Mam 22 rokov 172cm a 58kg. Chcem pribrat! Uz som kusal pangamin, gainery a aj lekar mi vypisal uz peridol, b12 injekcie a aj antidepressivum. Nič mi nepomohol. Jem 5 krat denne a aj som zacal cvicit s velkymi zatazmi tri mesiace ale aj tak nic len biceps mam 38cm a tak isto 58kg. nemam problem Štítnouv žľazov! aky liek by som mal brat?
Pri výške 158cm som vážila 51 kg, behom polroka som schudla na 42 kg.51kg mi nevyhovovalo,necítila som sa dobre,chcela som docieliť 45-47kg, bohužial váha stale klesala, ludia z mojho okolia začinaju byť zdesení, že sa strácam.Ja si,ale myslim,že môj problem je už psychycký,aj ked si poviem,že som vychudnuta a na druhých ženach sa mi to nepačia denne presne kontrolujem čo zjem,kolko toho zjem,ak si dám nahodou kusok čokolady okamžite mam výčitky( výčitky už mam dokonca aj ak zjem SMOTANOVÝ jogurt) napriek tomu,že pred polrokom som sladkosti zbožnovala a nevedela som si bez nich predstaviť ani den.Neviem čo mám robiť,nechcem sa každý deň zaoberať iba tým čo jem a či z toho nahodou nepriberiem.
Už asi pol roka som mala anorexiu. Chodila som aj po psychiatroch, ale potom som si uvedomila, že si ničím zdravie- vynechanie menštruácie a iné zdravotné ťažkosti. Bolo to ťažké, ale začala som s anorexiou bojovať- sú tomu asi 2 týždne. Začala som sa normálne stravovať, všetko bolo super. Ale včera som dostala určitý blok, po ktorom som mala výčitky, že budem tučná a priberiem. Viem, že výčitky sú jedným zo znakov ppp, ale ja viem, že už anorexiu nikdy nechcem mať, znenávidela som tú chorobu. Ale tie výčitky sú tu stále, cítim na svojom tele, ako sa mi naberá tuk a ten pocit je neznesiteľný. Myslíte, že tie výčitky pominú? Mám aj lieky, ktoré mi pomohli, ale včera som to psychicky nezvládla, bojím sa pozerať na svoje telo, aby som nevidela, koľko som pribrala...
Mam 29 rokov a asi od svojich 16 tich rokov sa trapim anorexiou. Mala som obdobia, ked som s tym nemala ziadny problem, no potom, pred troma rokmi sa mi narodila dcerka a odvtedy sa to so mnou vsetko vezie dolu vodou. Pocas tehotenstva som pribrala 30 kil. Po porode som dostala velmi vaznu uzkostno depresivnu chorobu, z ktorej sa liecim doteraz a navstevujem psychiatricku. Ako som zacala uzivat antidepresiva, pribrala som dalsich 15 kil, takze moja konecna vaha bola priblizne 80kil a vysku mam 161cm. Ani neviem ako, ale vsetko sa to zlomilo tento rok vo februari, ked som sa sama od seba rozhodla, ze to dam dole (pretoze si ma ludia pamatali ako chuducku a peknu zenu a nie ako moletku) a tak sa aj stalo. Za tri mesiace sa mi podarilo schudnut 28 kil, momentalne mam 52 kil. Problem je vsak v tom, ze odvtedy mam vazne zdravotne problemy. Momentalne mam zapal pluc a uz styri dni mam horucky, pred dvoma tyzdnami mi nasli na plucach nejake zvlastne bakterie, zistili mi osteoporozu, vypadavaju mi enormne vlasy a robia sa mi modriny po tele. Preto Vas chcem poziadat o radu, co mam robit, ako mam dalej postupovat? Je mi to luto hlavne kvoli svojej trojrocnej dcerke, ktorej sa kvoli tymto zdravotnym problemom nedokazem na 100% venovat.
Moja dcéra má 16 a pol roka, už štvrtý rok trpí bulímiou. Tento rok našla konečne odhodlanie bojovať s PPP. Navštevuje psychológa aj psychiatra. Má záujem ísť na liečenie. Takéto druhy liečia v Kremnici a v Pezinku - len nad 18 rokov. Do Kremnice nechce ísť a do Pezinku ju pravdepodobne nezoberú. Ja ako milujúca matka sa pýtam, kam a na koho sa mám obrátiť, keď chcem dcére veľmi pomôcť. Je veľmi veľa dievčat s týmto problémom a liečební málo. Alebo o nich neviem, hľadala som na internete, kade-tade. Prosím, napíšte mi, na koho sa mám obrátiť.
Mam 18 rokov vysku 180 cm a vazim iba cca 55 kg zacinam si uvedomovat fakty a chcem to zacat riesit podotknem ze jedavam ako pride ale dokazem zjest aj vela no moc nepriberam. Chcel by som si objednat niejake proteiny alebo gainer a mam pocit ze potrava, protein, a posilovanie je premna jediny sposob ako nieco na seba nabrat. Myslite ze chcem ist dobrou cestou ? je mozne aby som nieco pribral? Ked som bol u doktora na prev. prehliadke povedal mi aby som viac jedol no mam to tak trocha aj v genoch ale myslim si ze niesom chudy ale uz aj nieco viac. Dokazaze sa vobec clovek dostat s 55 kg na 75 kg? Co je vlastne vaha ktoru by som mal momentalne mat.
mojím problémom je najskôr bulímia...ani neviem ako to začalo a presne čím, vždy som bola dievča, ktoré malo skôr rovnú postavu, žiadne brucho, ani boky, ani tučné nohy,prsia som mala primerané, ale vždy som bola so sebou nespokojná,keď som mala 14 rokov, všetky moje spolužiačky a kamarátky začali dospievať,začali mať ženské tvary a ja mne veľmi na mne vadilo, že som chudá, mala som problém pribrať, mohla som niekedy robiť a jesť čo som chcela a koľko som chcela, keď som šla na strednú zaviedla som si zošit v ktorom som mala váhu na začiatku prázdnin a po prázdninách, za celé 2 mesiace som pribrala len 2 kg a to som chodila jesť niekedy aj o pol 3 ráno..ešte v 2.ročníku na strednej, keď som mala 16-17 som vážila 50 kg, ale potom keď som nastúpila do 3.ročníka som začala nejak priberať,samozrejme začala som mať aj iné problémy..moja váha sa zvýšila dokonca tak, že za pol roka som pribrala 10 kg, nikdy som si to nijak neuvedomovala ani som posledné roky tomu nevenovala zvýšenú pozornosť, ale keď mi všetko oblečenie začalo byť malé začala som sa vážiť častejšie a častejšie, začala som držať diety...moje chudnutie a závislosť na tom sa začala v apríli 2010, zčala som držať rôzne diety, najprv to bola \"13 dňová mliečna\" vydržala mi asi tak 4 dni :D a potom som pokračovala v napchávaní...keď som prišla zo školy dokázala som zjesť ako chlap..jedla som všetko možné, od 5 veĺkýh krajcov chleba, cez sladké, slané, zmrzlinu, proste všetko,do kedy som nešla prasknúť a potom som sa cítila fajn, no keď som mala váhu 60 kg a už aj rodičia mi povedali, že som trošku pribrala, tak som vyskúšala jedlo vyvrátiť,no nejako mi to nešlo, vlastne vôbec.Kamarátka ktorú som vtedy mala bola silnejšia, tak som svoju váhu zas nejako pri nej nevnímala..v lete 2010 som šla na súťaž dievča leta a potom ma presvedčili na Miss..ja som bola aj celkom spokojná so svojim výzorom, ale porotkyne mi povedali, že ak chcem postúpiť musím schudnúť, aspoň 4 kg...mala som na to týždeň, začala som behať,ráno a večer som plávala, poriadne som nejedla a váha dolu nešla...nakoniec ma aj tak nevybrali...leto sa skončilo a začala sa škola..život bežal ďalej ja som si váhu 60 kg udržiavala,ani som nepriberala ani nechudla, jedla som všetko zaradom, ale keďže sa blížila stužková a všetky dievčata chudli, tak som chudla aj ja...naprv som prestala jesť, zatla som sa, zjedla som 1 jogurt a možno jednu celozrnú žemľu, alebo len 1 obed denne..aj to v malej porcii, váha šla pekne dole...za týždeň som schudla 2 kg a to som ani necvičila..keď ma začal každý chváliť, chudnutie sa mi stalo pririoritou, no v prípade, že som zjedla viac, hneď som to vyvrátila, moje jedenie a vracanie trvalo pol roka, no vážila som 55 kg, každý ma chválil koľko som schudla ako super vyzerám, pila som aj veľa vody a v škole som si najprv odpustila obed, potom aj desiatu, kým som nedošla domov zjedla som v škole 1jablko, potom to nebolo už ani jablko :-/ vo februári 2011 sa moji rodičia rozviedli a my (ja, mamka, sestra) sme sa z veľkého domu s dvorom presťahovali do mesta do 2 izbového bytu, váhu som tu nemala, tak som sa ani nevážila,ale snažila som sa selektovať jedlo a samozrejme riadila som sa svojim režimom, keď veľa tak všetko von...ale potom prišiel raz deň kedy mi to prestalo vychádzať, skoro som sa zadusila...s nechtami som si doškrabala hrdlo, nemohla som ani hovoriť, len som kašľala, stalo sa to niekedy v marci..v čase keď sme sa presťahovali do bytu tak som sa dala dokopy so svojím bývalým, bola som šťastná, mala som energiu na rozdávanie,vedela som každého podržať...ale potom som ho uvidela s bývalou,takže sme sa rozišli..myslím, že to bolo koncom apríla a keďže som sa rozhodla nevracať, začala som brať anorektiká po kt nemám chuť jesť, vyhodila som za nich kopu peňazí, no nepomohlo to, moja chuť do jedla bola silnejšia,tak som ich vysadila, počas toho ako som ich brávala tak som aj veľa do nich cvičila, každý deň som behala 1 hodinu vkuse...chudla som, každý deň 1 kg, no vždy prišiel deň kedy som sa prejedla a všetko pribrala naspäť, ešte 19.5.po maturitách som mala 56 kg,no keď už som prijatá na školy a doma nemám čo robiť, len jem, som nešťastná zo svojho života, preháňadla a rôzne iné lieky, nič nezaberá...stále ma prepadne tá hrozná pažravosť, to nutkanie vyjesť celú chladničku a aj keď jedna časť mňa si to zakazuje,tá druhá je silnejšia a urobím to, nachvíľu som šťastná..no potom sa začnú tie výčitky,neviem už čom mám robiť, vyskúšala som rôzne diety, všetko možné, no vždy tá chuť do jedla je silnejšia, jem všetko, od obedu, cez slané, sladké, potom rožky, jogurty, pudingy, úplne všetko čo nájdem zjem behom 10 minút...neviem ako mám s tým bojovať ani čo mi pomôže, mrzí ma to, hlavne preto, že vždy som milovala leto, slnko a teraz to neznášam,nechcem chodiť medzi ľudí, aby sa mi nesmiali ako som pribrala..a zlé je aj to, že by som chcela rýchlo schudnúť, aby mi bolo moje oblečenie dobré, aby som sa mohla vyzliecť aspoň do celých plaviek, aj keď viem, že takéto rýchle chudnutie je nezdravé, lenže takáto medzi ľudí vyjsť nemôžem..dala som si ešte aj piersing do jazyka, aby som nejedla a jem a moja váha je momentálne 63 kg...nejde dole, len hore.
Chcela by som vediet ci trpim PPP? mam 27rokov, vyska 161cm, vaha 44kg.pred 5 timi rokmi som vazila 48kg. diety som nikdy nedrzala.ani netrpela bulimiou. Koli stresu a zlcnikovym kamenom sompred 2 rokmi spadla na 38kg.stravovala som sa normalne.po operacii som pomaly priberala.teraz mam spominanych 44kg.ale.. v tej dobe ked som mala tych 38kg sa mi to pacilo aka som bola stihla..robim v noci. poobede vstanem, dam si kavu, ked mam velky hlad polievku, pred pracou ca o 7 mej vecer sa najem normalne a potom uz nejem. ked je hlad neunosny dam si par kuskov niecoho slaneho(pop-corn) alebo kavu.mam strach z pribratia pritom kazdy vravi ze by som mala pribrat.tesim sa s kazdeho schudnuteho deka.je to normalne? ked vidim na ulici pevnejsiu zenu tak si myslim o boze dufam ja tak vyzerat nikdy nebudem.
Moje problemy s vahou a stravovanim sa zacali s prichodom na strednu skolu (pred skoro 8 rokmi). Prestalo mi chutit jest a v priebehu roka som schudla pri vyske 177cm na 48kg, co predstavovalo cca 17kg. Samozrejme, rodicia aj stari rodicia mi zacali dohovarat a tiez sa vyskytli gynekologicke problemy. Navstivila som endokrinologiu. Nic zavazne mi nezistili, len som musela pribrat. Pri dalsej kontrole som vazila uz 57kg. Slubila som pani Dr., ze priberiem ale aj tak som opat schudla. A takto to slo stale. Moja vaha kolisala medzi 50 a 65kg kazdy rok. Zacali ma zaujimat rozne diety a to uz som bola na vysokej skole. Kolisanie vahy sa stale nemenilo, na odborne vysetrenie k dietologovi som nikdy nesla, myslela som si, ze raz sa mi uz musi ta vaha ustalit a budem si ju udrziavat. V roku 2009 som sa o to snazila, no v koncom roka som ochorela, myslim ze to bola angina a opat som schudla. Za dva tyzdne na 50kg. Do jula 2010 som mala vahu 52kg pricom sa mi nedarilo pribrat. Jedla som vsetko a vela najma ovocia, zeleniny, piekla som si kolace a varila rozne polievky a maso. Zaroven som sa snazila kazdy den si zacvicit, aby sa mi posilnila imunita. Citila som sa velmi dobre, napriek tomu, ze som bola velmi chuda. Bola som aj na akcii meranie tuku v tele, bolo to 25% co mi bolo povedane, ze napriek tomu, ze som stihla a mlada je dost vysoka hodnota. V rodine vsak mame sklon k obezite. Otec vazi cez 110kg a babka, ktora v to leto zomrela bola tiez obezna. Jej smrt ma deprimovala a zrazu som sa zacala prejedat. Okrem toho som vysadila antikoncepciu a pol roka som nasledne nemala menstruaciu. Po navsteve gynekologicky v decembri sa mi cyklus nakratko upravil po hormonalnej liecbe, no opat som vyse 3 mesiacov menstruaciu nemala. Obavam sa, ze som si dietami znicila metabolizmus ale aj hormony a ine veci. Vratme sa vsak k spominanemu prjedaniu od leta. Do novembra som zrazu pribrala na 60kg. V decembri som mala zrazu" 70 a teraz to uz bude zachvilu 80kg! Dolezitu ulohu tu zohralo urcite aj to, ze som si nasla popri dennom studiu na VS aj brigadu. Je to sedave zamestnanie, kde bezne presedeim za pocitacom 8-10 hodin. Ked nesedim v robote, sedim v skole na prednaskach. Potom sedim v autobuse a sedim doma. Cele dni len sedim (lezim). Vobec sa nehybem. Nemam na to cas a popravde ani energiu. Nevyspala som sa dobre od augusta 2010 kedy som bola na dovolenke pri mori. Tam sa mi spalo uzasne. Ked som sa vratila, moj spanok je katastrofa. Casto spim malo, len 3-5 hodin. Inokedy zase prespim aj 10-12.V oboch pripadoch sa budim este unavenejsia nez ked som zaspavala, nemam na nic naladu uz od rana. Je leto a trpim hlbokou depresiou. Vzhalom na to, ze mam vsetko oblecenie nakupene na 50kg postavu, musim si vystacit s par volnymi trickami a leginsami. Priatel sa ma snazi podrzat a vravi, ze je vsetko ok, ze sa mam tesit ze mam pracu (peniaze), rodinu (domov) a ze mam za sebou uspesne ukoncenie 4. rocnika skoly ale ja sa necitim dobre. Okrem toho sa bojim, ze ho stratim, lebo stale dookola riesim tieto veci a urcite mu to zachvilu zacne liezt na nervy tato moja depresivnost a neustale zaoberanie sa vahou a pod. Viem, ze su aj ludia s horsimi problemami, ale je mi z toho vsetkeho do placu. Uplne sa nenavidim. Otec sa mi vysmieva, ze som tucna, mama mi nadava ze si za to vsetko mozem sama a ze mam normalne jest a hybat sa a ze casom sa mi zdravotne problemy upravia. Ja si vsak myslim, ze to je zavaznejsi problem, preto prosim o radu, co mam robit? Co sa tyka postavy, rozmyslala som, ci si zaplatim osobneho trenera, ale bojim sa, ze nebudem mat na cvicenie cas a ani chut - tak ako doteraz. Tiez ma demotivuje, ze to je dlhodoba zalezitost a najma sa bojim, ci nemam nejake skryte ochorenie...Kazdopadne psychycky som na tom tak, ze to ani neviem pomenovat...Som uz zrela rovno na psychiatriu?
Zdravím, mám 18rokov, 160cm, 49kg - monetálne..je to ako na hojdačke ... Nikdy som nebola liečená na PPP a trpím tým už niečo cez 5rokov. Striedajú sa stavy prejedania a zvracania s nejedením... Prakticky netuším čo mi je a o mojich problémoch rodina netuší. Posledný rok som začala mať neuveriteľné kŕče v bruchu, hnačky a to okamžite po jedle, môže to mať s tým niečo spoločné?
Som 21 ročný študent a pri mojej výške 190 cm mám problém s váhou. 61 kg je podľa mňa veľmi málo. Dosť to na mne aj vidno. (Samá kosť a koža). Môj jedálny lístok je pravidelný (Zjem až moc). Zjem dokonca viac, ako iní, ale stále to na mne nevidno. Kde by som sa mal obrátiť, alebo s čím by som mal začať? Kde môźe byť chyba?
Moje tazkosti trvaju niekolko mesiacov. Cim dalej, tym viac priberam. Mam 156 cm a vazim 70 kg. a mam 19 rokov. Ja sa neprejedam, jem cca 6 krat denne. Raz som aj schudla, ale pomocou prehanadiel a som typ cloveka, ktory pribera aj z nicoho. Stitnu zlazu mam poriadku a aj hormony. Beriem Eliceu, beriem ju len rano. A mam aj pravidelne prechadzky.Nejem fastfoody. Vsetko sa mi sustreduje do bokov a brucha a stehien. A zadok tiez nie je bohvie co. Neviem co mam robit, som zufala. Vsetky sa mi zdaju chudsie odo mna. Dalo by sa ist niekam na liecenie obezity?
Cely zivot som velmi chudy terajsi BMI pod 18 napriek tomu ze v strave sa neobmedzujem. Vzhladom na to ze vo veku 44 sa nahodne zistila aj osteoporoza zacal som s bezlepkovou dietou hoci celiakia sa u mna vysetreniami nepotvrdila (ma ju vsak moja neter)... v poslednych rokoch si trochu davam pozor na prejedanie kvoli vyssej hladine cholesterolu... od veku 35 mam protilatky proti parietalnym bunkam zaludka a mesacne mi podavaju B12 injekcne ... v poslednych dvoch rokoch sa zacala prejavovat aj artroza bedrovych klbov, som sledovany reumatologom, ortopedom, gastroenterologom a hematologom... mam trochu obavu zvlast u gastroenterologa ze mi neponukol vysetrenia na dalsie mozne priciny mojej vychudnutosti... bol som na nu navyknuty sice cely zivot a nebranila mi vo vysokom vykone nutnom u vysokohorskej turistiky ale vzhladom na zavaznost najnovsich problemov chcel by som vediet co by bolo este vhodne vysetrit.
Mam 24 rokov a pravdepodobne trpim PPP. Momentalne mam pri 174cm 52kg a stale chudnem. Od rana drzim hladovku - hnusi sa mi predstava na jedlo a nedokazem sa ani pozerat na ludi ked jedia. To trva az do vecera, ked dostanem neodolatelnu chut do jedla, trasiem sa, som podrazdena. Nie je to hladom. A ked nieco ochutnam, nedokazem prestat az do momentu, ked to moje telo uz nezvlada a musim sa ist vyzvraciat lebo mam bolesti. A takto to ide dookola takmer kazdy den. Niekedy vydrzim nejest alebo dat si len jablko ale aj po nom sa moj zaludok citi zle. V roku 2009 som mala traumaticky zazitok a liecim sa na PTSS. Moze mat PTSS za nasledok aj poruchu prijmu potravy? Predtym som bola so sebou spokojna aj ked som mala 15kg viac ako teraz.
Mám 20 rokov, 174cm, a chudnem v obdobiach asi od 16tich. Vtedy som mala asi 62kg, schudla som na 53, stratila som menštruaciu, dostala som antikoncepciu, pribrala som na 59 (a bola som z toho zúfalá, aká som tlstá), ale bez antikoncepcie ešte stále žiadna menštruácia. HAK som začala brať opät, schudla som, a teraz mám 49kg, žiadnu HAK, a žiadnu menštruáciu. Viem, že by som mala pribrať, ale... nechcem. Nechcem byť tlstá, ani mlandravá. Primerane cvičím, jem pravidelne ale dosť málo, aby som nepribrala... Moja otázka znie, či moja váha nie je vysoká na to, aby som vyhľadala pomoc? Kam, by som sa mala obrátit? Na hospitalizáciu by to bolo asi smiešne,kedze niesom asi az taka chuda ani nevladna,ale... potrebovala by som niekoho, kto mi každodenne hovori ze vypadam hrozne a ze ak priberiem aj na 65, budem vypadat skvele, ale viem, ze to tak nie je.
Takze, uz asi pred dvoma rokmi som schudla za 2 mesiace asi 11 kil. Zo zaciatku som len trosku upravila stravu a slo to samo. Postupne som zacala vynechavat viac veci, citala som mnohe clanky, co je zdrave co nie je a tak. Cize sa snazim davat si pozor co zjem. Niekedy mam chut na nieco tak si doprajem. Za ten cas som par krat sla o 3 kg hore potom dole a tak. Uz dlhsie ma trapi, vypadavanie vlasov mam aj problem s menstruaciou, mam 17 rokov... Neviem co mam robit uz som z toho zufala, viem,ze asi je problem s mojim stravovanim, naozaj sa bojim... Jem rano ovocie s jagurtom a musli, desiata zelenina alebo ovocie, obed si dam maso hydinu alebo ryby so salatom, vecer uz len tvaroch, knackbort so syrom zelenino a tak.
Mám pocit že zošaliem..asi 4 roky trpím PPP. Začala som chudnúť ked som mala 15. v 16 som sla na liečenie, na istú dobu mi to pomohlo..no výčitky a strach z jedla a z pribratia prisli zase a do dnes trvajú.cez den nejem skoro nič, ak ziem niečo ine okrem zeleniny alebo ovocia je mi zle, na duši, nemozem sa na nič sustredit, myslim na to ako sa to vomne kvasí, ak môžem a mama ma nevidí resp. nieje doma tak to vyzvraciam ak nie..tak ..mam chuť si ublížiť..ublizovala som si 2 roky ale prestala som no strašne ma to ťahá späť...najhoršie je že nemozem prestať myslieť na jedlo a ked vidím vyložené kolače na stole alebo ako ostatní pažravo jedia, bez výčitiek a s kludnym svedomím...ide ma rozhodiť...som zúfala..beriem aj AD navstevujem psychologičku...ale mám pocit ze je to zbytočne,,pretoze sa malo snazim. na jednej strane chcem s tym prestať,skutočne.ale na strane druhej, bojím sa pribratia..niekedy rozmýšlam ze tento zivot ukončím..hoci uz boli aj pokusy, a nie len jeden, no vždy som to prezila.
Mám 21 rokov 160cm a 58kg viem, že to nie je až tak málo ako tu ostatní píšu, ale mám ťažkosti s jedením už asi dva roky. Odkedy som zistila, že ak sa najem a vyvrátim jedlo môžem schudnúť, tak sa mi to akosi zapáčilo a dnes už v sebe neviem udržať takmer nič. Mám bolesti žalúdka a vždy aj keď chcem v sebe niečo nechať je mi neskutočne zle. Doteraz som sa neliečila, lebo som nemyslela, že kým nie som úplne chudá až na kosť, tak nemám problém lenže čítala som príznaky a asi trpím bulímiou. Neviem ako to mám ďalej riešiť. Či ísť k praktickému lekárovi a ten spraví testy? Alebo mám urobiť niečo iné? Myslíte, že si bulímiu len namýšlam, pretože váhu na to nemám.
Mam 26 rokov a asi 7 rokov som trpela anorexiou a bulimiou, striedalo sa to ale prevazovala bulimia. Teraz uz 2 mesiace sa snazim zit normalne. Ked som tak zacala mala som pomerne normalnu vahu na vysku 170 cm som mala 55 kil. Odkedy som sa zacala stravovat racionalne (ziadne vyprazane sladkosti,alkohol muka) a pravidelne sportovat mam problemy s travenim, neskutocnou plynatostou, nepravidelnym vyprazdnovanim, nafuknutym bruchom a neustalym pocit prilis syteho zaludka a priberam aj z nicoho. Viem ze moje problemy predtym asi sposobili tieto problemy ale ako dlho to trva pokym sa ich zbavim? Je to velmi neprijemne deprimajuce a bojim sa ze spadnem zase do toho co predtym. Mozem mat neaku chorobu alebo len mam pockat pokym sa to upravi?
Za posledný polrok som rapídne pribrala. Predtým som s váhou problém nemala ale teraz sa cítim hrozne. Mám 170 cm a okolo 65 kg. A vlastne ani neviem ako som pribrala. Niekedy mám pocit že nič nejem a predsa priberám. Inokedy sa zas v záchvate a stave depresie zo svojej postavy prežieram. Už dlhší čas trpím depresiami kvôli mojej postave. Začala som piť čaje na chudnutie denne vypijem aj 4 šálky a jesť tablety (jablčný ocot) každé ráno jednu pretože vraj pomáhajú pri chudnutí. A však nemám pocit že by to zaberalo aj keď občas športujem keď je na to čas tak bežím. Dnes som sa opäť prejedla a potom ma to začalo tak hnevať že som prvýkrát jedlo aj vyvrátila . Môžu byť toto prvé príznaky bulímie? A aké s vlastne následky tejto choroby ? Chudne sa pri nej rapídne?