Choroby prenášané komármi

Začiatkom letných mesiacov sa začína objavovať najotravnejší hmyz pre všetkých ľudí - komáre. Nie sú príjemnými spoločníkmi, no okrem toho prenášajú i mnoho zákerných ochorení, ktoré môžu mať dlhodobý, negatívny dopad na ľudské zdravie.

komar, pokozka | Zdroj: Shutterstock.com

Komáre a ochorenia, ktoré prenášajú - napríklad malária, žltá zimnica, horúčka dengue, japonská encefalitída a mnohé iné, sú obávanou hrozbou najmä pre ľudí žijúcich v tropických oblastiach. Slovensko a väčšina európskych krajín nepatria ku krajinám, v ktorých sa bežne tieto ochorenia vyskytujú, ale v celosvetovom meradle komáre infikujú viac ako 700 miliónov ľudí ročne.

Malária

Je to jedna z najznámejších a najrozšírenejších infekčných chorôb, ktorá postihuje najmä tropické a subtropické oblasti, ako je subsaharská Afrika, juhovýchodná Ázia, amazonská oblasť Južnej Ameriky a India. Ročne na ňu ochorie približne 300–500 miliónov ľudí.

Pôvodca a prenos

Pojem „malária“ zahŕňa viacero horúčkovitých ochorení, ktoré sú spôsobené plazmódiami, parazitickými prvokami. Podľa typu Plazmódia poznáme niekoľko typov malárie, odlišných najmä klinickým priebehom a mortalitou. Prenášač – vektor na človeka je samička komára, rodu Anopheles, infikovaná týmto parazitom. Po poštípaní človeka, plazmódium putuje do pečene, kde dochádza k jeho rozmnožovaniu. Následne vstupuje do červených krviniek – erytrocytov, kde sa opäť masívne množí, poškodzuje ich a vyplavuje sa do krvného obehu. Tieto periódy vyplavovania do krvi spôsobujú typický klinický obraz vo forme „malarických záchvatov.“

Tehotné ženy a deti sú obzvlášt ohrozené, pretože v oblastiach, kde sa malária vyskytuje, je významnou príčinou potratov a úmrtnosťou novorodencov.

Prečítajte si tiež:

Čo môže spôsobiť bodnutie hmyzom?

Klinické príznaky

Ochorenie často začína náhle s bolesťami hlavy, svalov, únavou, zimnicou striedavou s pocitom tepla a predovšetkým horúčkou. Taktiež môžu byť prítomné príznaky z tráviaceho traktu, ako vracanie, hnačky. Spočiatku sú to príznaky podobné chrípke. Horúčkovité záchvaty sa začínajú rytmicky opakovať, čo je pre lekára dôležitým diagnostickým krokom (okrem anamnézy pobytu v tropickej krajine). V ďalšom priebehu ochorenia nastupuje bledosť kože a slizníc, obraz málokrvnosti (z rozpadu červených krviniek), prípadne žlté sfarbenie kože a sklér (žltačka). Pri neliečení, a to najmä ak ide o závažný – tropický typ malárie, sa môžu o niekoľko dní rozvinúť ťažké a niekedy smrteľné komplikácie. K nim patrí poškodenie obličiek, srdca, žalúdočno-črevného traktu (hnačky), pľúc (edémy) a „cerebrálna malária“ (mozgová malária), ktorá môže viesť ku kóme, až k smrti.

Diagnostika a liečba

Diagnóza sa stanovuje počas aktívneho ochorenia, mikroskopickým dôkazom parazitov malárie v krvnom preparáte (krvný náter), počas horúčkovitej fázy. Ale aj samotné klinické príznaky a anamnesticky udávaný pobyt v tropickej krajine zvyšujú podozrenie na túto chorobu.

Malária je život ohrozujúce ochorenie, preto pri jej podozrení je nutné ihneď navštíviť lekára. Choroba by mala byť liečená v rannom štádiu. V liečbe sa využívajú antimalariká, pri výbere ktorých musí lekár brať do úvahy miesto a dĺžku pobytu v zahraničí, výskyt odolnosti - rezistencie plazmódií na antimalariká v mieste pobytu a zdravotný stav cestovateľa. Liečenie malárie, najmä závažných typov, sa musí začať čo najskôr, už pri podozrení, aj bez existujúceho výsledku mikroskopického dôkazu parazitov.

Prevencia – profylaxia

Ak plánujete cestu do oblasti s výskytom malárie, mali by ste sa najprv informovať u vášho lekára o užívaní chemoprofylaxie – preventívnymi liekmi (antimalarikami). Avšak pozor, užívanie profylaktík vás nechráni 100% pred maláriou. Preto je nutné nezabúdať na používanie repelentov – prostriedky na odpudzovanie hmyzu, nosenie dlhých nohavíc, tričiek s dlhými rukávmi, spávanie pod moskytiérou - sieťka proti moskytom.

Medzi ďalšie ochorenia, prenášané rôznymi druhmi komárov, patria:

Žltá zimnica

Pôvodcom ochorenia je vírus žltej zimnice, RNA-vírus z rodu flavivírusov. Vyskytuje sa endemicky v niektorých tropických krajinách Afriky a Ameriky. Človek sa môže infikovať výlučne bodnutím komára žltej zimnice (Aedes aegypti).

Žltá zimnica je akútne, horúčkovité ochorenie. Patrí k hemoragickým infekčným chorobám, teda je sprevádzaná vnútorným a vonkajším krvácaním. Prebieha v dvoch fázach. V prvej fáze nastupujú nešpecifické symptómy, ako horúčka, zimnica, bolesti hlavy či končatín, spomalený pulz, nevoľnosť a vracanie, ktoré môžu po niekoľkých dňoch ustúpiť. Vzápätí nasleduje, avšak len v časti postihnutých, druhá fáza s opätovným výstupom teploty, žltačkou, poškodením obličiek, ako aj vnútornými a vonkajšími krvácaniami, ktoré v 50% prípadov končia smrteľne.

V rámci profylaxie sa používa očkovacia látka, ktorá obsahuje oslabený kmeň vírusu žltej zimnice (očkovanie živou očkovacou látkou).

Zdroj: Shutterstock.com

Horúčka dengue

Pôvodcom je vírus dengue, sérotypy 1 - 4. Vyskytuje sa endemicky v tropických oblastiach. Prenos na človeka je sprostredkovaný komármi, hlavne druhom Aedes aegypti. K prenosu choroby prispieva aj letecká doprava, pričom už boli popísané prípady tzv „letiskovej dengue horúčky“. Infekcia vírusom dengue môže prebiehať s obrazom horúčkovitej virózy, s kožným exantémom – výsevom, ale aj ako závažná hemoragická horúčka, ktorá môže vyústiť do syndrómu šoku (DSS - dengue shock syndrome).

Horúčka papatači

Ochorenie je vyvolané vírusmi z rodu Phlebovírus, prenášané komárom Phlebotomus papatasi. Vyskytuje sa v Stredomorí, na Balkáne, v oblastiach Kaukazu, pri Červenom mori, v Iráne, Iraku, Afganistane, Indii a inde. Klinicky prebieha ako náhle vzniknutá horúčka, sprevádzaná bolesťami hlavy a potením. Príznaky trvajú 3 dni a priebeh ochorenia je väčšinou nekomplikovaný.

Chickungunya

Pôvodcom horúčky je alfavírus z čeľade Togaviridae. Vírus je rozšírený v subsaharskej Afrike, na Arabskom polostrove, v juhovýchodnej Ázii, na Novej Guinei a niektorých ostrovoch západného Pacifiku. Prenášačom infekcie je **komár rodu Aedes.**Ochorenie začína náhle vzniknutou teplotou (39 - 40 st.C), so zimnicou, čo trvá maximálne 10 dní. Sprievodnými príznakmi sú nevoľnosť, bolesti hlavy, bolesti svalov a kĺbov. Kožná vyrážka sa objavuje v 60-80% v oblasti trupu a končatín. Vzácna komplikácia, ktorá bola popísaná pri tomto ochorení, je meningoencefalitída – zápal mozgu a jeho obalov. Liečba je symptomatická, t.j. liečba klinických príznakov.

Japonská encefalitída B

Vyvolávateľom ochorenia je Flavivírus, ktorý je prenášaný komármi, najmä Cullex tritaeniorhynchus. V klinickom obraze dominuje vysoká teplota, únava, prípadne vracanie. V niektorých prípadoch je taktiež prítomná porucha chôdze, tras končatín až kŕče, ktoré môžu pri zlom priebehu progredovať do kómy. V profylaxii je u nás dostupná neživá vakcína, vhodná pre cestovateľov do endemických oblastí Ázie, najmä v období dažďov.

Západonílska horúčka

Jej pôvodca, tzv. West Nile Virus, je vo svete veľmi rozšírený. V Európe bol dokázaný v južnom Rusku, na Ukrajine, v Moldavsku, Bielorusku, Rumunsku, Francúzku, Španielsku, Portugalsku, Maďarsku, Slovensku a v ČR (Hubálek a Halouzka 1996). Prenášačom tohto vírusu je druh komára Culex pipiens a často býva príčinou prepuknutia epidémie. Klinický obraz je charakterizovaný náhlym nástupom horúčky trvajúcej 3 - 5 dní. K ďalším príznakom patria bolesti hlavy, hrdla, pohybového aparátu, výsev vyrážok na trupe a končatinách, únava, nechutenstvo a bolesti brucha. V 15 % prípadoch boli opísané komplikácie, ako zápal mozgu, pečene, pankreasu a srdcového svalu. Úmrtnosť sa pohybuje medzi 5 - 10 % nakazených.

Prečítajte si aj o tejto chorobe prenášanej kliešťami:

Prejavy a liečba encefalitídy