Prečo vlastne prijímame potravu?

Túto otázku si môže každý sám ľahko zodpovedať. Jeme preto, aby sme nevyhladoveli. No hlavným dôvodom je dodanie potrebných látok pre rast a funkciu tela. Preto potraviny absolvujú nespočetné množstvo metabolických procesov na zásobenie tela.
**Novorodenec má v priemere 3500 gramov, po pol roku zdvojnásobí svoju hmotnosť a po roku ju dokonca strojnásobí.** Normálna hmotnosť dospelého človeka je približne 70 kg, teda dvadsaťnásobok normálnej pôrodnej hmotnosti. Na to, aby všetky orgány, koža, kosti mohli rásť a priberať na váhe, musí byť telo dostatočne zásobené stavebným materiálom. Aj neskôr v dospelosti, musíme ďalej prijímať stravu, pretože sa naše bunky neustále obnovujú. **Staré bunky odumierajú, vylúčia sa alebo sú ich časti použité na tvorbu nových buniek.** Najviac to vidieť, keď po dovolenke už po 14 dňoch opálená pokožka vybledne. Bunky na vrchnej vrstve pokožky, ktoré vytvorili veľa melanínu, čo je farbivo, ktoré nás chráni pred [**UV žiarením**](/clanok/48133/slnecne-ziarenie), sa po dvoch týždňoch vymenia za nové bunky. Taktiež na hojení rán, môžeme pozorovať, že sa bunky stále znova obnovujú. Je to stále prebiehajúci proces, ktorý končí až posledným nádychom človeka

Náš metabolizmus

Ďalší dôvod prijímania potravy, je potreba zabezpečenia tela energiou, aby mohli byť denné aktivity vykonané. Tieto všetky procesy v našom tele, príjem a rozloženie potravy na malé časti, pretvorenie na telu vlastné látky, napríklad bielkoviny a na záver vylúčenie substancií, ktoré telo nevie využiť, nazývame metabolizmus. Prijímame cudzie látky ako živočíšne a rastlinné bielkoviny, ktoré zmenia svoje látkové vlastnosti a pretvoria sa na telu vlastné, ľudské bielkoviny. Sacharidy vytvorené z rastlín za pomoci slnečného žiarenia a vody, sú potrebné na spálenie a tým vytvorenie potrebnej energie pre realizáciu metabolických procesov.

Zložky potravín

K dispozícií máme tri základné živiny, tiež nazývané makro živiny. Bielkoviny(proteíny), tuky(lipidy) a sacharidy(uhľohydráty). Popritom potrebujeme ešte vodu, minerály, vitamíny, stopové prvky a sekundárne rastlinné látky. Kyslík, ktorý je potrebný k spaľovaniu, vdychujeme pľúcami.

- - - - - -

Majte pravidelný prísun potravín i vtedy, ak ste v prírode! Ako si najlepšie pripravíte jedlo?

Ľahko navariť, ľahko zabaliť!

Prirodzený reflex

Aby sme boli schopní sami regulovať príjem množstva potravy, je telo vybavené zázračnými pomôckami, a to pocitom hladu a sýtosti. Apetít a odpor nám pomáhajú určiť potraviny, ktoré naše telo k stavbe práve potrebuje, alebo vyradí práve to čo by nám mohlo škodiť. Takto má telo k dispozícií citlivý mechanizmus na určenie množstva stravy cez hlad a nasýtenie a na určenie druhu potravy za pomoci chuti a odporu. V tele kde je regulácia metabolizmu v rovnováhe, sú tieto procesy v symbióze a nepotrebujú zvonku žiadne zásahy.

Začíname už v rannom detstve

Žiaľ v našej priemyselnej spoločnosti máme stále menej prirodzenej prírodnej stavy k dispozícií. Na stôl sa dostáva takmer výlučne priemyselne spracovaná a zmenená strava. Už v rannom detstve je detský organizmus vystavený a zvykaný na rôzne aromatické látky (aditíva) obsiahnuté v potravinách, navodzujúce vôňu a chuť ovocia, zeleniny či mäsa, napriek tomu, že tieto potraviny sa v tom určitom tovare nevyskytujú. Pozrite si tovar určený pre našich najmladších vo vašom supermarkete alebo drogérii, potraviny lákajú najmä pestrý obalom. Takto sa citlivé prepojenie medzi mozgom a tráviacim traktom (črevom) už v útlom veku naruší. Ľudské črevo (a to nielen ľudské) je vybavené tým istým veľkým množstvom nervových buniek ako je náš mozog, a aj preto často dostáva prívlastok druhý rozum.

Keď aromatické látky oklamú náš mozog...

Za pomoci tohto druhého mozgu (čreva) je naše telo schopné, z natrávenej kaše prechádzajúcej črevom, vybrať tie látky, ktoré telo práve potrebuje. Ak sa potrebné látky v natrávenej kaši nenachádzajú, dá črevo mozgu túto informáciu a objedná tak potraviny, ktoré potrebné látky obsahujú. Napríklad vyvstane potreba kália a magnézia a na základe tohto impulzu vyvinie mozog apetít na jahody, ktoré obsahujú veľa práve týchto dvoch mikro živín. Tak ide človek okamžite do supermarketu a hľadá potraviny, ktoré vyzerajú, voňajú a chutia ako jahoda. Nájde napríklad jahodový jogurt s krásnou červenou jahodou na obale, otvorí ho, jogurt intenzívne vonia po jahode. Ochutná ho a jogurt taktiež intenzívne jahodovo chutí. Žiaľ sa v takomto ovocnom jogurte nenachádza žiadna stopa po ovocí, ale aromatické látky, ktoré nám vôňu a chuť len navodzujú. Často voňajú a chutia oveľa intenzívnejšie ako samotné ovocie, a tak sme vlastne podvedení. Mozog je však spokojný, zabezpečil to, čo vyzerá, chutí a vonia ako jahoda. Ale v takomto jogurte sa nenachádza žiadne kálium a magnézium ako v jahode. A tak sa črevo časom na mozog, presnejšie hypotalamus v strednom mozgu, nemôže viac spoľahnúť. Stále zriedkavejšie si vyberáme potraviny podľa skutočných vnútorných signálov, ale podľa vonkajších vplyvov, farby obalu, vône, chuti, na základe reklamy alebo preto že sú práve v akcii.

Pocit hladu a sýtosti riadia hormóny

Hlad a sýtosť sú v ľudskom tele regulované zväčša prostredníctvom hormónov. Tak existujú hormóny ktoré nás robia hladnými a iné, ktoré nám sprostredkujú pocit sýtosti.

Grelín

Jeden z mnohých hormónov, ktorý navodzujú pocit hladu je grelín. Produkuje sa v žalúdočnej sliznici. Produkcia je silne stimulovaná ak je žalúdok prázdny, keď je stena žalúdku uvoľnená. Teda ak je žalúdok prázdny, v stenách žalúdka sa vyprodukuje veľa grelínu. Produkcia sa okamžite zminimalizuje, ak sa žalúdok začne napĺňať.

Leptín

Ďalší dôležitý regulačný hormón je leptín. Slovo pochádza z gréckeho slova „leptos“ a znamená tenký. Leptín je produkovaný vo zväčšených tukových bunkách predovšetkým však v brušnom tuku a mal by mozgu signalizovať pocit sýtosti, aby pri zvyšujúcej sa veľkosti buniek viscerálneho (brušného) tuku, sa navodil stav sýtosti. U ľudí s normálnou hmotnosťou funguje tento regulačný mechanizmus výborne, po určitom čase jedenia je človek s normálnou hmotnosťou sýty a prestane jesť. Ľudia s nadváhou, ktorí majú relatívne vysokú hladinu leptínu, pretože majú vysoký podiel viscerálnych tukov, nereagujú na tento signál, ktorý vysiela leptín na hypotalamus a nevedia s jedlom skončiť, kým sa niečo jedlé nachádza na stole. Štíhly ukončí jedlo, keď je sýty, a ten s nadváhou prestane jesť, keď už nemá nič k dispozícií. Dôvodom je vyvinutá rezistencia voči leptínu - hormónu sýtosti.

Príroda vybavila ľudský organizmus množstvom mechanizmov, ktoré majú zabezpečiť prežitie ľudskej rasy. Avšak funkčnosť týchto mechanizmov je závislá od dodržania základných podmienok medzi ktoré patrí príjem prirodzenej stravy. A preto, ak nedodáme telu to, čo potrebuje, nemôžme profitovať z týchto citlivých mechanizmov, naopak budú nám na škodu.


Nezabúdajte na pravidelný prísun potravy ani vtedy, ak ste v prírode! Vezmite si jedlo so sebou!

Ľahko navariť, ľahko zabaliť!