Neužívajme antibiotiká zbytočne!
Zázrak penicilín
Ešte pred sto rokmi ľudia zomierali aj na najbanálnejšie infekcie. Z každej rany, z každej infekcie, z každého prenosu baktérií im hrozili vážne následky až smrť. Život nebol jednoduchý a ľudia mali pádny dôvod obávať sa chorôb. Všetko sa zmenilo v roku v roku 1928 úplnou náhodou. Práve vtedy lekár Sir Alexander Fleming objavil penicilín, prvé antibiotikum. Všimol si totiž na neumytých Petriho miskách, že v okolí plesní, ktoré sa na nich vytvorili, sa nenachádzajú baktérie. A vývoj medicíny poskočil míľovými krokmi vpred.
Rozmach antibiotík
Antibiotiká sa vo veľkom začali využívať počas druhej svetovej vojny. Ich vývoj išiel výrazne vpred, objavovali sa nové molekuly a skupiny, začali sa kombinovať a vyvíjať látky s cieleným účinkom na niektoré baktérie alebo antibiotiká, účinné na viac typov baktérií. Postupne sa stali bežnou súčasťou nášho života a dnes sú už také rozšírené, že mnohí pacienti prídu k lekárom s automatickou žiadosťou o predpísanie antibiotickej liečby. A tu sa dostávame do problémov.
Prečítajte si tiež:
Takto sa zbavíte antibiotík v tele!
Na čo sú antibiotiká vhodné?
Dôležité je poznamenať, kedy sú antibiotiká prínosné. Môžu byť prírodné alebo syntetické, no vždy sú to organické látky, ktoré účinkujú na bunky baktérií tak, že ich hubia, prípadne zastavujú ich rast a rozmnožovanie. Účinkujú však len na baktérie. Na vírusy účinok nemajú.
Bežnou praxou je však to, že lekári predpisujú pacientom antibiotiká aj na obyčajné prechladnutie alebo bolesť hrdla. A tú práve až v 85 – 95 % prípadov u dospelých spôsobujú vírusy, nie baktérie, a predpísanie antibiotík je potom nepotrebné. Antibiotiká by mali byť ďalším krokom pri bakteriálnych infekciách.
„Antibiotiká sú nenahraditeľné napríklad v liečbe angíny spôsobenej streptokokmi, no nie na symptomatickú liečbu bežnej chrípky, ktorá si vyžaduje použitie prípravkov na bolesť hrdla s antiseptickým, anestetickým a/alebo protizápalovým efektom,“ tvrdí všeobecný lekár MUDr. Jiří Slíva, PhD.
Zbytočné užívanie antibiotík
Každé nadbytočné alebo zbytočné použitie antibiotík je spojené s rizikom vzniku rezistentných baktérií, ktoré sú potom pôvodcom závažnejších a ťažšie liečiteľných infekcií. Rezistentná baktéria sa vyvinie ako reakcia na antibiotické prostredie. Baktéria citlivá na antibiotikum zomiera. Rezistentná baktéria však žije ďalej, rozmnožuje sa a odovzdáva túto informáciu ďalším baktériám. Rezistentné baktérie sa prenášajú na ďalších ľudí.
Pri potrebe ďalšej antibiotickej liečby spôsobenej rezistentnou baktériou bude antibiotikum, ktoré bolo použité pri liečbe predtým, na rezistentné baktérie neúčinné. To znamená, že liečba nezaberie a pacient bude potrebovať nové, silnejšie, antibiotikum. Takáto reakcia sa navyše prejaví aj u ľudí z jeho okolia (priateľov, príbuzných, kolegov), na ktorých pacient prežívajúce rezistentné baktérie preniesol.
Celosvetová rezistencia na antibiotiká rastie
„Každé nadbytočné alebo zbytočné použitie antibiotík je spojené s rizikom vzniku rezistentných baktérií, ktoré spôsobia závažnejšie a ťažšie liečiteľné infekcie,“ vysvetľuje MUDr. Slíva.
Svetová zdravotnícka organizácia na tento fakt dlhodobo upozorňuje a tvrdí, že kým nebude globálna snaha o zníženie hrozby rezistencie, vrátime sa do obdobia pred objavom antibiotík. Bežné infekcie nebude možné liečiť, ľudia na ne budú zomierať a celý pokrok v zdravotnej starostlivosti za posledných sto rokov sa vymaže.
Značný podiel na vzniku rezistencie má práve nevhodná liečba zápalov a bolestí hrdla. Nie je vhodné pri každej bolesti hrdla predpisovať hneď antibiotiká. Naopak, tie by mal predpísať lekár až po potvrdení diagnózy. Niektorí lekári tvrdia, že s bolesťou hrdla treba prísť do ambulancie až po troch dňoch, keď symptómy neustávajú.
Pozrite si aj tento článok:
