Anatómia kože

Shutterstock.com

Koža (Cutis – lat., koža; Integumentum commune – lat., „bežná, všeobecná, spoločná prikrývka“) - je najťažší orgán v tele (4 - 5 kg, cca 16 % celkovej telesnej hmotnosti tela), u dospelého jedinca tvorí kontakt s vonkajším prostredím o ploche 1,2 – 2,3 m².

Zloženie kože

Skladá sa z epidermis (pokožky), epitelovej vrstvy, ktorú tvoria viacvrstvové ploché rohovatejúce bunky (keratinocyty) a z dermis (škáry), dvoch vrstiev väzivového tkaniva (riedke kolagénové väzivo a tuhé kolagénové neusporiadané väzivo).

Spojenie dermis a epidermis je nepravidelné, zabezpečené výbežkami dermis (papily). V trojrozmernom priestore môžu tieto interdigitácie, „medziprstové„ spojenia, do seba zapadať buď ako lišty (tenký typ kože – napr. očné viečko), alebo vytvárajú hrebene a brázdy (hrubý typ kože – napr. plosky nôh, spodná časť nohy, chodidla).

Čítajte viac:

• Všetko, čo potrebujete vedieť o materských znamienkach
• Ochrana kože na tanieri
• Čo so suchými rukami?

Zdroj foto: Shutterstock.com

Pod dermis je uložená hypodermis - z gréckeho hypo (pod) a derma (koža) alebo tzv. podkožné väzivo (tela subcutanea, subcutis), čo je vlastne riedke kolagénové väzivo alebo tukové väzivo, nahromadenie tukových buniek, tzv. panniculus adiposus. Hypodermis nie je považovaná za súčasť kože, voľne pripája kožu k okolitým tkanivám.

Podľa hrúbky epidermis rozdeľujeme kožu na: tenkú (75 - 150 μm) - je pokrytá vlasmi alebo chlpmi, pokrýva väčšinu tela, a hrubú (400 - 600 μm) -  nemá chlpy, pokrýva dlane a plosky nôh.

Epidermis pozostáva z 5 nasledovných vrstiev: stratum basale, stratum spinosum - obe sa spolu nazývajú stratum germinativum, stratum granulosum, stratum lucidum (iba v hrubom type pokožky, bielkovina eleidín) a stratum corneum – nachádzajú sa tu odumreté bunky, ktoré sa od povrchu odlupujú v podobe šupín.

V epidermis nachádzame tieto bunky: keratinocyty, melanocyty (tvoria pigment melanín), Langerhansove bunky (makrofágy) a **Merkelove bunky (**mechanoreceptory) - iba v hrubom type pokožky.

K derivátom epidermis (útvarom, odvodeným od kože) patria vlasy, nechty, mazové a potné žľazy. Žľazový epitel mliečnej žľazy vzniká z epidermis.
Vzhľadom k tomu, že koža je elastická, môže sa rozťahovať a pokrývať veľké plochy, i v takých prípadoch, akým je tehotenstvo alebo napr. opuch.

Pri bližšom pozorovaní nachádzame na určitých častiach ľudskej kože lišty a brázdy, usporiadané do charakteristických obrazcov. Tieto lišty sa objavujú už v 13. týždni vnútromaternicového vývoja dieťaťa na končekoch prstov, neskôr na častiach rúk a planta pedis, ploskách nôh. Vzorce, ktoré vytvárajú brázdy a lišty, sa nazývajú dermatoglyfy. Sú pre každého jedinca jedinečné, tvoria rozmanité kľučky, oblúčiky a víry a ich kombinácia slúži i na identifikáciu osôb. Dermatoglyfy boli najmä v minulosti predmetom intenzívneho záujmu medicíny, antropológie (veda o človeku) a kriminalistiky.

Funkcia kože

Vonkajšia vrstva kože je pomerne málo priepustná pre vodu, zamedzuje veľkým stratám tekutín odparovaním, umožňuje suchozemský život. Estetický vzhľad pokožky na odkrytých častiach tela má vplyv na skutočnosť. Ako jednotlivca vníma okolie a tiež na vytváranie jeho sociálnych vzťahov.
Svojimi vlastnosťami a zložením spĺňa potrebné funkcie:

• ochrannú: spolu s ostatnými tkanivami tvorí prvú líniu ochranného krytu tela pred  škodlivým vplyvom vonkajšieho prostredia (chemickým, mechanickým – trenie, náraz... i pred mikroorganizmami),
• termoregulačnú: kožné žľazy, krvné cievy a tukové tkanivo sa podieľajú na termoregulácii (regulovaní a udržiavaní optimálnej teploty tela, ktorá je potrebná v takom rozmedzí, pri ktorom môžu prebiehať biochemické a iné procesy nutné pre všetky funkcie organizmu), vlasy a podkožné tkanivo bránia strate tepla, telo sa ochladzuje odparovaním potu a zvýšeným tokom krvi v bohatej sieti krvných kapilár v koži,
• vylučovaciu: niektoré chemické látky dokáže telo vylúčiť kožou (z tohto dôvodu sa odporúča častejšie saunovanie ľuďom pracujúcim v chemickom pracovnom prostredí, ale i ostatným, žijúcim v zaťaženom životnom prostredí...),
• dýchaciu: jej obmedzené „dýchanie“ sa prejaví rôznym poškodením kože (začervenanie, ekzém a pod.), napr. pri nepriedušnom dlhodobom oblečení,
• senzorickú: koža funguje i ako receptorový orgán v nepretržitej komunikácii s prostredím, z ktorého prijíma podnety,
• metabolickú: vo forme tukov (triglyceridov) je uskladnená energia v podkožnom tukovom väzive,
• syntetickú: v epidermis sa syntetizuje vitamín D3.

Literatúra

• BUCHVALD, J., BUCHVALD, D.: Dermatovenerológia. Sap – Slovak Academic Press, s. r. o., Bratislava, 2002. 520 s. ISBN 80-89104-03-7.
• DOMORÁKOVÁ, I. Koža. Cutis, Integumentum commune. In**:**POMFY, M., MECHÍROVÁ, E., DOMORÁKOVÁ, I., TÓTH, Š., VESELÁ, J., JONECOVÁ, Z., DANKOVÁ, M.: Mikroskopická anatómia - Elektronická učebnica pre medikov. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Košice 2009. ISBN 978-80-7097-742-2. [online]. [Cit. 2013-07-07]. Dostupné na internete: portal.lf.upjs.sk/index.php
• JUNQUEIRA, C. L., CARNEIRO, J., KELLEY, R. O. Základy histologie. 7. vydanie. Nakladatelství a vydavatelství H & H., Jinočany. 1999. 502 s. ISBN 80-85787-37-7.

Recenzovaný odborný článok.