, flakam sa po baroch, pritom som nikde nebola od stefanskej diskoteky. Stale mi len vycita, ze sa chovam ako pubertiacka, ze sa so mnou neda vydrzat, ale ja naozaj neviem, co mam robit inak. Ked sa s nou snazim porozpravat a zistit, co jej skutocne vadi, tak na mna zacne kricat, nech jej dam pokoj a neunavujem ju, ze ona ma toho dost aj bez toho, aby som ju ja zatazovala a vycita mi, ze onu sa nikto nezaujima, ze je stale sama a cely zivot musela prezit tak, ako jej niekto povedal. To mam stale sediet s nou doma? Hlavne uz sa ani nemame o com rozpravat, stale rozprava len o sestrinych detoch a v nicom so mnou nesuhlasi. Ani si nepamatam, ze by ma niekedy v niecom podporila, stale mi len hovori, ze som neschopna, ze si nikdy s mojou vysokou nenajdem robotu, ak nieco aj dosiahnem alebo sa o nieco snazim, tak to len skritizuje. Nikdy sa jej ani nepacili ani moje kamaratky, ani priatelia- okrem jedneho a zrejme to jej vadi, ze sme sa rozisli a ze za nim neplacem a nechcem sa k nemu vratit. Minule mi to aj vykricala, ze sme sa rozisli a ona sa opat musi o mna bat, ked sa k....m po Bratislave,ze sa nehcem usadit a mat deti, ze preco nemozem byt ako moje sestry, ktore su uz \"upratane\". Lenze sestry su o 10 rokov starsie, tak je snad logicke, ze su uz vydate a maju deti. Naozaj nechapem, preco je na mna taka zla. Prosim poradte co mam robit, lebo ak to takto pojde dalej, tak sa naozaj odstahujem hned ako skoncim skolu a prerusim s nou vsetky styky, naozaj neviem, naco s nou mam byt potom v kontakte, ked som pre nu len neschopny prizivnik.
