Ženská posadnutosť domácimi prácami

Zdroj foto: Shutterstock.com

Môže to byť snaha mať dokonalú domácnosť, prestíž, naučené zvyky upratovať z detstva, dokonca forma relaxácie (vypnutie „mysle“ po psychicky náročnom dni), až po poruchu obesesívno-kompulzívneho charakteru, ktorú je potrebné riešiť na odbornej úrovni (psychiater, psychológ, terapeut). Uvedieme si najskôr problematiku pohybujúcu sa na úrovni ľahších problémov, ktoré je potrebné komunikovať medzi partnermi a v druhej časti ako skutočný problém obesesívno-kompulzívnej poruchy.

Ako teda prežiť s „upratujúcou“ partnerkou?

Základom vzťahu a riešenia problémov vo vzťahu je schopnosť vedieť komunikovať:

1. Poctivo a otvorene zhodnoťte správanie seba a svojej partnerky, čo sa týka poriadku

Uistite sa, že pri porovnávaní vás oboch používate „primeranú normu“, nielen podľa seba alebo iba podľa nej (kompromis).

2. Naučte sa rozlišovať medzi bežným neporiadkom a špinou a tým, čo je príliš.

Je rozdiel medzi novinami na stole a taniermi stojacimi tri dni v dreze. V prípade, že vaše návyky na upratovanie sa o niečo zvýšia, partnerka sa môže cítiť menej stresovaná a môže relaxovať.

3. Otvorte dialóg rozumným spôsobom, ale jasne vyjadrite svoj postoj k tomu, čo ak o partnerka robí.

Nehádajte sa, ale skutočne sa snažte nájsť spoločnú riešenie a porozumenie. Opýtajte sa partnerky, čo ju najviac trápi, čo sa týka vašich návykov a spýtajte sa, či jej môžete dať spätnú väzbu ohľadom jej správania, ktoré vás uvádza do nepohody.

4. Snažte sa zaviesť systém a rozdelenie zodpovednosti za poriadok.

Ak partnerka robí všetko upratovanie, mali by ste sa prinajmenšom ponúknuť pomáhať aspoň s nevyhnutnými povinnosťami, ako je vynášanie koša, upratovanie napr.na dvore, opravy, vysávanie a pod.

Prečítajte si tiež:

• 10 rád pre dobre fungujúci vzťah
• Návod ako sa nezblázniť vo víre povinností
• Nechce vám partner/ka pomáhať pri domácich prácach? Pozrite sa, ako to riešiť

Môže ísť aj o chorobný stav

Charakterizovaný je neustálou potrebou a kontrolou, či je domácnosť uprataná. S tým sú spojené aj vtieravé myšlienky, s ktorými sa musí dotyčná osoba popasovať. V tomto prípade hovoríme o obsedantne-kompulzívnej poruche. Akákoľvek forma obsedantno-kompulzívnej poruchy (OCD) podporuje nárast stresu a úzkosti v postihnutej osobe. Činnosť, v tomto prípade upratovanie, vykonáva daná osoba ako nevedomý pokus upokojiť stres a úzkosť. Možno bojuje v sebe s poverčivým pocitom, že "keby som len mohla vyčistiť dosť, môžem tak odvrátiť katastrofu alebo robiť veci lepšie!"

Máte psychický problém? Poraďte sa s odborníkom v našej poradni, v sekcii Psychológia.

Nápomocné kroky

Prvý krok: relaxujte predtým, ako začnete upratovať.

Zastavte nadmerné upratovanie tým, že najskôr relaxujete. Táto činnosť je často spojená s úzkosťou a stresom a priživuje sa na nich. Nadmerné upratovanie (až obsesívne upratovanie) je nevedomým pokusom upokojiť stres. Niekdy môže upratovanie samotné slúžiť účelu vyčerpať osobu, dostať ju tak do stavu ukľudnenia a nadobudnúť pokoj. Samozrejme, existujú aj iné, ľahšie cesty, ako dosiahnuť relaxáciu. Potrebné je v tomto bode nie prestať upratovať ako hlavná úloha, ale naučiť sa relaxovať. Možno stačí CD s relaxáciou a pustiť si ho predtým, ako začnete upratovať. Upratovanie bude síce prítomné, ale možno nie tak intenzívne.

Druhý krok: prerušte obsesívnu rutinu.

Prerušenie potreby môže vyzerať ako práca na závislosti. Na druhej strane, upratovanie samo osebe je v domácnosti potrebné. Prerušenie obsesívnej rutiny znamená to, že začnete upratovať o 20 minút neskôr, ako zvyčajne. Dôležité je zmeniť sled upratovania a niekedy aj zabudnúť niečo upratať alebo dokonca to nechať na ďalší deň. Je to ako hranie sa so starým spôsobom upratovania, ako uvoľňovanie stiahnutého uzla jeho popoťahovaním z každej strany.

Tretí krok: pozrite sa na svoj život zo širšieho pohľadu.

Nadmerné upratovanie môže v sebe niesť rôzne úzkosti. Ak tieto úzkosti poklesnú, môže poklesnúť aj potreba ich kŕmiť (upratovaním). Dôležité je pozrieť sa na vzťah partnerov ako sa rozvíja, ako klesá. Dôležité v tomto bode pomôcť partnerke, aby sa pohybovala smerom k napĺňaniu jej skutočných životných potrieb.

Štvrtý krok: máte strach z kontaminácie (znečistenia)?

Niekedy je neustále upratovanie pokusom zvládať a bojovať so strachom zo znečistenia. V prípade, že vaša úzkosť z upratovania sa netýka iných osobných problémov, ale skutočného pocitu znečistenia a boja voči „malým neviditeľným nepriateľom (baktériám a pod), je dobrým nápadom hľadať pomoc u psychoterapeuta, ktorý pomôže prekonať túto fixáciu.

Piaty krok: sústreďte sa na to, čoho sa skutočne bojíte.

Čo vás skutočne tlačí k obsesívnemu upratovaniu? Môže to byť strach zo znečistenia, snaha urobiť svoj domov úplne dokonalý. Pozrime sa hlbšie na problém: na chvíľu si prestavte, že neupratujete, napríklad iba jeden deň. Aké to je pre vás, čo cítite? Ak cítite úzkosť, tak k upratovaniu vás tlačí úzkosť. Ak je úzkosť menšia a mizne, vy ste tá osoba, ktorá berie opraty do rúk a rozkazuje, kedy a kde budete upratovať. Ak sa cítite v kľude ohľadom prílišného upratovania, ste na dobrej ceste k uzdraveniu. Skúste sa hlboko sústrediť v mysli na neupratovanie a skúste sa ohľadom toho cítiť relaxovane, v pohode. Určite, že potrebujete poupratovať, ale váš život má aj iné rozmery. 

Šiesty krok: dostaňte svoj život naspäť.

Ako začnete menej upratovať, dostanete svoj život naspäť, oslobodzujete sa, upratujete postupne 5 krát do týždňa, potom trikrát, a nakoniec jedenkrát. Na novú situáciu si zvykne rodina, partner, začnete robiť veci spoločne. Budete mať a žiť život, nie žiť podľa rozvrhu upratovania. V prípade, že svoj problém nemáte pod kontrolou a začne ovplyvňovať závažným spôsobom váš sociálny život a denné aktivity, vyhľadajte psychológa alebo psychoterapeuta.

Literatúra:

• Obsessive-Compulsive Disorder (OCD). In Helpguide.org. [online].
• Dostupné na internete: http://www.helpguide.org/articles/anxiety/obssessive-compulsive-disorder-ocd.htm