S tým častejším výskytom u mužov je to skôr omyl, vyplývajúci z krátkej doby, ktorá prebehla od charakteristiky tejto sociopatie, o čom svedčí neschopnosť jej liečby. Sociopatia má výkričník pri agresívnych prejavoch, ktoré sú samozrejme pre všetkých vrcholčekom ľadovca a tie sa vyskytujú najčastejšie u mužov, keďže ženy sú slabšie, ale všetky ostatné charakteristiky sú typické práve pre to slabšie. Už i zo samotného nedostatku emócií a chladnej a dlhodobej vypočítavosti plynie, že tu platí skôr ženská "tichá voda brehy myje". Ak sa začne niekde tu liečba, potom môžeme očakávať nejaké výsledky. V socialistických (sociopatických) krajinách akou je ešte i stále (tichá voda) Slovensko sú však sociopati ctihodní občania, ktorí majú prim, to si každý musí uvedomiť, kto tu chce žiť.
Disociálna porucha osobnosti
Zdroj foto: Shutterstock.com
Pre vysvetľujúci kontext, ktorý sa týka psychológie osobnosti a porúch osobnosti všeobecne pozri Poruchy osobnosti.
Definícia
Disociálna porucha osobnosti sa prejavuje významnými problémami vzťahu medzi jednotlivcom s touto poruchou a spoločnosťou, v ktorej žije. Najčastejšie ide o správanie spojené s asociálnymi až antisociálnymi následkami, nerešpektovaním bežných noriem a pravidiel správania, vrátane porušovania zákona.
Typickými prejavmi antisociálnej poruchy osobnosti môžu byť kradnutie, klamanie, podvádzanie, ničenie či ľahostajnosť voči spoločnosti aj blízkym ľuďom. Súčasťou vnútorného prežívania u osoby s disociálnou poruchou osobnosti je nezáujem o emócie, myšlienky a potreby druhých ľudí spojené s nízkou emocionálnou reaktivitou v prípade, že je iným ľuďom spôsobovaná ujma. Vlastné záujmy, potreby či emócie sú výrazne povýšené nad záujmy druhých ľudí a spoločnosť. Človek s disociálnou poruchou osobnosti zvykne s ostatnými jednať veľmi chladne, manipulatívne a inštrumentálne.
Takéto správanie ale nie je dané problémami s pochopením noriem a morálky, ale skôr s emocionálnou plytkosťou vo vzťahu k druhým, ktorá býva spojená so silnou citlivosťou voči vlastným emóciám či potrebám a problémom ovládnuť vlastné emócie a impulzy. Porušovanie pravidiel, neschopnosť sa prispôsobiť, nízka empatia a agresivita môžu, ale nemusia, byť prítomné už v detstve. Porucha sa vyskytuje častejšie u mužov. Podľa klasifikačných diagnostických kritérií sa odhaduje, že disociálna porucha osobnosti sa vyskytuje u asi 3% bežnej dospelej populácie, ale napríklad u vyše 60% väzenskej populácie.
Príčiny vzniku
Príčiny vzniku nie sú dostatočne objasnené. Pravdepodobné sú aj dedičné faktory a biologické vplyvy – prenatálne (pred narodením počas tehotenstva matky) aj rané poškodenia mozgu v dôležitých vývinových fázach. Z tohto dôvodu je ťažké oddeliť dedičné vplyvy od vplyvov výchovy. Na rozvoj asociálnej poruchy osobnosti má vplyv aj dospievanie v mestských štvrtiach z vysokou mierou krimilality, užívania drog a asociálneho správania, najmä ak je pôvodná rodina výrazne dysfunkčná.
Príznaky
Ako pri všetkých diagnózach porúch osobnosti aj pri paranoidnej poruche osobnosti musia byť splnené všeobecné diagnostické kritériá pre poruchy osobnosti podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10): (Bližšie pozri Poruchy osobnosti)
Musí ísť o dlhodobé stavy, ktoré sa nedajú prisúdiť poškodeniu mozgu, inej psychiatrickej poruche a ktoré vyhovujú nasledovným kritériám:
- (a) výrazne disharmonické postoje a správanie, ktoré zvyčajne zahrňujú niekoľko funkčných oblastí, napr. afektivitu, vzrušivosť, kontrolu impulzivity, spôsoby vnímania, myslenia a štýl vzťahov k ostatným ľuďom,
- (b) abnormálny vzorec správania je trvalý, dlhodobý a nie je obmedzený na epizódy duševnej poruchy,
- (c) vzorec abnormálneho správania ovplyvňuje celú osobnosť a je jasne maladaptívna v širokom rozsahu osobných i sociálnych situácií,
- (d) vyššie uvedené prejavy sa vždy objavujú v priebehu detstva či dospievania a pokračujú do dospelosti,
- (e) porucha vedie k značnej osobnej nepohode, čo ale môže byť zrejmé až v neskoršom priebehu,
- (f) porucha je zvyčajne, nie vždy, spojená s významným zhoršením výkonu, ako v zamestnaní, tak aj v spoločenskej oblasti.
(podľa MKCH-10, s.178-179)
Špecifické kritériá pre diagnózu disociálnej poruchy osobnosti
Disociálna porucha osobnosti charakteristická nasledovnými prejavmi:
- (a) neľútostný nezáujem o city druhých ľudí,
- (b) neotrasiteľný a trvalý postoj nezodpovednosti a bezohľadnosti voči spoločenským normám, pravidlám a záväzkom,
- (c) neschopnosť udržať trvalé vzťahy, pri schopnosti vzťahy bez problémov utvárať,
- (d) veľmi nízka tolerancia k frustrácii a nízky prah pre uvoľnenie agresie, vrátane násilia,
- (e) neschopnosť pociťovať vinu a poučiť sa zo skúsenosti, zvlášť z trestu,
- (f) výrazné tendencie zvaľovať vinu na iných, alebo poskytovanie rôznych racionalizácií pre správanie, ktoré jednotlivca privádza do konfliktov so spoločnosťou.
Príznaky disociálnej poruchy osobnosti bývajú najvýraznejšie v ranej dospelosti a jej prejavy zvyknú ustupovať po 30. roku života.
Príklad:
22-ročný muž má v anamnéze viacero vážnejších priestupkov i trestných činov v súvislosti s vandalizmom, drobnými krádežami, príležitostným predajom drog a kradnutých vecí. Nadmerne užíval drogy a hrával na automatoch, v súčasnosti nejaví známky závislosti. Napriek opakovaným konfliktom so zákonom, nie je schopný a ani ochotný s problémovým správaním prestať. Je presvedčený, že je okolie na neho príliš prísne: "veď všetci kradnú, len sa netreba nechať chytiť".
Za svoje správanie podľa neho môže otec alkoholik, ktorý sa správal agresívne k nemu i k matke a tiež sa dopúšťal rôznych priestupkov: "Z toho má tie depresie". V súčasnosti žije so svojou matkou, viackrát si od nej požičal peniaze, ktoré nevrátil, alebo jej ich rovno ukradol. Aj ju obviňuje za svoje problémy a je presvedčený, že sa má o neho starať, "...keď mu tak pokazila detstvo". Dlhodobú partnerku nemá, skôr príležitostné vzťahy.
Rizikové faktory disociálnej poruchy osobnosti
Okrem dedičných vplyvov je rizikovým faktorom nepriaznivá situácia v pôvodnej rodine spolu s významným vplyvom asociálnej subkultúry, v ktorej si mladý človek nachádza náhradnú rodinu a vzor. Vyššie riziko vzniku disociálnej poruchy osobnosti súvisí s dospievaním v mestských štvrtiach s vysokou nezamestnanosťou, kriminalitou, užívaním drog, či asociálnym správaním celkovo (vandalizmus a podobne). Vyšší výskyt disociálnej poruchy pozornosti sa pozoruje u mužov s príznakmi poruchy pozornosti a hyperaktivitou v detstve.
Diagnostika
Tak, ako pri všetkých poruchách osobnosti, aj pri disociálnej poruche osobnosti stojí jej diagnostika na kvalitnom klinickom rozhovore s pacientom a získaní podrobnej osobnej, rodinnej a pracovnej histórie (anamnézy) nielen od samotnej osoby, ale najlepšie aj od blízkych ľudí – partnera/ky, rodiny, priateľov a pod. Porucha osobnosti by nemala byť v žiadnom prípade diagnostikovaná narýchlo a len na základe jednej metódy posúdenia (napr. osobnostného dotazníka, alebo rozhovoru).
Pri disociálnej poruche osobnosti sledujeme výskyt, trvanie problémového správania v súvislosti s porušovaním noriem ako sú priestupky, problémy v škole, policajné vyšetrovanie či odsúdenie v súvislosti s kriminálnou činnosťou. V rozhovore sa zameriavame na postoje a presvedčenia osoby s disociálnou poruchou, kde by mala byť pozorovateľná nízka miera ľútosti za svoje činy a ľútosti či záujmu k druhým spolu s racionalizáciami vlastného asociálneho správania.
Test
Existuje veľké množstvo "testov" osobnosti (úvodzovky pri slove test uvádzame preto, že ide v skutočnosti o dotazníky, testy sa v psychologickej terminológii používajú skôr pre úlohy so správnym riešením, kde je možné človeka porovnať s nejakou normovanou vzorkou – napr. inteligenčné testy). Mnohé sú dostupné aj on-line, mnohokrát je však ich pôvod aj kvalita sporná.
Ešte viac ako v iných prípadoch je potrebné zdôrazniť, že takto získaná "diagnóza" nemusí znamenať, že má človek poruchu osobnosti. A ako v prípade všetkých diagnóz platí: hlavným účelom diagnózy je zrozumiteľná a štandardná komunikácia medzi lekármi i ďalšími odborníkmi v oblasti zdravia, ktorá má slúžiť liečebným účelom!
Nižšie uvádzame jeden z online dotazníkov, ktorý vychádza zo štandardizovaného diagnostického interviewu pre poruchy osobnosti vrátane paranoidnej poruchy osobnosti.
Opäť ale zdôrazňujeme, že aj v prípade tohto dotazníka ide len o orientačný výsledok, ktorý v žiadnom prípade nenahrádza kvalifikovanú odbornú diagnózu!
Záujemcom o problematiku porúch osobnosti tiež odporúčame prečítať knihu od D. J. ROBINSONA: Poruchy osobnosti podľa DSM-IV vysvetlené. (pozri Literatúra), kde sú jednotlivé poruchy osobnosti popísané zrozumiteľne, zapamätateľne a aj vtipne.
Prevencia
Určitou prevenciou je dobré rodinné prostredie a zázemie a život mimo rizikových komunít (pozri Príčiny vzniku a Rizikové faktory).
Liečba
Liečba porúch osobnosti je vždy symptomatická – zameraná na problémové správanie. Keďže ide o stabilné, dlhodobé stavy – zmena základných osobnostných nastavení je málo pravdepodobná. V prípade disociálnej poruchy je to ešte skomplikované tým, že z povahy základných príznakov nemajú osoby s touto poruchou osobnosti záujem ani motiváciu k liečbe, psychoterapii či nejakej systematickej zmene správania. Zvyčajne sa podrobujú liečbe či inej intervencii len z donútenia alebo zištného dôvodu napr. v súvislosti s odpykávaním si trestného činu ak to môže znížiť dĺžku jeho trvania, či v súvislosti s liečbou závislosti.
Priebeh psychoterapie je zvyčajne veľmi frustrujúci pre psychoterapeuta aj osobu s disociálnou poruchou osobnosti, kvôli neochote a nemotivovanosti na sebe pracovať, formálnej alebo predstieranej spolupráci, snahe o manipuláciu psychoterapeuta. V prípade zhoršenia psychického stavu v súvislosti s disociálnou poruchou sa neodporúča podávanie liekov proti úzkosti, ani iných liekov, na ktoré môže vzniknúť závislosť.
Čítajte tiež: Psychoterapia - ako funguje a kedy je prospešná?
Životný štýl
Životný štýl osoby s disociálnou poruchou osobnosti významne súvisí s prejavmi tejto poruchy a nesie tak viaceré spoločenské aj zdravotné riziká. Z dôvodu nedostatku reálnej motivácie k zmene nemávajú ľudia s touto poruchou záujem svoj životný štýl meniť.
Súvisiace ochorenia
Ako sme už spomenuli, poruchy osobnosti súvisia s vyšším rizikom vzniku iných psychických porúch. Pri disociálnej poruche správania existuje zvýšené riziko zneužívania návykových látok, gambligu, depresie a tiež sexuálne prenosných ochorení.
Ako pomôcť chorému
Osoby s disociálnou poruchou zvyčajne nemajú ozajstný záujem meniť svoje problémové správanie. Človek s disociálnou poruchou osobnosti môže predstierať záujem o spoluprácu či poskytnutie pomoci, ale len v prípade, že sa mu to hodí – existuje vysoké riziko zavádzania, klamania či manipulácie okolia.
Inštitúcie
Podľa potreby: psychiatrické ambulancie, ambulancie klinických psychológov a psychiatrické kliniky.
Internet
Liga za duševné zdravie - Informácie o duševnom zdraví a duševných poruchách všeobecne. Príznaky, liečba a prevencia rôznych duševných porúch. Kontakty na neziskové organizácie a pacientske združenia).
Stránka Vydavateľstva F, kde sa okrem ponuky mnohých kníh z oblasti duševného zdravia, psychológie, psychopatológie a psychiatrie nachádzajú aj voľne stiahnuteľné texty k tematike porúch osobnosti.
Slovník
Psychopatia – pôvodné označenie pre poruchu osobnosti všeobecne. Dnes sa už v oficiálnej diagnostike nepoužíva aj z dôvodov významného posunu jej používania v bežnej komunikácii, kedy sa ňou označuje chladné či nepriateľské, silne nespoločenské či protispoločenské prejavy, ktoré súvisia práve s disociálnou poruchou osobnosti. Ak sa v súčasnej odbornej komunikácii použije termín psychopatia, zvyčajne je to synonymum pre disociálnu poruchu osobnosti.
Sociopatia – v podstate iné označenie pre disociálnu poruchu osobnosti.
Literatúra
Literatúra:
- HERETIK, A., sr. Poruchy osobnosti. In: HERETIK, A., SR., HERETIK, A., jr. (eds). Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof, 2007. – všeobecný úvod k poruchám osobnosti, s uvedením symptómov rôznych porúch osobnosti.
- NOVÁK, T. Testy osobnosti. Prahe: Grada, 2004. Rozličné dotazníky a hry na lepšie sebaspoznnanie.
- PRAŠKO, J. a kol. Poruchy osobnosti. Praha: Portál, 2003. Prehľadová monografia o poruchách osobnosti a ich liečbe.
- ROBINSON, D. J. Poruchy osobnosti podľa DSM-IV – vysvetlené. Trenčín: Vydavateľstvo F, 2006. Kniha čitateľná aj pre laikov, s množstvo príkladov a vtipne podaná.
Zdroje:
- HERETIK, A., sr. Poruchy osobnosti. In: HERETIK, A., SR., HERETIK, A., jr. (eds). Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof, 2007.
- MAGNAVITA, J.J. Handbook of Personality Disorders. New Jersey: Willey & Sons. 2004.
- MKCH 10. Mezinárodní klasifikace nemocí. 10. revize. Duševní poruchy a poruchy chování. Popisy klinických příznakú a diagnostická vodítka. Praha: Psychiatrické centrum. 1996.
- PRAŠKO, J. a kol. Poruchy osobnosti. Praha: Portál, 2003. Prehľadová monografia o poruchách osobnosti a ich liečbe.
Ďakujem redaktorom tejto stránky, že uverejnili môj príspevok. Chcel by som ešte doplniť, že mi v článkoch ohľadom sociopatií chýba podľa mňa dôležitá formulácia o ich vyslovenej škodlivosti pre spoločnosť so všetkými následkami, ktoré to nesie, keďže je charakterizovaný a rozoberaný len sociopat. Tento nezvyčajný prvok ochorenia v porovnaní s inými, kde chorí poškodzujú predovšetkým seba a tak majú aj dôvod liečby, je dôležité samostatne formulovať, lebo má na spoločnosť a všetky dáta s tým v súvise veľmi negatívny vplyv. Samozrejme, že v názve sociopatie je to prítomné, ale o to viac je potrebné tento prvok vymedziť. Napríklad do tak v súčasnosti analyzovaného problému teroristických a militaristických skupín plánovane škodiacich spoločnosti v rámci ich dlhodobého taktizovania a stratégií, ktoré sa tu vyskytujú sú ideálni pre regrutáciu práve sociopati a naopak tento problém vyrastá aj z buniek malých sociopatických skupín, ktoré sú uvedené i vo Vašom článku.
