Spôsoby výchovy dieťaťa

Zdroj foto: Shutterstock.com

Vychovávať deti nie je ľahké, žiadny univerzálny spôsob výchovy neexistuje. Dobre vychovávajú tí rodičia, ktorí dokážu dieťa prijímať, očakávajú od neho zrelé chovanie, poskytujú mu jasné pravidlá. Pravidlá v rodine presadzujú a dokážu prikázať alebo aj potrestať. Dieťa povzbudzujú k nezávislosti a otvorene s ním komunikujú. Dokážu si vypočuť jeho názor a vyjadriť aj svoj vlastný. Rešpektujú práva dieťaťa i práva vlastné. Deti vyrastajúce v takomto prostredí bývajú nezávislé a zdatné, dokážu sa primerane presadiť, sú zodpovedné, dostatočne sebavedomé a dokážu ovládať hnev i agresiu. Neskôr nevyžadujú dohľad a vonkajšie obmedzenia.

Pri zlom spôsobe výchovy nie sú požiadavky na dieťa v rovnováhe s prijímaním dieťaťa a uspokojovaním jeho potrieb. Niekedy rodičia obmedzujú deti v tom, aby hoci len prejavili svoje oprávnené potreby a požiadavky. V extrémnych prípadoch nesmie dieťa ani hovoriť, pokiaľ sa ho my neopýtame. O pravidlách sa v rodine nediskutuje a nie je priestor pre vysvetlenie či vyjednávanie. Časté sú fyzické tresty. Deti z týchto rodín bývajú uzavreté, boja sa prejaviť iniciatívu, schádza im spontánnosť. Môžu byť buď agresívne alebo sa nedokážu presadiť. Sú viac ohrozené alkoholom a drogami.

Ako získať dôveru dieťaťa

Aby nám dieťa mohlo dôverovať, musí vedieť, že mu rozumieme, alebo že sa aspoň poctivo snažíme mu porozumieť. Niektoré praktické rady.

• Keď vám dieťa začne o niečom rozprávať, skúste vypnúť TV, odložiť časopis, prestať s upratovaním.
• Dieťa nehovorí len slovami, ale aj výrazom tváre, gestami, tónom hlasu, držaním tela. Porovnajte, čo hovoria slová a čo hovorí dieťa neverbálne. Neverbálne vyjadrenie býva často významnejšie - napr. uplakané "nič mi nie je".
• Dieťa povzbudzujte, aby s vami hovorilo, a pritom ho neodradzujte prílišným vypytovaním sa. Neoceniteľnú službu môžu dokázať slová ako - "hm", "aha", "skutočne?", Dávame tým dieťaťu najavo, že to, čo hovorí, nás zaujíma. Niekedy je však vhodne položená otázka dôležitá. Ale než sa opýtame dieťaťa, spýtajme sa aj seba, či unesieme odpoveď. Prudká, odmietavá, pichľavá či zlostná reakcia na poctivú odpoveď dieťaťa by mohla mať ten účinok, že už sa od neho nedozvieme nikdy nič.

Čítajte viac:

Nájdite si čas na spoločné jedlo​
Prevencia vzniku závislostí u detí
Mýty o detskej strave

• Skúste vyjadriť to, čo vám dieťa povie, vlastnými slovami, a opýtajte sa ho, či to tak skutočne myslelo. Jednak tým dávame najavo, že to, čo nám hovorí je pre nás dôležité, a zároveň sa ubezpečíme, že sme správne porozumeli.
• Pozor na tón hlasu. Najmä deti okolo puberty veľmi zle znášajú pichľavý tón, či hlas plný blahosklonnej prevahy.
• Dieťaťu môžeme odpovedať nielen slovami. Keď sa vám s niečím pre neho dôležitým zverí, môže byť láskavý úsmev, pokývanie hlavou, či objatie tou najsprávnejšou odpoveďou.
• Vyhraďte si na dieťa pokiaľ možno denne aspoň chvíľu času, kedy sa budete venovať len jemu. I päť minút môže vaše vzájomné dorozumenie veľmi uľahčiť.
• Pokiaľ je to len vo vašej situácii možné, neklamte dieťaťu. Povedzte mu "neviem" keď niečo neviete a "prepáč", keď v niečom spravíte chybu. Tým jeho dôveru nestratíte, naopak posilníte vzájomný vzťah.

Ako hovoriť s deťmi o alkohole a drogách

Zvoľte si pre takýto rozhovor vhodnú chvíľu, kedy ste aj vy aj deti v priateľskom a uvoľnenom ladení. Môžete využiť záujmu, ktorý vzbudil nejaký program v televízii alebo nejaký skutočný príbeh vašich známych.

Zopár argumentov:

Zdravé sebavedomie pomôže dieťaťu odmietať alkohol a drogy a bude mu v živote užitočné aj inak. Ľudia, ktorí majú s alkoholom a drogami problémy, mávajú často problémy aj so svojim sebavedomím. Odborníci pre rozvoj zdravého sebavedomia detí odporúčajú:

1. Chváľte dieťa. Chváľte ho aj vtedy, keď nedosiahne úspech, ale vyvinulo poctivú a úprimnú snahu. Všímajte si aj malých úspechov a oceňujte ich. To je obzvlášť dôležité pre zlyhávajúce deti, tie, ktoré majú problémy a nestačia.

2. Pomáhajte dieťaťu dávať si rozumné ciele. Uvedomte si, na čo vaše dieťa má a načo nie. To, že dieťa vie, že ho máte radi a záleží vám na ňom, či už uspeje alebo nie, mu môže dodať potrebný pokoj a sebavedomie. Môže to aj zlepšiť jeho výsledky.

3. Keď dieťa urobí niečo zle, kritizujte konkrétne chovanie, nie samotné dieťa.

4. Nevychovávajte z neho absolútnu jednotku a hviezdu, lebo mu okolitý svet nešetrne vezme ilúzie. Pomôžte mu láskavo a vecne poznať jeho slabiny a chyby.

5. Dávajte dieťaťu najavo, že ho máte radi. Vzťah rodičov k dieťaťu utvára jeho vzťah k sebe samému. Svoje city voči nemu môžete dať najavo nielen slovami, ale aj dotykom, pohladením, úsmevom. Je to dôležité pre kojenca i dospievajúceho.

6. Dajte dieťaťu pocítiť primeranú zodpovednosť za rôzne úlohy v domácnosti. Dieťa sa tak naučí vnímať sa ako niekto, kto má druhým čo ponúknuť.