Možno by sa zdal môj problém malicherný, ale nie je to tak. Sama už neviem, ako to mám vysvetliť priateľovi, aby nebol drzý a nenadával mi. Moje dohováranie vôbec nepomáha. Nedalo mi nenapísať Vám, lebo už sama si vravím, čo je veľa, to je veľa. Uvediem príklad: včera som mu povedala, že asi nemá záujem byť so mnou, keď ide preč na výlet. Akurát som sa vrátila z dlhej cesty, bolo mi to ľúto. Vôbec som nečakala, že táto veta, ktorú som ani zle nepovedala, ho tak naštve, že mi povedal, aby som netrepala k.....y, jedla a držala hubu. A to sa stáva pri takých klasických príležitostiach pomerne často. Sú to prípady, kedy nemá právo mi niečo špatné povedať, či mi vynadať. Ja napríklad, mu niečo urážlivé nemôžem povedať, lebo by sa neviem čo stalo, ale on to robí! Už veľakrát mi takto ublížil, a sú to situácie, že som sa vždy divila, ako to vôbec môže povedať. Nemá problém mi povedať, že som hlúpa, sprostá dokonca aj vulgárne slová. Ale viete, ja sa necítim sprostá, či neinteligentná. On to vie v skutočnosti tiež, a vie aj, že je výbušný, často ho to mrzí, ospravedlní sa mi. Len mňa to prestáva baviť! Skutočne mám pocit, že som príliš dobrá voči nemu, a viem, že mnohé iné by si to nenechali. Ja ho veľmi ľúbim, preto to ešte ako tak beriem. Boli chvíle, ked mi hrozne ublížil, ale ani vtedy mu tak nenadávam ako on mne. Povedala som mu, že už sa na neho ani tešiť nebudem, tak on mi odpovie, že tam nemusím ani chodiť. A ešte to zvalí na mňa, že on chcel byť ku mne dobrý, ale ja som to pokazila, lebo hovorím niečo za neho. To ma vie strašne nahnevať, táto veta. Akoby mal právo keď ho nahnevám, mi nadávať, a ešte ja som zlá. Čudujem sa tej jeho povahe, pretože je dosť inteligentný, ale nerobí zo sebou v tomto ohľade nič. Aj s jeho mamou som o tom už hovorila, ale čo ona spraví? Len sa čudovala. Pritom je z dobrej rodiny, viem že ma miluje, to vidieť, ja ho milujem, ale už nevládzem byť urážaná. Dokonca sa pri našej bráne len otočil so slovami maj sa. Akoby ho vôbec nemrzelo, že ma to bolí. Ani ma nechytil za ruku, keď ma odprevádzal, mám z toho veľmi zlý pocit. Ked som mu vravela, že druhá žena by sa na neho v takom prípade vykašľala, on mi odpovie, že mňa by muži ani nechceli. Ale hlavná vec je, že inokedy mi vyznáva lásku a že je veľmi šťastný, že má také dievča. Neviem, prečo som si zaslúžila všetky tie urážky:( Takéto chladné správanie sa už opakovalo neraz. Bojím sa, že to pôjde takto ďalej, pretože si plánujeme spolu budúcnosť, pripravujeme si dom na bývanie, a okrem tej výbušnosti má omnoho viac dobrých vlastností, ktoré mi veľmi vyhovujú, a dosť mi pomáha, stará sa o mňa. Už má len jeho a dedka. Ked si predstavím, že by som jedného z nich stratila, neviem, čo by so mnou bolo. Dedko je dosť starý a chorý. Jemu sa môže hocikedy niečo stať, a keby som nebola už ani s priateľom, budem úplne úplne sama! Prežívam zlé obdobie, a priateľové nadávky mi to neuľahčujú. Prosím, čo by mi pomohlo? Rada by som vymyslela niečo účinné, ale nemám žiadnu predstavu. A rozprávať sa s ním o tom, to nezaberá. Nie som nejaká fajnovka, prežila som si na svoje mladé roky veľa zlého, naučila som sa byť trpezlivá, tolerantná, pokorná, ale je mi ľúto, že zbytočne musím ešte aj takto trpieť.
