Sacharidy - dôležitý zdroj energie
Tie dodávajú potrebnú energiu. Z nich zasýtia najmä polysacharidy, takzvané zložené cukry. S potravinami obsahujúcimi sacharidy súvisia dva dôležité termíny – glykemický index (GI) a glykemická nálož (GN). Ide o indikátory, ktoré môžu pomôcť pri výbere vhodných potravín do jedálnička v období, keď sa snažíme schudnúť. Sú však vhodnou prevenciou pred vznikom civilizačných chorôb ako napríklad cukrovky II. typua srdcovo-cievnych ochorení.
Pre zdravie je najvhodnejšie vyberať si prevažne potraviny s nízkymi a strednými hodnotami týchto indexov a vďaka tomu sa vyhnúť hrozbe nežiaducich chorôb, nadváhy či obezity. Rôzne sacharidy obsahujú síce rovnaké množstvo energie (1g sacharidov obsahuje 17 kJ), ale telo ich využíva rozdielne. Nachádzajú sa v chlebe, pekárenských výrobkoch, múke, obilných a kukuričných vločkách, ryži, zemiakoch, cestovinách, strukovinách, v čerstvom a sušenom ovocí, zelenine, ovocných a zeleninových šťavách, sladkostiach, kompótoch, mede.
Čo je to glykemický index
Glykemický index (GI) porovnáva skúmanú sacharidovú potravinu s referenčnou potravinou, ktorou je glukóza alebo biely chlieb. Vyjadruje schopnosť ovplyvňovať hladinu glukózyv krvi, takzvanú glykémiu. Niektoré sacharidové potraviny zvyšujú hladinu krvného cukru rýchlejšie, iné pomalšie. Platí, že čím prudšie stúpa po konzumácii istej potraviny hladina cukru v krvi, tým rýchlejšie poskytuje telu využiteľnú energiu, a tým menej je vhodná pre kontrolu alebo znižovanie hmotnosti. Kvôli tomu, že na zvýšenú hladinu glykémie reaguje telo vyplavením inzulínu, ktorý transportuje glukózu do buniek. Tam sa zužitkuje ako zdroj energie. Využitie glukózy v bunkách je obmedzené, preto sa vždy energia dodaná naviac premení na tuk a uloží do zásob.
Čím viac sacharidov skonzumujeme, tým viac inzulínu sa vyplaví. Dôsledkom vysokej hladiny inzulínu je rýchly transport glukózy do buniek a prudký pokles glykémie, ktorý so sebou prináša pocity podráždenosti, nervozity a predovšetkým hladu a chuti do jedla. To samozrejme vedie k ďalšej konzumácii, obvykle niečoho sladkého, čo má tieto pocity odstrániť. Dôjde len k ich oddialeniu, pretože situácia sa v dôsledku kolísania glykémie opäť zopakuje.
Zloženie stravy
Glykemický index potravín závisí od zloženia stravy a obsahu základných živín, ale najmä od druhu a množstva sacharidov v strave a vzájomného pomeru jednoduchých a zložených cukrov. Sacharidové potraviny s vyšším GI by sme mali kombinovať s nesacharidovými potravinami, ako sú napríklad syry, tvaroh, zelenina, kuracia šunka, a tak znížiť ich GI. Dosiahneme tak stabilnejšiu hladinu glykémie a lepšiu kontrolu pocitu sýtosti.
Takže namiesto dvoch suchých rožkov je lepšie zjesť jeden rožok so syrom a zeleninou. Glykemická nálož Glykemická nálož (GN) je parameter, ktorý hodnotí príjem sacharidových potravín komplexnejšie a umožňuje zistiť celkovú glykemickú odozvu na určitú potravinu. Hodnotí množstvo sacharidov a glykemický index zároveň. Ak človek prijíma stravu viackrát za deň v menších dávkach a vyberá si sacharidové potraviny s nízkym obsahom sacharidov, dosiahne nielen relatívne stálu hladinu glykémie, ale aj optimálny prísun energie v priebehu dňa, dobrú kontrolu pocitu hladu a sýtosti.
Sú sacharidy povolené pri diéte?
Pri redukčnej diéte, ale aj v prípade racionálneho stravovania, by v jedálničku mali prevažovať potraviny s nízkym GI do 55 a potraviny so stredným GI do 70 a nízkou GN. Potraviny s vysokým GI nad 70 a vysokým obsahom sacharidov by mali byť zriedkavejšie a ak sa vyskytnú, tak len v obmedzenom množstve.
Rozdelenie sacharidov
Jednoduché sacharidy (monosacharidy): Poskytujú telu najrýchlejšie mobilizovateľnú energiu a sú nenahraditeľné najmä pre nervové bunky. K jednoduchým sacharidom patrí hroznový cukor, cukor z cukrovej repy, trstinový a mliečny cukor. Jednoduché sacharidy obsahuje napríklad ovocie, niektoré druhy zeleniny, med, sladkosti.
Zložené sacharidy (polysacharidy): Vznikajú zlúčením viacerých jednoduchých sacharidov, majú oveľa nižšiu energetickú využiteľnosť ako jednoduché. Obsahuje ich najmä zelenina a ovocie, celozrnné obilniny, strukoviny. Pre organizmus sú však rovnako nenahraditeľné, pretože sú čiastočne nositeľmi energie, ale majú aj preventívnu úlohou a chránia telo pred vznikom civilizačných ochorení.
Platí to najmä o vláknine. Je to nestráviteľná zložka rastlinného pôvodu, ktorá priaznivo ovplyvňuje črevnú peristaltiku, navodzuje pocit sýtosti, pomáha vstrebávaniu sacharidov, cholesterolu, toxických látok, zefektívňuje využiteľnosť energetického obsahu bielkovín, tukov a stabilizuje hladinu glykémie. Zároveň znižuje energetickú hustotu stravy ako aj glykemický index potravín. Denný príjem vlákniny v bežnej strave a tiež aj počas redukcie má byť 30 g.
Čítajte viac:
Rozdelenie potravín podľa Glykemického indexu
Potraviny s nízkym GI od 30 do 50: Brokolica, kapusta, šalát, paradajky, baklažány, paprika, uhorka, šošovica, fazuľové struky, fazuľa biela, sója, huby, všetky druhy orechov, jablko, broskyne, marhule, čerešne, grep, ríbezle, jahody, černice, višne, citróny, granátové jablko, polotučné mlieko a kyslomliečne nesladené výrobky, minerálky, sirupy a malinovky s náhradným sladidlom…
Potraviny so stredným GI od 30 do70: Čerstvý hrášok, mrkva, cibuľa, cesnak, tekvica, nektarinky, ananás, pomaranč, hrušky, kiwi, sušené marhule, banán, kompót, šťava z čerstvého pomaranča, jablková šťava, hrach varený, ovsené, pšeničné a žitné vločky, krupica, ryža biela, ryža naturálna, chlieb, špagety varené al dente, cestoviny celozrnné, slané sušienky, maslové sušienky, zemiaky varené v šupke, jogurt, tvaroh, kyslá smotana, kyslomliečne nápoje, čokoláda s vysokým obsahom kakaa, víno biele suché, väčšina tepelne upravených jedál.
Buďťe informovaní o všetkom, čo Vás zaujíma. Čítajte novinky a zaujímavosti z oblasti zdravia, krásy a životného štýlu.
