Mám 25 rokov a priateľa, ktorý má 29 rokov. Sme spolu 9 rokov a momentálne prežívam najťažšie obdobie svojho života. Spoznali sme sa keď som mala 16 a bezhlavo som sa do neho zaľúbila. Pred pár rokmi však vyšla na povrch priateľova nevera a moja tiež. Bolo to ťažké, ale odpustili sme si a začali odznova. No ešte pred pár dňami sa mi úplne zrútil celý svet. Dozvedela som sa, že priateľ ma podvádza celý čas, asi už od začiatku.
Mám 23 rokov, v posledom čase som bola dosť zaťažená- štúdium na VŠ, súkromné problémy, tichá povaha. Od januára som trpela bolesťami hlavy, neskôr som dlho nemohla spať a bola som veľmi slabá. Pridali sa aj somatické ťažkosti, interné bolo v poriadku a tiež boli slabosti v období pred a pri menštruácii.
Neviem či môj problém pochopíte. Ide o to že ja "snívam" alebo si "predstavujem". Dám si do uší slúchadlá s hudbou a chodím do kola po izbe . Niekedy si vystačím aj s tím chodením.
Už dlhšie som uvažoval na koho sa mám obrátiť s mojim problémom. Už od puberty sa mi neskutočne trasú ruky, ale nikde som nedostal jasnú odpoveď prečo. Lekárka mi spravila nejaké testy, povedala, že všetko je OK, len som jednoducho príliš vystresovaný.
Mám 23 rokov a teraz mám tretí vzťah, doteraz som nemala skúsenosť s pohlavným stykom. Bojím sa toho a som aj dosť hanblivá.
Liečim sa na depresiu už skoro rok, minulé leto som bola aj 2x hospitalizovaná, 1x 3 týždne a 2x 6 týždňov+ asi 6x ECT. Vtedy to pomohlo. Za posledné mesiace sa mi stav rapídne zhoršil. Dospelo to do takého štádia, že neviem čo so sebou. Nie som ani nahnevaná, ani smutná, ani nešťastná.
Mám 30 rokov a brata, ktorý je o 7 rokov mladší. Keďže rodičia dlho do noci pracovali musela som sa o neho starať. Nikdy som nemala letné ani iné prázdniny, lebo stále som sa musela starať o brata.Teraz som uzavretá a všetky problémy si riešim sama a myslím, že mám aj pocit menejcennosti. Mohlo toto moje ukradnuté detstvo spôsobiť nejaký psychické bloky?
Mám sociálnu fóbiu. Trpím ňou už 6 rokov. Teraz mám 18 a neviem ako ďalej. Som zúfalí. Neviem nadviazať kontakt s ľuďmi a hlavne s dievčatami. Nevidím v ničom zmysel. Strašne ma desí predstava, že keď dosiahnem to v čom vidím zmysel, zmení sa to na niečo bezcenné. Prečo keď dosiahnem to, čo chcem tak sa stratí význam toho, prečo som to chcel?
Mám problém s učením, ktorý spôsobuje ADHD. Veľmi výrazne mi komplikuje a dovolím si tvrdiť, že niekedy až znemožňuje učenie. Môže mi na to doktor predpísať lieky aj keď so dospelý?
Môj problém je v tom, že manžel za posledné dva roky /74 ročný/ z ničoho nič začal nadmierne konzumovať alkohol a tým sa stáva agresívny, stále hundre keď má vypité, nič sa mu nepáči nemá už žiadny životný ciel.Čo by ho vytrhlo z tejto letargie?
Mám 24 rokov a mám skoro 5 ročný vzťah. S priateľom chodíme za prácou skoro 4 roky. No momentálne sme ostali na Slovensku. Kedže som bola doma tak som sa zoznámila cez internet s jedným chalanom s ktorým si veľmi rozumiem.Priateľa mám rada, len neviem či ho stále ľúbim.
Mám problém s červenaním, ktoré je v podobe nepravidelných červených flekov a šíri sa celým dekoltom, cez krk až na tvár. Je to veľmi nepríjmné a neestetické. Stáva sa mi to, keď som v strese (na skúške), v napätí, pri rozhovore so známymi, po malom množstve vína.
Chcela by som sa opýtať, či sa dá nejako bojovať so sociálnou fóbiou. Ak niekto dlhodobo trpí stresom a úzkosťou z každodenného vychádzania medzi ľudí a opúšťania svojho útočiska doma.
Žena cíti odpor k mojej rodine. Zo začiatku mi otvorene zakazovala sa s ňou stretávať, a aj s kamarátmi, s ktorými si ona podla nej nemá čo povedať. Každú jednu návštevu som jej tajil, ale keď na to prišla, tak sa so mnou nebavila. To bolo pre mňa peklo.
Mám 22 rokov a pri výške 172cm vážim len 46kg. Žiadným "zaručeným" spôsobom sa mi pribrať nedarí. Vždy som bola štíhla, ale nie takto. Problémy nastali asi 2 roky dozadu, kedy som začala viditeľne chudnúť, z tváre mi zmizol úsmev, som stále unavená, do ničoho nemám chuť, pridali sa aj depresie.
Dlhšie obdobie prežívam stresujúce obdobie odlúčenia od priateľa. Takmer každodenne pre to prežívam návalové stavy úzkosti, ktoré sa tiež prejavujú ako zvieranie hrdla pre ktorú nemôžem rozprávať.
Už od malička mam fóbiu z vracania (emetophobiu) ale nikdy som to nejak moc neriešil, pretože strach som doma nemal iba na miestach kde som sa cítil uväznený a hocikedy keď som bol niekde vonku a jedol som pred tým.
Mám 21 rokov. Mám naozaj problém. Trpím pocitom dokonalosti a neviem prečo. Cítim sa sama, neviem čo mi je. Smutná som.
Mám 33 rokov a 10 rokov trpím so sociálnou fóbiou, pred 4 mesiacmi som bola v nemocnici, tam mi vyhodili upokojujúce lieky na ktorých som bola už veľmi závislá.
Niekedy mám pocit, že mám zlú psychohygienu počas jesene, lebo nakoľko napríklad rád cvičím, keď príde depresia, nedokážem sa donútiť ani k tomu a počas tmavej jesene iba ležím a som unavený v posteli.
