Spoznajte rozdiel medzi depresiou a melanchóliou

Zdroj foto: Shutterstock.com

História v skratke

Popisy depresie a psychických porúch spojených s depresiou sa datujú až do staroveku. Avšak až Hipokrates a jeho žiaci tieto stavy skúmali a nazvali ich pojmom „melanchólia“. Hovorili o štyroch tekutinách v tele človeka a ich vyváženosti. Dva z nich, flegma a čierna žlč bola pre nich spojená aj  s niekoľkými „poruchami“. Jednou z nich bola melanchólia a znamenala pretrvávanie s smútku.

Prečítajte si viac:

Psychoterapia

Čo je to melanchólia?

Pojmy melanchólia a depresia majú v súčasnosti viaceré významy a často sa zamieňajú. Melanchólia je pojem s bohatou históriou a širokým použitím (umenie, literatúra, filozofia, medicína, psychológia). Môže mať nasledovné významy:

1. V bežnom živote je melanchólia využívaná na označovanie stavov zádumčivosti, smutnej nálady, ťažkomyseľnosti a s nimi spojenou nečinnosťou. Melanchólia môže byť vnímaná aj v zmysle jedného z tzv. temperamentov – melancholik. V bežnej reči je preto melancholik skôr akési naladenie človeka s jeho pozitívnymi a negatívnymi vlastnosťami. Melancholik je oceňovaný za schopnosť premýšľavosti, za jeho cit a ocenenie pre krásu, inteligenciu. Ľudia s melancholickým temperamentom sú definovaní ako tichí, talentovaní a veľmi tvoriví, starostliví o iných, empatickí, pokojne sa rozhodujúci, poriadkumilovní. Na druhej strane sú prehnane citliví a zraniteľní, prísni k sebe aj iným, perfekcionistickí a premýšľaví. Podobne môžeme hovoriť o cholerikovi, sangvinikovi či flegmatikovi. „Melancholici“ ľahko upadajú do beznádeje a šedivého videnia sveta, čo ich môže postupne priviesť až k depresii. Vo fáze depresie, ktorá je vážnym stavom, a bez liečby, môžu byť dôsledky fatálne (sebevražda)

2. Druhý význam skôr zasahuje do psychológie a psychiatrie. Pojem melanchólia bol často zamieňaný s pojmom depresia. Postupne koncom 19 storočia bol nahradený pojmom depresia, aj keď oba pojmy nie sú synonymá. V dnešnej dobe je melanchólia jedným z príznakov depresie. Melanchólia väčšinou nemá zrejmý priamy podnet či príčinu.

3. Melanchólia je v súčasnej dobe vnímaná ako podtyp depresie a ako vážna depresívna epizóda spojená s určitými telesnými príznakmi. Je to najstarší diagnostický termín používaný v psychiatrii a je charakterizovaný  vegetatívnymi (telesnými) poruchami a  ďalšími klinickými znakmi, ktoré naznačujú značné problémy vo fungovaní neurobiologických mechamizmov. Hlavnými znakmi je zníženie alebo zvýšenie pohybu, nespavosť, strata váhy, strata chuti do jedla, anhedónia (nedostatok reaktivity na príjemné podnety), denné kolísanie nálady a zníženie sexuálneho apetítu.

Čo je to depresia?

1. V  bežnej reči je to opis prežívaného stavu smútku, ktorý zažíva každý s nás, ak niečo dôležité v živote stratí. Depresia je často zamieňaná v povedomí verejnosti za stav zármutku alebo nepriaznivej životnej situácie.
2. V psychiatrii pojem depresia označuje abnormálnu náladu, ktorá je podobná smútku, nešťastiu a mizérii každodenného  života.
3. Avšak, v psychiatrii má depresia ešte inú, odlišnú kvalitu – je to neschopnosť zažívať radosť, potešenie (tzv.anhedonia) bez ohľadu na akúkoľvek skúsenosť či situáciu. Dôležité je rozlíšiť medzi prechodnými stavmi smútku spojenými so stratou a „klinickou depresiou“, ktorá vedie k vážnemu narušeniu mentálneho a sociálneho fungovania človeka. Tzn.hovoríme o dvoch skutočnostiach – na jednej strane o normálnych emocionálnych reakciách na stresové situácie a o „klinickej depresii“, ktorá je psychickou poruchou a vzhľadom na jej závažnosť je naozaj potrebné ju rozlíšiť a pristupiť k jej liečbe u daného jednotlivca. Depresia je prehĺbený a predĺžený stav smútku v každodennom živote a je to tzv. afektívna porucha (porucha nálady). Charakterizovaná je prítomnosťou viacerých príznakov, ktoré sa môžu meniť. Tieto príznaky či symptómy sa vzájomne spájajú do rôznych kombinácií a vytvárajú rôzne „vzory“. Patrí k nim zhoršená (depresívna) nálada, nedostatok záujmu, potešenia a energie. Všetky tieto príznaky vo svojich kombináciách vytvárajú tzv.klinický obraz depresívnej epizódy u daného jednotlivca.

Aké sú znaky depresie?

Hlavným znakom depresie aj bez ohľadu na rôzne prídavné znaky je depresívna nálada. Depresia bez depresívnej nálady nikdy neexistuje. Je to trvalý emocionálny stav charakterizovaný smútkom, mizériou, stratou odvahy, beznádejou, prázdnotou, zažívaním nešťastia, strachom, pesimizmom. Hlavnými rozlišujúcimi znakmi medzi depresiou a „bežným“ smútkom je nasledovné: intenzita a hĺbka bolesti je tak neznesiteľná, že jedinec vníma a želá si ako jediný liek na svoj stav smrť. Smútok a s ním spojené pocity prestupujú do všetkých oblastí osobného života jedinca a vplývajú na jeho sociálny výkon/život. Depresívne stavy trvajú dostatočne dlho na to, aby boli pociťované ako netolerovateľný afektívny stav. Môžu vzniknúť spontánne alebo vplyvom nejakej životnej udalosti, rozvíjajú sa autonómne, pokračujú v rozvoji bez ohľadu na danú udalosť, odolávajú  zmene aj napriek uvažovaniu nad nimi alebo povzbudzovaniu. Spojené sú s kognitívnymi a telesnými symptómami (vina, výčitky svedomia, rôzne telesné bolestivé príznaky).

Kritériá pre depresívnu epizódu:

1. trvá viac ako 2 týždne;
2. dôvodom tejto nálady nie je užívanie psychoaktívnych látok (drogy) ani žiadna iná organická mentálna porucha.

Typické znaky:

1. depresívna nálada, ktorá je pre jednotlivca netypická, trvá väčšinu dňa a takmer každý deň, väčšinou nezodpovedá okolnostiam a trvá min.2 týždne;
2. strata záujmu alebo potešenia z aktivít, ktoré sú normálne pre jednotlivca potešujúce;
3. zníženie energie alebo zvýšená unaviteľnosť a vyčerpanosť.

Prídavné znaky depresie:

1. strata dôvery v seba a svoje schopnosti;
2. neodôvodnené pocity alebo nadmerná a nevhodná vina;
3. opakujúce sa myšlienky na smrť a sebevraždu alebo rôzne iné „sebevraždené správanie“;
4. sťažovanie si na zníženie schopnosti myslieť alebo koncentrovať sa (ako nerozhodnosť a váhavosť);
5. pochmúrne a pesimistické nazeranie na budúcnosť;
6. problémy so spánkom.
7. zmena apetítu (zvýšená alebo znížená) nasledovaná zmenou váhy.

Liečba

V dnešnej dobe je depresia liečená rôznymi spôsobmi: odpočinkom, psychoterapiou (verbálnou) a medikamentózne (liekmi).

Kedy vyhľadať pomoc?

V prípade, že stavy smútku, ktoré prežívate, trvajú dlhšiu dobu, nebaví vás nič, nemáte zo života radosť a pretrváva tento stav, je dôležité uvedomiť si, že obsah toho, čo prežívame môže poukazovať na prítomnosť depresívnych epizód. Pracovať na týchto stavoch môžete s psychológom, psychoterapeutom, ale hlavne je dôležité navštíviť psychiatra, ktorý vám určí presnú diagnózu a nastaví liečbu (potrebné „lieky“ a podporná psychologická/psychoterapeutická práca).

Prečítajte si viac o psychoterapii:

Psychoterapia