Malý školák - veľká zmena

Školská zrelosť

Na školu musí byť dieťa dostatočne pripravené. Dieťa potrebuje byť primerane zrelé po fyzickej, psychickej aj sociálnej stránke. Dieťa zrelé pre školu má výšku okolo 120 cm, mala by začať výmena mliečneho chrupu. Pohybová stránka znamená rozvoj koordinácie a hrubej motoriky. V psychickej oblasti sú požiadavky na poznávacie procesy a niektoré vlastnosti dieťaťa. Pri vnímaní ide o schopnosť všímať si detaily, pri pozornosti by malo byť schopné sústrediť sa na činnosť ktorú mu určili dospelí aspoň 10-15 minút.

S postupne rozvíjajúcou sa pamäťou by malo byť schopné zapamätať si väčšie množstvo informácií. V myslení by malo zvládať rozlišovanie veľkosti, poradia, množstva – rozvíja sa analytické myslenie. Dieťa by malo mať dostatočnú slovnú zásobu (okolo 3000 slov), súvislé vyjadrovanie a správnu výslovnosť. Malo by vedieť primerane veku ovládať svoje citové prejavy, nereagovať impulzívne, nemal by chýbať záujem o nové poznatky a školskú prácu. V sociálnej oblasti je dôležité, aby sa dieťa vedelo na určitý čas odlúčiť od rodiny, malo potrebu stýkať sa s druhými deťmi.

Medzi jednotlivými zložkami môže dochádzať k disproporciám. Otázkou školskej pripravenosti sa zaoberajú psychológovia, pedagógovia i lekári. Testy školskej zrelosti sú zamerané na zistenie úrovne vizuálno-motorickej koordinácie, jemnej motoriky, schopnosti pamäte, myslenia a reči a vykonávajú ich psychológovia v pedagogicko psychologických poradniach.

Zmeny

Mení sa telesný vývin – nastáva rast trvalého chrupu, kostra je mäkká, lebo ešte nedozrela osifikácia kostí, Rast mozgu ( v zmysle zväčšovania jeho hmotnosti ) sa v tomto období ukončuje. Ustupuje podkožný tuk. Narastá pohybová rýchlosť, presnosť pohybov a koordinácia. Dieťa má v tomto období veľkú radosť z pohybu. Rozvíja sa jemná motorika, čo je veľmi dôležité pri písaní a kreslení. Na konci tohto obdobia dokáže dieťa presne a rýchlo vykonávať jemné pohyby, čo mu umožňuje vykonávanie rôznych činností ( hra na hudobnom nástroji, vyšívanie, automatické písanie...)

Neprehliadnite:

• Máte doma prváčika? Poradíme vám, aký by mal mať denný režim?
• Existuje univerzálny spôsob výchovy dieťaťa?
• 7 zásad pri prezúvaní školáka

Vnímanie je stále subjektívne a citovo ovplyvnené. Postupne sa rozvíja vnímanie priestoru a času. Veľký význam má rozvoj pozornosti, rozhoduje o kvalite poznávacích procesov a tým pádom o úspešnosti či neúspešnosti v oblasti učenia. Deti tohto veku majú dobrú mechanickú pamäť, postupne sa vyvíja pamäť logická.

Deti majú rozvinutú fantáziu, dokážu už však rozlišovať skutočnosť a fantáziu – tzv. detská lož mizne. Dieťa čoraz viac preniká do skutočnej reality.

Spôsob myslenia detí v tomto období je fázou konkrétnych logických operácií. Dieťa rešpektuje konkrétnu realitu a základné zákony logiky. Rozvíja sa abstrakcia, zovšeobecňovanie a konkretizácia. Aj myslenie je ovplyvňované citmi a určitou subjektivitou. Deti pristupujú k veciam nekriticky a naivne. Postupne sa dieťa učí pozerať na veci z viecerých strán a uvažovať o ich vzájomných vzťahoch.

V citovom živote dochádza k mnohým zmenám. Na začiatku ešte deti prejavujú svoje city bezprostredne, postupne sa ich naučia ovládať – najmä pri školských povinnostiach a v prítomnosti dospelých. Je zaujímavé, že prevažujú kladné emócie. Dieťa však prežíva aj strach, hnev, žiarlivosť, hanbu. Menia sa však príčiny týchto emócií. Prestáva sa báť vymyslených predmetov, má strach skôr z reálnych nebezpečenstiev. Hnev môžu vyvolať prezývky medzi spolužiakmi, posmešné poznámky. Hanba sa môže spájať s výstrednosťami rodičov, trestami či vlastnou nahotou. Vzniká tréma, ktorá súvisí s uvedomovaním si zodpovednosti za výkon.

Osobnosť dieťaťa

Osobnosť dieťaťa sa mení a formuje. Ovplyvňujú ju vonkajšie i vnútorné podmienky. Dieťa má vedomie vlastného ja. Vedomie seba je ale tvorené stále hodnotením okolia. Keďže dieťa nevie ešte korigovať názory iných, jeho vlastné hodnotenie je ovplyvnené tým aké posolstvá o sebe dostáva zvonka. Postupne sa porovnáva s inými a vytvára si tak určitú teóriu o sebe. Dieťa má už aj predstavu aké by chcelo byť, tzv, ideálne ja. Sebahodnotenie začína byť pomerne stabilné po 8. roku.

Nastáva rozvoj špeciálnych schopností: hudobné, výtvarné, literárne a rozvoj schopností v učení.

Vrodený temperament sa pod vplyvom prostredia začína formovať. Na začiatku obdobia deti nemajú zvnútornené mravné normy. Tie sa postupne zvnútorňujú a rozvíja sa svedomie. Deti sa správajú tak, aby nemali pocity viny. Majú zvýšenú citlivosť svedomia, ktoré sa viaže na aktuálnu, konkrétnu situáciu.

Záujmy detí sa rozvíjajú na základe individuálnych podmienok a schopností. Vo všeobecnosti sa najviac rozvíjajú športové hry, záujem o čítanie, filmy, počítače, deti radi zbierajú rôzne predmety a vymieňajú si ich. Vstupom do školy začne prevládať učenie nad hrou. Hra však zostáva pre deti veľmi dôležitá. Väčšinou sa hra mení na pohybovú, kde môžu uplatniť svoju energiu a rozvíjajúce sa pohybové schopnosti. Začínajú ich baviť intelektuálne, spoločenské hry.

Deti a vzťahy

Sociálne vzťahy detí v tomto období sú rozmanité. Stále zostáva pre ne dôležitá rodina, ktorá uspokojuje väčšinu ich potrieb. Deti sa však postupne vymaňujú zo závislosti na rodičoch, dokážu diferencovať ich správanie. Učiteľ sa často krát stáva vzorom, aj tu sa však vzťah vyvíja . Zatiaľ čo prvák svojho učiteľa obdivuje, dožaduje sa jeho priazne , tretiak už dokáže svoj vzťah k učiteľovi brať neutrálne.

Veľmi dôležité pre toto obdobie je akceptovanie skupinou rovesníkov. Je to jedna z potrieb tohto vývinového obdobia. Deti si vytvárajú skupinky podľa záujmov, chlapci a dievčatá zvlášť. Dieťa potrebuje byť skupinou rovesníkov pozitívne hodnotené a získať v nej primerané postavenie. V tomto období sa začínajú tvoriť trvalejšie kamarátstva.

V období mladšieho školského veku nastáva pre dieťa veľa významných zmien. Dieťa sa presadzuje hlavne svojim výkonom, čo mu dodáva pocit hodnoty. V opačnom prípade môžu vznikať pocity menejcennosti a zlyhania. Do popredia sa dostáva práca v škole, túžba po úspechu, nových poznatkoch, rozvíja sa zmysel pre zodpovednosť. To ako budú deti samé seba hodnotiť závisí od prístupu dospelých okolo nich, od akceptovania rovesníckou skupinou. Vplyv okolia má pre detskú dušu stále veľký význam.

Zdroj