Hepatitída typu A, B, C (Vírusová hepatitída)

Zdroj foto: Shutterstock.com

Definícia hepatitídy

Vírusová hepatitída je zápalové ochorenie pečene, ktoré najčastejšie spôsobujú vírusy hepatitídy A, B, C ale aj D, E, G a ďalšie vírusy (cytomegolvírus, herpetické vírusy, vírus mumpsu a iné). Ochorenie je nákazlivé. Vírusy sú biologicky i morfologicky odlišné. Ich spoločnou vlastnosťou je, že ich jediným hostiteľom v prírode je človek. Vírusy prenikajú do organizmu rôznymi cestami. Zásadne vedú k degenerácii až nekróze hepatocytov (pečeňových buniek), pečeňovému zlyhaniu a následne k smrti.

Nákaza spôsobená vírusmi hepatitídy sa môže prejaviť klinickými príznakmi rôznej intenzity. Môže prebiehať aj asymptomaticky, keď nakazený nemá žiadne subjektívne ťažkosti, nákaza sa dokáže len krvným a histologickým vyšetrením alebo inaparentne. Pri inaparentnej forme vzniká po preniknutí vírusu do organizmu len imunologická odpoveď. Klinické príznaky všetkých vírusových hepatitíd sú rovnaké, tzn. na základe klinických príznakov nemôžme určiť, o ktorý typ vírusovej hepatitídy sa jedná.

Zápalové ochorenie pečene môžu spôsobiť aj iné škodlivé faktory – nadmerná konzumácia alkoholu, lieky, toxíny, autoimunitné ochorenie alebo metabolické poruchy.

Čo by sme mali vedieť o hepatitíde

Priebeh a príznaky ochorenia

Ochorenie prebieha typicky v 3 štádiách.

• V prvom štádiu hepatitídy (preikterickom) sa objavujú príznaky podobné chrípke – bolesti hlavy, kĺbov, celého tela, zápal horných dýchacích ciest. Môžu sa dostaviť aj žalúdočno-črevné ťažkosti – nechutenstvo, bolesti brucha, nevoľnosť, zvracanie, hnačky. V niektorých prípadoch sa objaví aj exantém, svrbenie kože. Pečeň, niekedy aj slezina býva zväčšená, citlivá.
• Druhé štádium hepatitídy nazývame ikterické (ikterus = žltačka). Objavuje sa žlté sfarbenie očných bielkov a kože. Na jazyku je biely povlak. Pacient sa cíti slabý, môže mať bolesti v nadbrušku. Moč býva tmavý, pacient močí v menšom množstve. Stolica je svetlejšia. Pečeň, prípadne aj slezina je zväčšená a bolestivá. Ku koncu tohto štádia sa všetky príznaky zmierňujú a nastupuje 3. štádium. Pri hepatitíde A trvá 3 až 4 týždne, pri hepatitíde B dlhšie.
• Postikterické štádium hepatitídy je obdobie rekonvalescencie. Pacient sa cíti lepšie, miznú ťažkosti. Aj laboratórne zmeny ustupujú.

Hepatitída A

Vírusová hepatitída A je chorobou kolektívov. Nazýva sa aj chorobou špinavých rúk, keďže sa šíri fekálno-orálnym prenosom. Človek získa túto infekciu od nakazeného človeka, ktorý je v subklinickom štádiu ochorenia. Tzn. ešte sa u neho neprejavili žiadne príznaky ochorenia. Neumytými rukami sa infekcia prenáša do tráviaceho traktu a odtiaľ krvou do pečene. Môžete sa nakaziť aj kontaminovanou vodou a potravou. Možný je aj prenos krvou infikovaného človeka, ale len v štádiu virémie, čiže keď je vírus v krvi (do 6 týždňov od nakazenia sa). Prenos z matky na plod nebol dokázaný. Inkubačná lehota hepatitídy A je 2 až 8 týždňov.

Prečítajte si: Hepatitída typu A

Hepatitída B

Prenos vírusu hepatitídy B je možný 3 cestami.

• 1. Krvou a krvnými derivátmi – k prenosu stačí minimálne množstvo krvi – používanie spoločnej zubnej kefky, žiletky. Vysoké riziko prenosu je u narkomanov.
• 2. Z matky na plod najmä v čase pôrodu a tesne po ňom.
• 3. Telesnými sekrétmi – sliny, ejakulát, pošvová tekutina – bozkávaním pohlavným stykom.

Inkubačná lehota je 30 až 180 dní. Ochorenie môže prejsť do chronicity.

Prečítajte si: Hepatitída typu B

Hepatitída C

Vírus hepatitídy C sa prenáša krvnou cestou. Vysoko rizikovou skupinou sú narkomani. Možný je aj prenos sexuálnym stykom, z matky na plod a bezprostredným kontaktom v rodine. Inkubačná lehota je 15 až 150 dní.

Prečítajte si: Hepatitída C - tichý zabijak

Chronická vírusová hepatitída B, C

Vírusová hepatitída A do chronického štádia neprechádza.

Chronická infekcia môže prebiehať bezpríznakovo alebo s prejavmi chronického ochorenia pečene. Pacient sa môže cítiť malátny, slabý, môže mať zvýšenú teplotu najmä vo večerných hodinách, na pohmat bolestivú pečeň. Chronická hepatitída môže viesť ku vzniku cirhózy. Infekcia vírusom hepatitídy B je jedným z faktorov podieľajúcich sa na vzniku karcinómu pečene.

Diagnostika hepatitídy

• Fyzikálne vyšetrenie – zväčšená pečeň, príp. aj slezina.
• Laboratórne vyšetrenie krvi – zvýšená hladina bilirubínu (žlčové farbivo) a zvýšené pečeňové testy – transaminázy – ALT, AST, GMT, ALP. Pozitívne budú aj markery vírusových hepatitíd – pri hepatitíde A protilátky antiHAV IgM (v akútnej štádiu), antiHAV IgG (pri odoznievaní vírusovej hepatitídy A alebo po jej prekonaní). Pri hepatitíde B HBsAg, HBeAg (po jej prekonaní antiHBc, antiHBe a antiHBs). Pri hepatitíde C – protilátka antiHCV. Na spresnenie alebo overenie diagnózy hepatitídy B, C pri pozitívnych vyššie uvedených markeroch vyšetrujeme HBV RNA alebo HCV RNA.
• Laboratórne vyšetrenie moču – moč bude tmavý. Nájdeme v ňom urobilinogén, čiže zlúčeninu bilirubínu, ktorá sa dostáva do moču, keď je pečeň poškodená a nedokáže spracovať bilirubín.
• Zobrazovacie metódy – na USG brucha zistíme mierne zväčšenú pečeň.
• Pri asymptomatických nosičoch hepatitídy B alebo C zisťujeme pozitívne markery HBsAg alebo anti HCV.
• Pri chronickej hepatitíde B alebo C budú zvýšené hodnoty bilirubínov a transamináz v krvi, v moči urobilinogén.

Žltačka - fáma alebo realita každého dňa

Prevencia hepatitídy

Hepatitída A

• Nevyhovujúca pitná voda, ochrana potravín pred kontamináciou.
• Zvýšené hygienické návyky.
• Očkovanie najmä u osôb so zvýšeným rizikom nákazy v zamestnaní a pred cestou do oblastí so zvýšeným výskytom hepatitídy A.
• Podanie gamaglobulínu ľuďom, ktorí boli v kontakte s nakazeným, zmierni priebeh ochorenia.

Hepatitída B

• Dezinfekcia a sterilizácia nástrojov používaných v zdravotníctve.
• Výber darcov krvi.
• Očkovanie – u detí je u nás povinné.

Hepatitída C

• Dezinfekcia a sterilizácia nástrojov.
• Výber darcov krvi.

Ak ste prekonali vírusovú hepatitídu B alebo C a ste nosičom HBsAg alebo antiHCV, informujte o tom členov spoločnej domácnosti a ošetrujúcich lekárov. Vírus sa síce bežným kontaktom neprenáša, ale vašich blízkych by mal vyšetriť praktický lekár na HBsAg, príp. antiHCV. Ak budú mať HBsAg negatívne, aj zaočkovaní proti hepatitíde B.

Liečba hepatitídy

• Pacienta s akútnou vírusovou hepatitídou hospitalizujeme na infekčnom oddelení. Pokoj na lôžku a diétne opatrenia sú samozrejmou súčasťou liečby akútnej hepatitídy. Zo stravy treba vylúčiť mastné a ťažko stráviteľné jedlá. Alkohol, káva, nikotín sú úplne zakázané. Stravovanie závisí od štádia ochorenia. Spočiatku mliečna strava, ovocie a zelenina, postupne sa pridáva mäso.
• Lieky – na začiatku sa podávajú infúzie s výživnými látkami. Hepatoprotektíva – lieky podporujúce činnosť pečene a regeneráciu pečeňových buniek.
• Pri chronickej hepatitíde – diéta, obmedzenie fyzickej námahy, hepatoprotektíva, vitamíny, lieky podporujúce imunitu organizmu, imunomodulačná liečba (interferóny), kortikoidy.

Súvisiace ochorenia hepatitídy

V prvom štádiu akútnej vírusovej hepatitídy sú klinické príznaky podobné ako pri chrípke, žalúdočno-črevných virózach a otravách jedlom. Pri chrípke sa však objavia výraznejšie celkové ťažkosti a zápal horných dýchacích ciest. Žalúdočno-črevné virózy a otravy jedlom sa prejavujú výraznejšími bolesťami brucha a ťažkosťami zo strany tráviaceho systému, súvisia s predchádzajúcim požitím podozrivej potraviny. Pečeň nebýva zväčšená.

V štádiu žltačky môže okrem vírusovej hepatitídy ísť aj o neinfekčné alebo toxické ochorenia pečene ako aj metabolické poruchy.

Literatúra

• Schréter I., Vírusové hepatitídy. V. Duríš, Hlín, Bernadič (eds): Princípy internej medicíny 3, Bratislava, SAP, 2001, s. 2519 – 2525.
• Fraňková, RNA viry. V: Bednář M., Fraňková V., Schindler J., Souček A., Vávra J.: Lékařská mikrobiologie, Praha, Marvil, 1996, s. 459 – 469.