Encefalitída

Encefalitída je ochorenie centrálneho nervového systému, ktoré spôsobujú vírusy prenášané kliešťami. Najčastejšie ide o arbovírusy. Ako sa toto ochorenie prejavuje a ako prebieha jeho liečba?

Kliešť Zdroj foto: Shutterstock.com

Definícia encefalitídy

Encefalitída je zápalové ochorenie postihujúce mozog. Spôsobujú ho mikroorganizmy, predovšetkým vírusy - herpes vírusy, arbovírusy alebo vznikajú ako následok detských infekčných ochorení.

Rozlišujeme dve formy ochorenia:

Primárna encefalitída - vzniká, keď mikroorganizmus napadne priamo nervové tkanivo. Postihuje ľudí v ktoromkoľvek ročnom období alebo počas epidémie. Ide o vážnejší stav ako pi sekundárnej forme.

Sekundárna encefalitída - nazývaná aj postinfekčná, vzniká po preniknutí mikroorganizmu z inej časti tela. Vyskytuje sa častejšie.

Prečítajte si aj:

Ako sa prejavujú choroby z kliešťov u človeka?

Vyvolávatelia encefalitídy

Herpes vírusy

Herpes vírusy sú obalené DNA vírusy strednej veľkosti. Spôsobujú mnohé bežné infekčné ochorenia u ľudí. Pôvodcami encefalitídy sú vírus Herpes simplex, Varicella zoster a Epstein - Barrovej.

Existujú 2 typy Herpes simplex vírusu (HSV), HSV-1 a HSV-2. HSV-1 je pôvodcom herpetického zápalu sliznice úst , dýchacích ciest, konjuktivitídy a typického oparu na perách. HSV-2 je pôvodcov herpetických zápalov genitálu. HSV je neurotrópny, tzn. po prekonanej infekcii (hlavne neliečenej) vstupuje v infikovaných bunkách do nervových zakončení a šíri sa pozdĺž nervových vlákien do ganglií, kde perzistuje. Reaktivácia infekcie môže byť spôsobená viacerými príčinami - teplotou, stresom, poruchami hormonálnej rovnováhy,… Vírus sa potom šíri k nervovým bunkám a a vedie k ich nekróze.

Vírus Varicella - zoster je pôvodcom ovčích kiahní a pásového oparu. Encefalitída vzniká len ako komplikácia týchto ochorení a má miernejší priebeh.

Epstein - Barrovej vírus je pôvodcom infekčnej mononukleózy. Ak sa vyvinie encefalitída, má miernejší priebeh, ale vo 8% môže zapríčiniť smrť postihnutého.

Arbovírusy

Arbovírusy tvoria početnú skupinu RNA vírusov, ktoré sú prenášané článkonožcami (komáre, kliešte,...) Sú pôvodcami rôznych typov tropických horúčok, encefalitíd prenášaných komármi a kliešťami.

V strednej Európe spôsobujú kliešťovú encefalitídu. Prenášačmi sú hlavne kliešte z rodu Ixodes ricinus. U nás sú ohniská nákazy na Západnom Slovensku na Záhorí, v oblasti pohoria Tribeč, Rožňavska a na Považí. Maximum výskytu je v neskorom lete. Okrem strednej Európy sa kliešťové encefalitídy vyskytujú aj v krajinách Škandinávie, východnej Európy a Ázie.

Encefalitída na Slovensku Zdroj foto: súkr. archív

Rizikové faktory encefalitídy

Infikovaný kliešť si nevyberá, napadne všetkých, bez rozdielu. Existujú však faktory, ktoré zvyšujú riziko encefalitídy:

Vek - niektoré typy encefalitíd postihujú častejšie malé deti a ľudí vo vyššom veku
Oslabený imunitný systém - ľudia s imunodeficienciou (AIDS, po transplantáciách, počas terapie nádorov) sú náchylnejší na encefalitídu
Geografický región - na Slovensku sú ohniská kliešťových encefalitíd na Záhorí, v oblasti pohoria Tribeč, Rožňavska a na Považí
Ročné obdobie - väčší výskyt v lete
Pohyb v prírode - turistika, golf, práca v záhrade

Anatómia mozgu

Mozog odlišuje ľudí od iných živočíchov. Dáva nám schopnosť myslieť, komunikovať, učiť sa, pamätať si. Je sídlom citov: lásky, nenávisti, odpúšťania, súcitu, ...

Mozog dospelého človeka váži 1,5 kg a obsahuje 10 miliárd nervových buniek. Je uložený v lebke, ktorá ho chráni pred vonkajšími vplyvmi a obalený mozgovými plenami. Ochranu a výživu mozgu zabezpečuje aj mozgovomiechový mok tvorený v štyroch mozgových komorách. Na priereze mozog pozostáva zo šedej a bielej hmoty. Šedú hmotu tvoria telá nervových buniek, bielu hmotu tvoria nervové vlákna.

Mozog rozdeľujeme na tri základné časti:

Mozog Zdroj foto: súkr. archív

1. Zadný mozog

Je vývojovo najstaršou časťou mozgu. Patrí k nemu mozoček a väčšina mozgového kmeňa. Prvou časťou mozgu a mozgového kmeňa je predĺžená miecha, ktorá spája mozog s miechou.

Je reflexným centrom celého organizmu, kontroluje a riadi dýchanie, srdcovú činnosť, krvný tlak a pohyby tráviaceho systému. Je takisto centrom vôľou neovplyvniteľných pokynov ako kýchanie, hltanie, kašeľ. Prechádzajú ňou nervové vlákna, ktoré spájajú mozog so svalmi končatín. Tieto vlákna (nazývané pyramídové) sa v mieste deccusatio pyramidalis krížia, tzn. pravá strana mozgu riadi ľavú stranu tela a naopak. Vystupujú z nej aj niektoré hlavové nervy.

Ďalšou časťou mozgového kmeňa je Varolov most. Z neho takisto odstupujú hlavové nervy. V tkanive mosta, predĺženej miechy a stredného mozgu (posledná časť mozgového kmeňa) sú roztrúsené oblasti tesne spájajúce šedú a bielu hmotu a vytvárajúce sieťové (retikulárne) útvary. V období bdelosti nepretržite pracujú, tvoria impulzy, udržujú nás pri vedomí. Ak tie to impulzy slabnú, zaspávame. Pri poškodení retikulárnych útvarov dochádza k poruchám vedomia.

Mozoček je tvorený dvoma lalokmi, ktoré sú silne zbrázdené. Spolu s orgánmi rovnováhy vo vnútornom uchu kontroluje polohu tela a jeho jednotlivých častí ako aj chôdzu.

2. Stredný mozog

Nachádza sa nad Varolovým mostom a je súčasťou mozgového kmeňa. Centrálnou časťou stredného mozgu prebieha mozgový kanál, ktorým ide mozgovomiechový mok.

3. Predný mozog

Je tvorený medzimozgom a mozgovou kôrou. V oblasti medzimozgu pozostávajúceho z talamu a hypotalamu sa nachádza tretia mozgová komora. Spolu s niektorými časťami mozgovej kôry a s ďalšími dráhami tvoria tzv. limbický systém, sídlo vášní a základných živočíšnych pudov. Hypotalamus udržuje stálu telesnú teplotu a rovnováhu tekutín.

Mozgová kôra je najväčšou a vývojovo najmladšou časťou. Je sídlom predstavivosti, rozumu a tvorivosti. Rozdeľuje sa do dvoch mozgových hemisfér. Vo vnútri každej hemisféry je dutina - bočná mozgová komora, v ktorej vzniká mozgovomiechový mok. Na povrchu hemisfér vidieť závity (gyry), ktoré sú od seba oddelené ryhami (brázdami).

Mozgové hemisféry sa delia na štyri laloky:

čelový (frontálny) - zodpovedá za schopnosť plánovať, rozhodovať, vyberať. Obsahuje aj časť, ktorá riadi vôľové pohyby,
spánkový (temporálny) - spracúva sluchové impulzy
temenný (parietálny) - zodpovedá za vnímanie dotykov, tepla, bolesti a telesnej polohy, nazýva sa aj senzorická kôra
záhlavný (okcipitálny) - zraková kôrová oblasť

Príznaky encefalitídy

Klinické príznaky sa líšia v závislosti od vírusu, ktorý encefalitídu spôsobil, formy encefalitídy a rozsahu poškodenia.

Inkubačná doba je 2 - 28 dní. Prvá fáza infekcie sa podobá chrípke. Prejavuje sa celkovou slabosťou, únavou, bolesťami hlavy, zvýšenou teplotou, problémami s trávením. Po prvej fáze nasleduje bezpríznakové obdobie charakterizované zlepšením stavu. Trvá 1 - 20 dní. V druhej fáze sa dostavujú príznaky z postihnutia centrálneho nervového systému. Chorí sú svetloplachí, schvátení, majú silné bolesti hlavy, svalstva šije a chrbta, nauzeu, zvracajú. Horúčka môže vystúpiť na 40 až 41°C. Niekedy sa pridružujú ďalšie príznaky - motorický nepokoj, poruchy koordinácie, svalové kŕče, obrny, poruchy vedomia, v ťažších prípadoch až kóma alebo smrť. V priaznivých prípadoch trvá horúčka 3 až 7 dní a s jej poklesom sa zastavuje postup ochorenia.

Pri ľahšom priebehu sú zapálené len mozgové obaly (meningy) a pacient môže odísť z nemocnice už o 2 - 3 týždne.

Pri ťažších formách môžu zdravotné problémy pretrvávať celé týždne až mesiace po odchode z nemocnice. U niektorých sú následky trvalé (obrny, znížená výkonnosť, poruchy schopnosti sústrediť sa, depresie). 1% - 2% prípadov končia smrťou.

Diagnostika encefalitídy

Lekár určí predbežnú diagnózu na základe klinických príznakov a navrhne ďalšie vyšetrenia na potvrdenie diagnózy.

Lumbálna punkcia - vyšetrenie mozgovomiechového likvoru. Odber likvoru sa robí v dolnej časti krížovej (lumbálnej) chrbtice. V laboratóriu vyšetria jednotlivé zložky likvoru. Známkou zápalu je zvýšené množstvo bielkovín, leukocytov, lymfocytov, prítomnosť mikroorganizmov alebo splodín ich metabolizmu.

Krvné testy - niektoré typy mikroorganizmov sa môžu stanovovať z krvi.

Elektroencefalografia (EEG) - zaznamenáva zmeny elektrickej aktivity mozgového tkaniva.

CT (počítačová tomografia) - v akútnom štádiu nie sú na CT viditeľné zmeny. Neskôr vznikne hypodenzný (tmavší ako okolité tkanivo) obraz.

Prevencia encefalitídy

Pri turistike, práci, a pobyte v prírode treba venovať zvýšenú pozornosť ochrane proti pohryznutiu kliešťom. Ide najmä o vhodné oblečenie zakrývajúce čo najväčšiu časť tela - dlhé rukávy a nohavice, pokrývka hlavy. Vhodné je používanie repelentných látok a insekticídov.

V prevencii sa významne uplatňuje ochranné očkovanie. Musí sa robiť v období pred objavením kliešťov v prírode, tzn. na jeseň alebo v zime, keďže vtedy výrazne klesá aktivita kliešťov. Zároveň má organizmus dostatok času vytvoriť si protilátky v adekvátnom množstve v súlade so vzrastajúcou aktivitou kliešťov.

Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde sa realizuje podaním troch dávok očkovacieho séra:

1. dávka - najlepšie je začať očkovanie v chladných mesiacoch roka (október až apríl), kým nastane aktivita kliešťov.
2. dávka - 1 až 3 mesiace po prvej dávke. Po tejto dávke si organizmus vytvorí dostatočnú imunitu na nastávajúcu sezónu.
3. dávka - 9 až 12 mesiacov po druhej dávke. Tretia dávka zabezpečí spoľahlivú a úplnú ochranu proti tomuto ochoreniu na ďalšie dve sezóny.

Dlhodobú ochranu umožní preočkovanie - jedna dávka vakcíny aplikovaná opakovane každé tri roky.

Keď sa s očkovaním nezačalo v chladných mesiacoch, je možné aplikovať zrýchlenú očkovaciu schému:

1. dávka - na 7. deň
2. dávka - na 21. deň

Liečba encefalitídy

Encefalitída sa lieči na infekčnom a neurologickom oddelení v nemocnici.

Liečba je zložitá, vírusy nemusia reagovať na liečbu. V tomto prípade je "výhodou" infekcia Herpes vírusmi, ktoré dobre reagujú na liečbu antivirotikami (acyklovir). Podávajú sa aj protizápalové látky -nesteroidné antiflogistiká (napr. brufen), niekedy aj kortikosteroidy. Profylaktické podanie špecifického imunoglobulínu má význam len vtedy, ak sa podá do troch dní po uhryznutí kliešťom.

Dôležitý je aj pokoj na lôžku, diétna strava a dostatočný príjem tekutín. Pri ťažkých formách, keď sa vyvinula svalová obrna, je potrebná rehabilitácia.

Súvisiace ochorenia encefalitídy

Arbovírusy sú pôvodcami viacerých typov encefalitíd:

Japonská encefalitída - je rozšírená vo východnej a juhovýchodnej Ázii, v Austrálii, na Novej Guiney. Prenášajú ju komáre. Inkubačná doba je 4 až 14 dní. Máva ťažký priebeh, úmrtnosť dosahuje 50%. Prevencia spočíva v ochrane proti komárom a očkovanie.
Austrálska encefalitída - sa vyskytuje sa vyskytuje vo východnej časti Austrálie a na Novej Guiney. Inkubačný čas je 1 - 2 týždne. Priebeh býva ťažký, úmrtnosť 40%.
Západná konská encefalitída - je prenášaná komármi z rodu Culex. Vyskytuje sa v USA, v Strednej a Južnej Amerike.
Východná konská encefalitída - ohniská výskytu sú na východe USA, v Strednej a Južnej Amerike. Prenášačmi sú komáre z rodu Culex a Aedes. Inkubačná doba je 7 - 10 dní, úmrtnosť je nízka (1%).
Venezuelská konská encefalitída - prenášačmi sú komáre z rodu Culex a Aedes a muchy z rodu Simulium.
Kalifornská encefalitída - je prenášaná komármi z rodu Aedes, Culex, Anopheles a Psorophora. Inkubačná doba je 5 - 10 dní, úmrtnosť je menšia ako 1%.

Slovník pojmov

Antivirotiká - látky používané na liečbu vírusových ochorení
Antiflogistiká - protizápalové látky
Imunoglobulín - látka bielkovinovej povahy, ktorá napomáha obrane organizmu
Infikovaný - nakazený mikroorganizmom
Inkubačný čas (doba) - čas, ktorý uplznie od vstupu mikroorganizmu do tela po prejavenie prvých klinických príznakov
Mumps - zápal slinných žliaz, infekčné ochorenie detí
Perzistovať - pretrvávať
Rubeola - ružienka, infekčné ochorenie
Vakcína - očkovacia látka