Ako pôsobí stres na to, koľko zjeme?

Stres pociťujeme, keď sa niečo prihodí nám alebo niekomu v našom okolí, čo vplýva na náš aktuálny duševný stav. Následne sa snažíme odstrániť dôvody a získať späť svoj pohodový stav. Stres môže byť vnútorný, napr. obava z niečoho alebo určité sklamanie, alebo vonkajší, napr. keď skladáme skúšku či riešime svoju sociálnu situáciu. Stres je integrálnou súčasťou každodenného života a prijímanie potravy v odpovedi na stres môže významne vplývať na naše celkové stravovanie a tým i na zdravie.

Reakcia organizmu

V organizme pri ohrození automaticky nastávajú obranné reakcie. Zvýšená hladina adrenalínu zabezpečuje príliv krvi do mozgu, srdca a svalov na úkor tráviaceho systému, aby bolo telo pripravené na boj alebo na útek. Zistilo sa, že tento typ reakcie vyvolávajú skôr stresy psychologické alebo emocionálne ako stresy fyzické. Tento napätý stav môže spôsobiť, že postihnutá osoba nemôže jesť alebo má nepríjemné pocity podobné nevoľnosti. Rovnako sa však zistilo, že u niektorých osôb stresy vyvolávajú chuť do jedla a tieto osoby potom v strese skonzumujú viac potravy než obvykle.

Ľudia, ktorí držia diéty, skonzumujú pod stresom viac

V dnešnej dobe sa mnoho ľudí zameralo na diéty umožňujúce zníženie hmotnosti alebo aspoň udržanie súčasného stavu, preto konzumujú len vhodné potraviny a v obmedzenom množstve. Často musia prekonávať pocity hladu v snahe zjesť menej potravy než by skutočne chceli. Inými slovami – cvičia sa v obmedzovaní príjmu potravy. Ľudia, ktorí jedia podľa svojej chuti, sa v jedle vôbec neobmedzujú. Vykonané štúdie opakovane dokázali, že ľudia, ktorí obmedzujú príjem potravy, majú pri stresoch tendenciu jesť viac, zatiaľ čo tí, ktorí sa nijako neobmedzujú, jedia v odozve na stres menej.

Čítajte tiež:

• 7 znakov, že prehrávate boj so stresom
• Emočné jedenie
• Jedlom proti depresii - dá sa cesta k lepšej nálade „prejesť“?

Kto sa bežne krotí, pod stresom zje viac

Vysvetlením, prečo ľudia, ktorí držia diétu, majú v strese snahu jesť viac je fakt, že osoby držiace diétu spotrebujú mnoho energie iba na ovládanie svojho stravovania, preto im zostáva málo sily na to, aby riešili svoje bežné problémy. Pri strese strácajú nad sebou kontrolu a pokiaľ je k dispozícii nejaký pokrm, zjedia ho. A nielen to. Natoľko sa snažia prekonať, že ignorujú signály vlastného tela.

Ako na to

V istej štúdii vo Fínsku sa zistilo, že hodnota indexu telesnej hmotnosti (BMI) bola najvyššia u vysoko stresovaných osôb a že tieto osoby mali tendenciu jesť viac potravín, ako párky, hamburgery, čokoláda a pizza, v porovnaní s inými. Teda ak stresom vyvolaná zvýšená chuť k jedlu neustále ničí snahu regulovať vlastnú hmotnosť, ako sa dá tomuto nežiaducemu stavu pomôcť? Najprv si musí záujemca ujasniť, aké situácie u neho vyvolávajú chuť k prejedaniu a následne musí hľadať vhodné spôsoby, ako sa stresu vyhnúť. Za ideálnu stratégiu možno považovať dlhšiu prechádzku a premýšľanie o príjemných veciach.

Neignorujte svoje biologické signály

Ľudia, ktorí jedia len, keď sú hladní a nejedia, keď sú sýti, riadia sa svojimi biologickými signálmi. Patria sem osoby, ktoré nemusia v strese nadmerne jesť. Tí, ktorí sa neriadia svojimi biologickými signálmi, by sa mali vyhýbať emocionálnym a psychologickým vplyvom, ktoré ich nútia zamieriť priamo k chladničke. Stresové odozvy zvýrazňujú význam regulovania a sledovania hmotnosti s dôrazom na vysoký príjem nízkoenergetických potravín, najmä ovocia a zeleniny.

Literatúra

• 1. Greeno C.G. a Wing R.R. (1994): Stress-induced eating, Psychological Bulletin 115: 444-464
• 2. Lattimore P. a Caswell N. (2004): Differential effects of active and passive stress on food intake in restrained and unrestrained eaters. Appetite 42: 167-273.
• 3. Polivy J. a Herman C.P. (1999): Distress and dieting: why do dieters overeat? International Journal of Eating Disorders 25, 153-164.
• 4. Laitinen J. a Sovio U. (2003): Stress related eating and drinking behaviour and body mass index and predictors of this behaviour. Preventive Medicine 34: 29-39.
• 5. Časopis Food today 09/2005