Slnečné lúče - pomocníci aj zabijaci
Priateľ alebo nepriateľ?
Je len na nás, či sa stane slnko našim priateľom, alebo mu naopak dovolíme, aby nám ublížilo. Opaľovanie s mierou a s použitím dostatočných ochranných prvkov je pre človeka osožné, pretože mu poskytuje vitamín D. Okrem známych účinkov na hustotu kostí a zdravie chrupu má vitamín D aj ďalšie pozitívne účinky. Posilňuje imunitný systém, pôsobí antikarcinogénne, je účinný pri liečbe niektorých ochorení kože (psoriáza), stimuluje rast a rozvoj buniek pokožky, počas tehotenstva zabezpečuje správny vývoj kostry plodu a predchádza nízkej pôrodnej váhe. V období dojčenia zvyšuje tvorbu mlieka. Adekvátny príjem vitamínu D v detstve a puberte sa tiež podieľa na správnom vývoji organizmu. Vitamín D má aj dokázateľné pozitívne účinky na centrálny nervový systém, jeho deficit spôsobuje únavu a depresie. Pre dosiahnutie optimálnej hladiny vitamínu D v organizme stačí zdravému človeku stráviť na priamom slnku 20 min. dvakrát týždenne.
Ak dovolíme, aby na nás slnečné lúče pôsobili v rozumnej miere, neublížia nám. Nič sa však nesmie preháňať. Najnebezpečnejšie sú medzi 10. a 16. hodinou, kedy by sme sa im rozhodne nemali vystavovať, pokiaľ nemáme chránenú pokožku vhodným krémom s UV faktorom, alebo vhodným oblečením. „Je potvrdené, že slniečko urýchľuje starnutie kože a spôsobuje tvorbu rôznych nezhubných nádorčekov. Známe je aj to, že v tých najhorších prípadoch spôsobuje rakovinu kože. V__plyvom UV žiarenia zhrubne horná rohová vrstva, vo zvýšenej mier__e sa tvoria upchaté komedóny a hnisavé vyrážky. U žien a mužov s citlivou pleťou sa môžu po lete zvýrazniť pigmentové fľaky, pleť je nerovnomer__ne sfarbená a môže sa ošupovať,“ hovorí dermatologička MUDr. Alexandra Novotná, PhD. Priamemu slnečnému žiareniu by sme rozhodne nemali vystavovať malé deti, ktoré majú citlivú pokožku, vyhýbať by sa mu mali aj osoby so svetlou pokožkou, svetlými vlasmi, ktorých koža po opálení nikdy nezhnedne a zostane len červená, ľudia, ktorí majú alergiu na slnko a tiež tí, ktorí prekonali vážne ochorenia kože, ako napríklad rakovinu, ale aj iné onkologické ochorenia.
Aby sme si dovolenku nepokazili nepríjemným spálením, treba dodržiavať niekoľko zásad:
- vyhýbať sa pobytu na slnku počas jeho najintenzívnejšieho žiarenia, teda medzi 10.00 a 16.00;
- používaním ochranných krémov s dostatočným UV faktorom (Netreba zabúdať, že slnko opaľuje aj pod vodou, takže treba používať krémy aj v prípade, keď sa ideme kúpať.);
- chránením pokožky vhodným, ľahkým oblečením.
Ak plánujeme ísť na dovolenku do krajín, kde je slnečné žiarenie intenzívnejšie ako u nás, je dobré ešte doma začať s postupným zvykaním si kože na slnečné lúče. Pomaly, postupne ju vystavovať slnku, aby sme sa na dovolenke hneď prvý deň nespálili. „Tesne pred dovolenkou rozhodne neodporúčam epiláciu ani iné zákroky na koži, pretože podráždené miesta by mohli na slnečné lúče nepríjemne zareagovať,“ upozorňuje doktorka Novotná.
Súvisiace články:
Keď to preženieme
Pred ošetrením spálenej pokožky je potrebné ju jemne umyť vodou od krémov, prípadne soli a piesku. Nie je dobré použiť mydlo ani telové šampóny, ktoré by ju mohli ešte viac podráždiť. „Bolesť je najviac intenzívna 6 – 48 hodín po spálení. Na spálené miesta pomôžu krémy s obsahom panthenolu, pre jeho vysoké protizápalové a regeneračné účinky na kožu, pretože podporuje rast kožných buniek. Najlepšie zaberajú tie prípravky, ktorých obsah panthenolu je 1% a viac. Tiež niektoré prírodné produkty, ktoré majú chladivý efekt – s obsahom aloe vera, uhorky alebo zeleného čaju,“ hovorí doktorka Novotná. Niekto má rád aj chladivé obklady z navlhčených uterákov, ktoré tiež nemôžu uškodiť. Pokožka je pri spálení samozrejme veľmi vysušená, preto potrebuje aj dostatočnú hydratáciu v podobe zvýšeného prísunu tekutín, ale aj hydratačných krémov. Pokiaľ pri spálení nastalo rozsiahle začervenanie s pľuzgiermi spojené s horúčku, zimnicu, silnou bolesťou hlavy, celkovou nevoľnosťou až zvracaním či zrýchleným tepom a dýchaním, môže ísť o úpal a v takom prípade treba vyhľadať lekára.
