Mám 18 rokov, 177cm a 53kg. Odjakživa som bola veľmi chudá, no môj lekár to nikdy nebral vážne, hoci to bolo až príliš. Teraz som už tlstá oproti tomu, ako som vyzerala v minulosti. Vlastne som vás chcela požiadať o radu ako pribrať, pretože ja sa môžem prejedať koľko chcem, nepriberiem. Po Vianociach sa všetci sťažujú, že pribrali, u mňa je zvykom 1-2kg schudnúť, nechápem to, pritom jem viac, ako zvyčajne. Chcela by som mať aspoň 60kg, len nejak to nejde. Jedno kilo priberám aj rok. Nevedeli by ste mi prosím poradiť nejakú špeciálnu "diétu" alebo niečo? Keď som mala 8 rokov, dostávala som B12-injekcie, vitamíny na chuť do jedla, nič nepomohlo. Stravujem sa vyvážene, raňajky, desiata, obed, olovrant, večera. Nechápem to.
Mam 16 rokov, meriam 166cm a vazim 44-45kg. Neuzivam ziadne lieky, som uplne zdrava, problem je len v tom, ze nemozem pribrat. Nesportujem. Citim sa v svojom tele hrozne. Strasne by som chcela pribrat lenze sa nedari a to aj ked jem vsetko. Uz som skusala aj pangamin, B-12 ale nic nepomaha. Moja mama bola v mojom veku zevraj este chudsia, mozno to je tym. Asi som to zdedila. Ale strasne chcem pribrat, nebavi ma, ako mi kazdy vravi, ci vobec nieco jem a pytaju sa ci som anorekticka. Snazim sa jest casto a vela ale niekedy uz ani to nevladzem. Chcela by som zajst za doktorkou a poprosit o nejake lieky ktore by naozaj pomohli, lenze raz som to uz urobila a ta mi odporucila len nejake vitaminy. Prosim Vas, pomozte mi. Neexistuju nejake lieky ktore naozaj rychlo pomozu?pretoze jem naozaj vsetko a v strave je to v poriadku.
Chcem sa spýtať, či može dievča trpieť anorexiou aj keď má asi 170 cm a 65 kg.... zdá sa mi že moja kamarátka v poslednom čase velmi vela rozpráva o takýchto veciach, o chudnutí, dietách a tak ....
Miestami je to otravné, a začínam mať pocit, že to nemá už v hlave uplne v poriadku.
Chcem sa opýtať, či ppp môže byť chronické a či môže súvisieť ppp a ocd ?
Mám dosť veľké starosti o moju kamarátku. Neviem ako jej mám pomôcť a som už z toho dosť zúfalá. Tak by som bola veľmi rada keby ste mi pomohli. Moja kamarátka má 18 rokov a jej zdravotné ťažkosti už trvajú vyše pol roka a od tej doby schudla 13kg. Zdravotné problémy sa u nej pravdepodobne začali od vtedy ako mala salmonelózu (dostala ju pravdepodobne z knedli) O nejaký mesiac ako sa vyliečila jej začalo bývať zle od žalúdka. Nemohla dať skoro nič do úst, lebo na ňu hneď prišla zimnica a bolo jej na odpadnutie. Chodila po doktoroch, vyšetreniach atď., ale povedali jej, že jej nič nie je, hoci s ňou niečo evidentne nebolo v poriadku. Keďže jej doktori nevedeli pomôcť tak začala hľadať na internete. Čítala o rôznych chorobách a zrazu sa jej zdalo, že má všetky možné choroby. Od vtedy si nič poriadne nedala do úst, lebo vždy si povie: \" toto si nedám, lebo mi z toho bude určite zle\" A len z tohto jej presvedčenia nedá skoro nič do úst a keď dá, tak hrozne málo a iba 2x do dňa, veľmi zriedkavo 3x. Doma jej na jej stravovanie nepovedia nič. Neviem na isto, či nejedáva kvôli tomu aby jej nebolo zle. Pripadá mi to ako keby tá jej choroba bola len psychická a namýšľa si, že jej z toho bude zle. Možno poriadne nejedáva aj kvôli tomu, že za posledný pol rok rapídne schudla a teraz chce schudnúť ešte viac, lebo stále nie je spokojná so svojou postavou. V poslednej dobe sa jej začínajú lámať nechty a má aj redšie vlasy.
Mám problém, že mám odpor k jedlu. Pred pol rokom mi bolo asi dva týždne stále zle, skoro nič som nejedla.Doktori mi neprišli na to, čo mi je, odoberali mi rôzne vzorky, bola som na vyšetreniach. Od vtedy sa bojím jesť, že mi bude zas tak zle ako pred tým. Schudla som asi 11-12 kíl. Teraz sa už snažím ako tak pravidelne jesť. Ale stále jem so strachom, som už z toho zúfalá.
Chcem sa spytat na prejedanie sa. Neviem, ako s tym prestat. Nikdy som nemala tolkoto kil:(za den zjem na rano aj 5 rozkov, 3 jogurty, vselijake dobosky, grisu, cokoladu....hoc co, co pride po ruku, pomiesam. Som straasne plna, ledva sa pohnem no uz o jednej aj bez pocitu hladu pokracujem dalej dalsimi 3 rozkami, keksami, masom, ryzou, potom hoc co co zas pride po ruku. Je mi zle, ale nemam pocity zvracania, len mam vycitky a strasne zlu naladu. Najviac mi vadi, ze sa citim zle a mam strasnu naladu. Kazdy vecer si poviem, ze dalsi den uz budem jest normalne, ale zas je to len to iste: (neviem ako s tym prestat...skusam si najst rozne aktivity, ale uz sa tesim domov, kedy sa najem, stale len myslim na to, ze sa najem, a potom je to ako kolotoc. Je to strasne, ved ja myslim len na jedlo. Ako s tym prestat?
Mam 21 rokov, 163cm,45kg a mam trojrocneho syna. Po porode som mala zdravotne problemy s oblickami,v tej dobe som schudla na 39kg. Trvalo mi 3roky aby som sa dostala na vahu 45kg. Potrebovala by som radu ako pribrat rychlo a hlavne ucinne, skusala som aj B12 ale vobec mi nepomohli, pichali mi ich asi pol roka ale ucinok to nemalo ziadny.
Mam 13rokov 166cm a vazim 45kg rodicia mi vravia ze som chuda. A niekedy mi byva zle od zaludku chcela by som sa opytat ako som na tom s mojou vahou je dobra alebo mala.
Od približne 14 rokov trpím anorexiou, na ktorú som sa ale nikdy aktívne neliečila a tento problém sa ťahá mojím životom už dosť dlho - mám 28 rokov - s menším prestávkami a miernymi úspechmi či hlbšími pádmi. Pred necelými tromi mesiacmi som vyhľadala odb.psychiatrickú pomoc ale z iného dôvodu: od 18r trpím panickou poruchou, obsendantnosťou a silnými depresiami. Hlavne tie návaly paniky sa už nedali zvládať. Je možná súvislosť medzi oboma ochoreniami - PP a anorexiou? Momentálne beriem už tretí mesiac AD a Xanax, cítim sa výborne, niekedy ma síce zachváti chaoz a panika, ale dá sa to zvládnuť, hlavne som opať začala poriadne a pravidelne jesť. Je prosím vás možné sa z týchto chorôb vyliečiť? Prídu mi ako spojité nádoby.
Chcem sa opytat mam 163cm a 35kg. Na kolko mam pribrat? Mam 28 rokov.
Mam sestru ktorá má 27 rokov 170cm a 32kg a 1 dieťa. Myslíte že je to normálne keď si ludia z jej okolia nevšimli že je extrémne chudá a tvrdili jej že tak má vyzerať žena!
Mam 19 rokov, 171cm a asi 50kg. Bola mi diagnostikovana anorexia. Liecim sa kratsiu dobu. chcela by som sa spytat, ako je to s cvicenim pocas liecby. Odjakziva som cvicila rozne aerobne a posilnovacie cviky, len teraz len som musela prestat. Chcela by som sa vratit k pohybu, len neviem aka aktivita by bola najvhodnejsia, kedze mam pocit ze moje klby niesu idealne a unavim sa rychlejsie, ako kedysi. Mozem zacat s jogou?
Chcem sa opytat viem ze mam anorexiu s bulimiou uz viac ako 6rokov obcas mam tyzdne nejem ale hlavne ak sa najem tak malo velmi malo sa prejedam ale zneuzivam prehanadlo fenolax uz 3roky a a mam problem otehotniet jeden a pol roka uz som aj raz potratila menzes mi chodi kazdy mesiac len 2 mesiace vobec ale kedy sa mu chce nie presne ale to by nebol problem teraz chodim na kliniku neplodnosti a zistili mi ze menzes mi chodi ale neovulujem nemam odvahu sa priznat akou chorobou trpim okrem toho mam aj sclerosis multiplex od 17rokov ale som vo velmi dobrom stave nik nepozna ze mi nieco je a neviem ci to ze neovulujem mam z anorexie a bulimie alebo zo sclerosis multiplex poradte mi prosim co robit mam 28rokov chcem velmi dieta mam 176cm a 47 obcas 48kg co je uspech lebo so 43kg.
Na začiatku Vás chcem uistiť, že netrpím anorexiou ani bulímiou, i keď si to niektorí ľudia môžu myslieť. Pri svojej výške 163cm vážim 45kg a mám 17 rokov. Teraz neberiem žiadne lieky ale na jar a na jeseň beriem, lebo vtedy ma zvykne bolieť brucho. Môj problém je, že neviem pribrať aj keď jem často ale aj tak. Bola som aj na liečení ale nepribrala som a už som z toho zúfalá. Strašne veľmi chcem pribrať ale nejde to.
Mam 18, 164cm a váhu 44-45 kg, doktorka mi povedala, že trpim mentalnou anorexiou, ale ostatní špecialisti si myslia, ze je to normalne. Rok a 4 mesiace som veghetariánka, ale ryby jem, najhoršie je, že asi 2-3 mesiace už nemenštruujem, je to so mnou zlé?
Mam tolko veci, ze neviem ani cim zacat..asi tym, co mam diagnostikovane: celiakia, intolerancia laktozy, refluxna gastritida, bulbitida. K vymenovanym som sa dostala (asi) tym, ze som mala strasny pocit menejcennosti, lebo som bola "pri sebe", tak som kade ako experimentovala, pila som caje na chudnutie, diety, bulimia, nejedla som cele dni. a toto je vysledok. ale moj problem je skor psychicky. nedokazem byt stastna, vzdy musim hladat nieco, aj ked je to dokonale, stale vycitam kazdemu naokolo totalne banality, byvam s priatelom a nestretavam sa s kamaratmi, ani s rodinou(vzdy mi bol prednejsi priatel, ak som ho nemala, tak kamarati, pretoze v rodine sa necitim ako v rodine, aj ked na to nemam dovod_aj ked na detstvo si VOBEC nepamatam) som nesvoja, neustale nervozna, mam stavy totalneho nervoveho sialenstva, kedy kricim, placem, skoncim v totalnom deliriu na zemi, z ktoreho sa za chvilu preberiem, som strasne ziarliva na priatela a kazdy den sa mi hlavou premiela milion veci, ktore maju vzdy rovnaku postupnost: zacnem riesit problem, vytoci ma, obvinujem seba, inych a nakoniec si s nervami poviem "je mi to jedno" aj tak to nema zmysel, a mozno to ani neni pravda, vtedy sa ukludnim..ale nikdy to neni trvaly stav...behom dna, hodiny sa to zacne odznova. uz neviem, co mam robit, nedokazem sa odputat od negativnych myslienok, co mi len kazi vztahy..a dalsia vec je, ze nedokazem jest a pribrat, lebo len ten pocit, ze som chuda mi ostava ako nieco pozitivne.. mohli by ste mi nejako poradit, alebo povedat o co ide, prosim?
velmi dlhe roky mi uz robi problemy nadvaha, zacalo to nevinnym "ďobkaním", a myslim, ze to preslo do zavislosti na jedle.. Doteraz som si myslela ze nejakym sposobom schudnem, alebo som si chcela vsugerovat, ze to nie je vazne. Hanbim sa ist ku mojmu doktorovi, hanbim sa o tom s niekym rozpravat, hanbim sa ist niekam sportovat preto, ako vyzeram. Hanbim sa robit cokolvek. POsledne roky som sa zacala velmi potit- na tvari, pod pazuchami, vsade, staci mi mala namaha. Po celom tele sa mi urobili strie. Zacala som mat problemy s klbami a kostami. Fajcim pravidelne, a od nervov este viac. Niekedy sa mi tazko dycha. Pijem alkohol. Jednoducho mi nadvaha velmi strpcuje zivot, ale nedokazem sa s tym niekomu zdoverit.
Zacalo to priblizne pred 6 rokmi, ked som prestala zavodne sportovat, zacala som fajcit, pit alkohol.. a do extremu to zacalo prechadzat asi pred dvomi rokmi. Sportovala som, mala som pravidelny pohyb, ale zacala som sa pritom coraz viac potit a tym padom ma to od akehokolvek odradzalo. Mam 21 rokov, vyska 166 (plus minus cm), a vaha cca 95kg. Vzhladom na to ze mam urcity komplex, a nikto nevie aky mam problem, nijakym sposobom som to neliecila, ziadne lieky, nic. A teraz priame opisanie mojho problemu- zavislost na jedle. Opisala by som to ako drogu. nemam pocit hladu, ale jem. jem, a stale jem, pocitujem pritom akusi euforiu, jem doslova do prasknutia, a ked sa mi zaludok uvolni, jem znovu.. jem samozrejme len ked som sama... zacala som jedavat v noci, niekedy sa v noci zobudim zo spanku, a nieco zjem, cokolvek. Nikdy som jedlo nevyzvracala... Som psychicky labilna, a myslim, ze to ma s mojou psychickou situaciu spolocne velmi vela, akasi kompenzacia depresie, ktoru som intenzivne zacala pocitovat priblizne vtedy ked problemy s jedlom zacali. Bola som nasledkom depresie dva krat hospitalizovana.
Bojim sa, kam az moje prejedanie moze zajst, ale rovnako sa bojim na niekoho sa obratit, hlavne nechcem aby sa to dozvedel niekto v mojom okoli.
Mam kamaratku, ktora je bulimicka. A chcel by som jej nejako pomoct, ale neviem ako. Uz bola aj na lieceni a tam bolo vsetko fajn, ale prisla domov a zase to zacalo. Ona sama nevie velmi vysvetlit, ze preco to robi, no proste musi. Myslim, ze to nie je kvoli tomu, ze by sa citila tucna, ale proste niekedy ma potrebu zjest vsetko co vidi a potom to musi dat zo seba von. Neviete mi nieco poradit, ako by som ju od toho odnaucil?
Mam problem s prijmom potravy. Este nikdy som nejedla normalne. Bud drzim prisnu dietu alebo sa prejedam az do prasknutia lebo si poviem ze este dnes sa prejem a od zajtra chudnem. Niekedy sa prejedam aj niekolko mesiacov nez znova zacnem dietu. Mam 115 kg a najviac som mala 140kg.