Mam 17 rokov vysku 170cm a vahu 51kg, posledne mesiace som chcela schudnut a podarilo sa mi to bohuzial ku koncu dietovania som sa dopracovala az k anorexii. Nie je to este v pokrocilom stadiu a ja sama by som sa z toho chcela strasne moc dostat len mam strach ze ak zacnem jest 5krat denne priberiem vsetko naspat. Najradsej by som ostala pri zdravom stravovani ale ja mam pocit ze vsetko okrem zeleniny, ovocia, cerealii je nezdrave a tucne. Tak strasne by som chcela jest a dostat sa na denny prijem aspon tych 6000 kJ ale nech sa snazim ako chcem vzdy to skonci pri 3500 a to uz je vazne maximum redtym som mala tak 2000 denne. prosim pomozte mi co mam robit aby som nepribrala ale mohla zacat normalne jest a aby sa stratili tie vycitky svedomia po kazdom jedle. Po kazdom jedle mam pocit akoby som bola o 5kil tahsia.
Priblizne 2 roky trpim bulimiou. Ako nasledok mam zaludocne problemy. Reflux, zvysene mnozstvo kyseliny, obcas krce a musim si davat pozor na to co zjem, inak mi netravi. V poslednej dobe uz vraciam iba ked mi je zle z kyseliny. Vyvraciam ju (je jej v tom zaludku teda riadne) a potom ma uz neboli zaludok. Na konci vyplujem aj pruzok krvi (je jej malo a je cerstvo cervena, takze este nie stravena...myslim ze je to z podrazdenia hrdla). Chcem sa spytat:1. Je to velmi vazne ak na konci vracania vyplujem maly kusok krvi? 2. Ked skoncim s bulimiou, zacnem sa pravidelne stravovat a nabehnem na normalny sposob stravovania zmiznu tieto zaludocne problemy za nejaku dobu?
Mam 17 rokov, 165 cm a vazim 41 kg. Trapi ma pomaly tep - okolo 38-40 za minutu. Je to nejako nebezpecne?
Mám 20 rokov, som muz. Asi pred rokom sa mi zacalo stavat to, ze pri strese som zacal vraciat. Mohli by ste mi poradit a povedat ci je to normalne alebo je mozne ze mi nieco je?
Mam uz asi dva roky bulimiu. Je to nieco strasne. Grciavam kazdy den, ale snazim sa skoncit. Ale ako nahle prestanem s vracanim a zacnem sa stravovat zdravo nafukne sa mi brucho a na vahe mi za dva dni ukaze aj o 3 kila viac. A potom si poviem ze to nema zmysel a zasa zacnem grcat lebo sa bojim ze priberem. Lenze takto sa to neda, co to znamena? Uz mi vobec nepracuje metabolizmus? Uz priberem aj zo zdravych a nekalorickych jedal? Netravi mi vobec alebo co?
Liecim sa na mentalnu bulimiu dlhe roky, no momentalne ma dost zacina trapit jeden problem-takmer 80% jedla denneho tvori u mna sladke (rozne cokolady lupacky musli, piskoty...) po takmer kazdom jedle si musim dat aspon kusok sladkeho, snazila som sa to sama nahradit ale vyslo to mozno den dva potom som skoncila v starych kolajach. Zacina mi to osobne vadit fyzicky i psychicky. Psycholog mi odporucil opakovanu liecbu v Pezinku ale viem kedze som ju uz absolvovala ze sa tam v ramci jedalnicka sladke tiez podava. Co sa tyka bulimie stravujem sa sice pravidlene, bez prehanadiel vracania, inych "blbosti" na chudnutie, co mi z " bulimie" ostalo je nepriajtie tela, a to enormne mnozstvo sladkeho.
Mala by som otázku ohladne toho že nemôžem pribrať moje BMI je okolo 16tky. Mám 20 rokov a vážim len 48 kg ak sa mi aj podarí nabrať niejaké kilo navyše tak je za chvílu fuč. Prestala som športovať, nesnažím sa robiť nič čím by som mohla schudnúť, som slabá zahmlievajú sa mi oči a nevládzem. Pri akomkoľvek strese mi jedlo nijako nechutí a nedokážem sa donútiť najesť sa. Chcela by som vedieť čo s tým mám robiť. V lekárni mi odporučili pangamin ktorý užívam už mesiac.
Mam 13 rokov 170 cm a okolo 55 kg. Rodicia mi stale hovoria ze som chuda ale ja sa vidim inak tak mi prosim vas na rovinu povedzte ci je to na moj vek privelmi vysoka vaha alebo nie.
Moze byt sucastou bulimie aj "zavislost" na sladkom vsetkeho druhu? Jem ho skoro po kazdom jedle a ked mi psycholog vcera zakazal jest akukolvek sladkost, vydrzala som 24 hodin a to mi behom toho dna bolo 2 krat "abstinencne" zle. Ako sa potom toto riesi pri liecbe bulimie?
Pripadam si ako fetak, ktory sa namiesto fetu preje a zaje svoje problemy, trapenia, uzkosti. Je to silnejsie ako ja. Faktom je, ze to ovplyvnuje moje nalady vzhladom k tomu, ze priberam a to ma znekludnuje. Cely zivot mam problemy s vykyvmi vahy. Ako s tym bojovat? Vsetko mi vydrzi tak 2 dni a som v tom znovu. Budem vdacna za akukolvek hodnotnu radu.
Mam 18 rokov a uz od 14-15 rokov sa snazim chudnut vtedy som mala problem so svojou postavou nepacila som sa sama sebe takze vyskusala som mnoho diet, žiadna však nezabrala. V lete minuleho roku som sa na seba tak nahnevala ze som si povedala DOST takto vyzerat nemozem a zacala som rapidne chudnut za den mi stacilo zjest rano pol jablka vecer pol jablka a medzitym ak vobec niekolko gramov slnecnicovych semienok...vela som sportovala... polhodiny rano a polhodiny vecer, popritomu som kazdy den aspon hodinu korculovala, 3 hodiny denne brigadovala a chodievala som hravat aj loptove hry ako basketball a volejbal, takze som sa tiez dost nabehala. Po nejakom case som mala fakt peknu postavu, brusko o akom som vzdy snivala, brusaciky urobili svoje. Stuplo mi aj sebavedomie. Bola som totalne stastna. Uz mi aj rodina zacala hovorit, uz nechudni uz vyzeras dobre., pomaly sa stracas. Ale zase o nejaky cas mi zacalo vadit ze som schudla aj na prsiach, tak som postupne zacala jesť viac a viac. Az to prerastlo do prežierania teraz uz som strašne silná a chcela by som mať zase tu volu ako v lete ked sa mi podarilo tak schudnut.
Uz dlhsie sa trapim anorexiou a bulimiou, ktore sa u mna pravidelne striedaju. Navstevujem psychologa, ktory mi odporucil psychiatricke liecenie, pretoze moja vaha je nizka a mam sklony k depresii a uzkosti. Ale ja mam velmi velky srach tam ist, viem ze asi budem musiet niekde na psychiatrii bobudnut dlhsi cas a to by som asi nezniesla, nechcem brat ziadne tabletky na uzkot, velmi sa bojim co bude, viem ze nemozem ostat bez odbornej pomoci, ale nechcem byt hospitalizovana. Myslite ze by sa nedala s psychiatrom pristupit na ambulantej liecbe? A ako vlastne vysetrenie samotne prebieha?
Mala som 16 rokov ked som sa rozhodla schudnúť mala som 63 kg a 160 cm. Za veľmi kratku dobu som schudla 17 kg. Trpela som anorexiou, no postupne prišli neovládatelne Zachvaty prejedania sa. Z anorektičky som sa stala bulimičkou. Teraz sú to už dva roky. Nevraciam len používam laxatíva, už nemavam take zachvaty prejedania pretože som skusila mesiac jesť a ta posadnutosť ustupila. Chcela som sa spýtať či je možné aby som si po tomto rychlom schudnutí bola schopna udržať dobru postavu keby začnem pomalšie a pomaly pridávam davky jedla aby si organizmus zvykol, samozrejem zdravu stravu a zapojím do toho pohyb?
V tomto prípade nepotrebujem pomoc ja, ale jedna moja veľmi dobrá kamarátka. Má 16 rokov, 173 cm a 53 kg. V poslednom čase ma vážne desí. Stále opakuje, že je strašne tučná a škaredá. Podľa mňa a ešte jednej kamarátky to vôbec nie je pravda. Naopak, začína byť chudá. Predtým mala úplne normálnu postavu, teraz je jej oblečenie veľké a minule keď si skúšala šaty v obchode, všimli sme si že je strašne plochá. Začali sme si viac všímať ako je. No a keď sme to tak zrátali, za celý týždeň zjedla toľko, koľko my sme schopné zjesť skoro za jeden deň. Predtým jedla, zjedla aj 4 palacinky ako nič ale teraz toho je strašne málo. Ráno väčšinou do školy nestíha, takže neraňajkuje a ani si nestíha urobiť desiatu. Počas školy si ide kúpiť \"desiatu\" do bufetu a vždy sa vracia len s Bebe dobrým ránom, čo naozaj nie je veľa. Chodí s nami na obedy, ale vždy odovzdáva plný tanier. Väčšinou sa v jedle trošku pohrabe, zje nejaké malé kúsky a povie, že jej to nechutí, alebo že jej stačilo. Takže do tej tretej poobede je len na tých keksoch, aj to ešte ponúka svoje spolužiačky, takže ani z nich nezje všetko. Doma jej rodičia nevaria a jej sa variť nechce. Tvrdí, že ona sa doma naje, ale my jej neveríme. Aj to väčšinou povie že si dala dva rožky. Za celý deň dva rožky a keksy? Podľa mňa je toho naozaj málo. Dohovárame jej, že to celé zle skončí, ale ona sa na nás pozerá ako na bláznov, že ona normálne "žerie". A keď jej poviem že je už príliš chudá? Povie mi, že asi dobre nevidím pretože je strašne tučná. Strašne jej chcem pomôcť, dohovoriť jej, mám ju veľmi rada a nechcem aby si narobila takéto problémy. Pomaly ju nútim jesť, večer, keď si s ňou píšem na internete sa jej pýtam či niečo zjedla. Väčšinou mi napíše nie a že sa ide najesť. Minule sme v škole boli v posilovni a zdvíhali sme činky. Telocvikárka jej povedala nech zdvíha hlavne ona, lebo má slabé ruky. Ja som pred tým dvíhala dve veľmi ľahké, potom som ich položila, že potrebujem ťažšie. Ona zdvihla tie čo som mala ja predtým a absolútne nevládala. A to ja mám ešte málo sily. Takisto jej vypadávajú vlasy. Neviem, či je to tým že toho málo zje no už vážne mám o ňu strach. Otázkou znie, ako jej môžem čo najlepšie pomôcť? Nemôžem to nechať tak. Jej rodičia o tom myslím nevedia. Už neviem ako ďalej... Naozaj jej chcem pomôcť ale čo robiť, keď ona tú pomoc odmieta?
Mam 165 cm/45 kg. Neviem pribrat, v jedle, case kedy jem sa neobmedzujem, jem vsetko na co mam chut a kedy mam chut, snazim sa prejedat a stale mi vaha stoji. Moze to suvisiet s helicobacterom alebo celiakiou? Skusala som aj bezlepkovu dietu, ale vaha nesla hore.
Takze tiez som bulimicka a trva to uz takmer dvanast rokov, momentalne mam 26 rokov a mam pocit ze je cas sa konecne spamatat a riesit tento problem. Rada by som sa informovala kde su liecebne strediska na slovensku? Plus ci je aj nejake sukromne sanatorium kde je maximalne sukromie a anonimita. Myslim ze mam uplne znicene zuby, stale zivot bez partnera, moznost nemat nikdy deti je dost vysoka dan za moju hlupost.
Nieco sa so mnou deje a neviem co. mam 160cm vysku vahu 60kg. Od silvestra poriadne nejem vlastne vobec odvtedy az po teraz som do seba dostala polievku kuracie stehno bagetu a maly reznik ale aj z toho mi bolo zle. V praci cely den nejem nic. Citim sa fajn nemam depky proste v jeden den mi prestalo chutit. A ked rano zjem co len jeden piskot o par hodin bezim na zachod co ma nadrapuje. Raz som trosku zvracala po cerealnej buchte ale inac kazdy den ci jem ci nie ma nadrapuje no nikdy nezvraciam. Mam 23 rokov.
Mam 25 rokov a potrebujem pribrat okolo 10kg moja vyska je 160 a vaha 40 potrebujem jednoducho a rychlo pribrat ale mam taky mali problem nechuti mi jest zjem len to mnozstvo co telo potrebuje a viacej nedokaze moj zaludok stravit ked zjem viacej ako telo stravi. Je my tazko boli ma hlava aj zaludok pobolieva niekedy si myslim ze jedlo je moj nepriatel pretoze nemozem vsetko jest. Som strasne unavena. Ako mozem za rok pribrat aspon na 45kg a postupne viacej co mam jest aby moje telo nebolo zatazovane jedlom a dostalo vsetko na to aby som pribrala.
Mám 28 rokov, vážim 44kg, výška 165cm. Už 8 rokov sa liečim na ulceroznu kolitidu (minimálne ľavostranný typ). Vo februári minulého roka sa mi stav začal zhoršovať a nezaberali mi už klasické lieky (salofalk, penatasa, klyzmy..), a tak v auguste som začala užívať prednison 60 mg. V tej dobe som vážila 43kg (kôli častým krvavým stoliciam). Myslím, že moje problémy s jedením sa začali užívaním toho prednisonu, pretože som si o ňom preštudovala veľa materiálov a vraj sa od neho veľmi priberá. Tak som začala jesť v malých dávkach okrem diety, ktorú mi nasadil môj ošetrujúci lekár (šetriaca dieta -čo najmänej zaťažovať črevo),od vtedy každý deň cvičím 20 min. (eliptický rotopéd), 80 brušákov, cez víkendy plávam a momentálne aj lyžujem. Od augusta som sa dostala na váhu 48kg. Od vianoc však bojujem s jedlom ešte viac jem veľmi málo bojím sa že zo všetkého priberiem, pritom mám neustály pocit hladu ak si dám niečo navyše tak mám výčitky svedomia. Kontrolujem si zloženie potravín. Zdravotne sa však cítim dobre prednison pomaly vysadzujem užívam už iba 5mg denne. Vážim 44kg. Môj priateľ si myslí že som na dobrej ceste stať sa anorektoičkou.
Spôsobuje nadmerný stres nechutenstvo do jedla?
