Sociálna fóbia, sociálna úzkostná porucha

Zdroj foto: Shutterstock.com

Definícia

Základným príznakom sociálnej fóbie je silná úzkosť, ktorá sa objavuje v rozličných, pre postihnutého ťažko zvládnuteľných spoločenských situáciách. Medzi najčastejšie záťažové situácie patrí kontakt s neznámymi ľuďmi a to hlavne v menšej skupine, verejný prejav alebo výkon pred publikom, jedenie a pitie na verejnosti, ale napr. aj používanie verejných toaliet či priamy kontakt s personálom v obchodoch a inštitúciách, najmä ak je spojený s konfliktom. Tieto situácie sú spojené s očakávaním nástupu úzkosti a možného zahanbenia či "strápnenia sa".

Na rozdiel od pocitov trémy či zahanbenia, ktoré občas zažije každý z nás, pri sociálnej fóbii ide o silné, pretrvávajúce a opakujúce sa úzkostné príznaky, ktoré sa v súvislosti s uvedenými situáciami vyskytujú. Niekedy môžu prejavy silnej úzkosti viesť k panickej úzkosti. _(__Čítajte viac o panickej poruche). _

Prežívanie opakovanej a silnej sociálnej úzkosti môže viesť k zhoršovaniu príznakov úzkosti v budúcich spoločenských situáciách a nezriedka vedie k snahe takto postihnutého človeka vyhýbať sa situáciám, ktoré úzkosť vyvolali, alebo by podľa jeho presvedčenia úzkosť mohli vyvolať.

Napriek tomu, že osoba so sociálnou fóbiou si je väčšinou vedomá neprimeranosti úzkostných príznakov, často ich nevie v exponovanej situácii potlačiť, čo vedie k ďalším pocitom neprimeranosti, trápnosti a zlyhávania. Sociálna fóbia nie je závažná psychická porucha, dlhodobo však môže človeka obmedzovať, keďže komunikácii s ľuďmi či podávaním výkonu v ich prítomnosti sa v dnešnej spoločnosti nedá vyhnúť. Sociálna fóbia sa lieči symptomaticky, medzi efektívne spôsoby liečby patrí užívanie moderných antidepresív, psychoterapeutické postupy zamerané na nácvik účinného správania sa v sociálnych situáciách, ideálne kombinácia oboch postupov.

Príčina vzniku

Príčiny vzniku sociálnej fóbie nie sú dostatočne známe. V slovenskej epidemiologickej štúdii vybraných úzkostných porúch EPIA (Novotný a spol., 2006) kritériá pre diagnostiku sociálnej fóbie splnilo 1,7% opýtaných, 1,2% mužov a 2,2% žien.

Príznaky

Silná úzkosť, ktorá je pri sociálnej fóbii viazaná na kontakt pacienta s druhými ľuďmi sa môže v praxi týkať mnohých spoločenských situácií. Môže ísť napríklad o:

• strach z toho, že sa na mňa druhí ľudia pozerajú, že ma pozorujú.
• strach so strápnenia sa, či znemožnenia.
• strach jesť pred ľuďmi.
• strach vystupovať pred ľuďmi, či autoritou.
• strach zo schôdzí či stretnutí.
• vyhýbanie sa sociálnym situáciám.

Množstvo konkrétnych situácií v ktorých môže osoba so sociálnou fóbiou pociťovať silnú úzkosť je však podstatne širšie.
Vo predmetných situáciách pacient so sociálnou fóbiou pociťuje výraznú úzkosť so sprievodnými telesnými (vegetatívnymi) príznakmi ako sú:

• tras rúk a tela,
• červenanie sa,
• potenie,
• búšenie srdca,
• pocit zovretého hrdla,
• pocit sťaženého dýchania,
• pocit na omdletie a iné.

Niekedy môže byť dominantným prejavom sociálnej fóbie to, že sa človek upne na nejakú svoju telesnú charakteristiku (napríklad veľký nos, silná postava, plešina) a v prítomnosti druhých sa silne obáva ich reakcií na svoje "negatívum".
Charakteristickým príznakom v správaní človeka so sociálnou fóbiou je snaha vyhnúť sa situáciám, ktoré by podľa neho mohli úzkosť navodiť, a to aj v prípade, že im to prinesie negatívne dôsledky.

Rizikové faktory

Rizikovým faktorom pre vznik a rozvoj sociálnej fóbie sú niektoré povahové vlastnosti ako je extrémna plachosť a hanblivosť, silná reakcia úzkosti pri vystupovaní na verejnosti spojená s vegetatívnymi príznakmi, najmä ak sa tieto vlastnosti objavia už v detstve a pretrvávajú.

Za rizikový faktor možno považovať aj niektoré výchovné štýly – najmä neustály silný dôraz a tlak na výkon, prevaha negatívnej motivácie dieťaťa trestaním či ponižovaním. Prítomnosť sociálnej fóbie ale aj úzkostných porúch všeobecne u príbuzných zvyšuje tiež riziko výskytu.

Diagnostika

Diagnostika sociálnej fóbie je tak ako aj v prípade iných psychických porúch postavená na kvalitnom diagnostickom interview s pacientom, kde sa skúma výskyt, forma a trvanie príznakov. Diagnostiku sociálnej fóbie, podobne ako diagnózu iných psychických porúch, stanovuje lekár psychiater po zvážení symptómov, ich dĺžky a závažnosti.

Test

Neexistuje biologický – medicínsky test na diagnostiku sociálnej fóbie. Niekedy sa používajú dotazníky na zachytenie príznakov a posúdenie miery ich závažnosti pacientom či lekárom. Dôležitou súčasťou úvahy o diagnostike sociálne fóbie je aj otázka, či príznaky poruchy významne ovplyvňujú pacientov bežný život.
Keďže sa sociálna fóbia týka pomerne ohraničenej (aj keď širokej) oblasti kontaktu s druhými ľuďmi, ponúkame krátky skríningový dotazník, ktorý ale v žiadnom prípade nenahrádza diagnostiku lekárom – odborníkom!

1. Zažili ste v poslednom mesiaci strach, alebo rozpaky, keď ste boli pozorovaní, stali ste sa centrom pozornosti, alebo ste mali strach, že budete zahanbení? Týka sa to situácií ako je hovorenie na verejnosti, jedenie na verejnosti, alebo v spoločnosti druhých, písania, keď vás niekto pozoruje, alebo nutnosti zúčastniť sa spoločenských situácií (napr. spoločenských akcií a podobne)?
2. Považujete tento strach za neprimeraný a nezmyselný?
3. Máte taký veľký strach z týchto situácií, že sa im vyhýbate, alebo nimi trpíte?
4. Ruší tento strach Vašu normálnu prácu, alebo spoločenské fungovanie, alebo vám spôsobuje výrazný stres?

Len pozitívna odpoveď na všetky štyri otázky môže naznačovať prítomnosť sociálnej fóbie!

(Dotazník upravený podľa sekcie G Mini International Neuropsychiatric Interview, v.5, autori: Sheehan a Lecruiber, 1998)

Prevencia

Za účinnú sekundárnu prevenciu sociálnej fóbie sa považujú aj psychoterapeutické postupy nazývané kognitívno-behaviorálna terapia, ktoré obsahujú špecifické tréningové a relaxačné postupy ako prípravu na úspešné zvládanie problémových sociálnych oblastí.

Liečba

Za účinnú liečbu sociálne fóbie sa považujú postupy kognitívno-behaviorálnej terapie a liečba antidepresívami (najmä v prípade ak sa u pacienta vyskytuje aj iná úzkostná porucha, alebo depresia). Podstatou kognitívne-behaviorálnych postupov v liečbe sociálnej fóbie je nácvik efektívneho zvládania obávaných situácií, systematické posilňovanie pozitívneho myslenia a oslabovanie negatívnych myšlienkových schém. Podstatou účinku antidepresív je v prípade sociálnej fóbie modifikácia – znižovanie telesnej reaktivity reguláciou neuroprenášačov.

Niekedy je možné situačne použiť anxiolytiká (lieky proti úzkosti) ale takýto postup nie je plhohodnotnou liečbou – môže viesť k ďalšiemu následnému zhoršovaniu príznakov v budúcej sociálnej situácii a navyše pri opakovanom a dlhodobom užívaní hrozí riziko rozvoja závislosti od anxiolytík!

Životný štýl

Napriek tomu, že sociálna fóbia žiadna život ohrozujúca porucha, dokáže významne znepríjemniť život. Prítomnosť druhých ľudí (najmä cudzích, či väčšej skupiny) i podávanie výkonu v ich prítomnosti je každodenná realita väčšiny z nás. Prítomnosť silných úzkostných symptómov ako prejavov v týchto situáciách vedie u osoby so sociálnou fóbiou k veľmi nepríjemným emocionálnym zážitkom a dokáže znižovať ich výkon.

Človek so sociálnou fóbiou sa navyše často snaží vyhýbať situáciám, o ktorých vie, alebo si myslí, že by mohli podobnú úzkosť vyvolať. To vedie niekedy nielen k spoločenským následkom, ale aj zhoršovaniu sociálnej fóbie. Niekedy najmä, ak je sa u pacienta objaví aj iná úzkostná porucha dochádza k rýchlemu nárastu situácií, v ktorých prežíva silnú úzkosť. Sociálna fóbia dokáže významne narušovať sebavedomie a uplatnenie.

Ako pomôcť chorému

Veľmi dôležité je pochopenie podstaty symptómov sociálnej fóbie zo strany blízkych. Podpora človeku so sociálnou fóbiou, by nemala mať charakter utešovania, skôr priebežného oceňovania vhodného správania a prípadné sústredené vyvracanie niektorých negatívnych myšlienkových schém zo strany pacienta ("To bola katastrofa.", "Úplne som zlyhal/a.", "Som neschopný/á." a podobne).

Veľmi nevhodná stratégia je podporovať vyhýbanie sa obávaným situáciám a riešenie bežných problémov za osobu, ktorá sociálnou fóbiou trpí. To často nevedie k úľave, ale k zhoršovaniu symptómov. Nie je vhodný ani opačný extrém a to liečba šokom či "hodenie do vody" – teda tlačiť človeka so sociálnou fóbiou do situácií, ktorých sa extrémne obáva. Lepšie je začať situáciami, ktorých sa pacient so sociálnou fóbiou až tak neobáva a kde bude pravdepodobne úspešný.

Inštitúcie

Psychiatrické ambulancie a ambulancie klinických psychológov.

Internet

www.uzkost.sk (portál o úzkosti všeobecne, úzkostných poruchách a ich liečbe)

www.dusevnezdravie.sk (stránka Ligy za duševné zdravie. Informácie o duševnom zdraví a duševnej poruche všeobecne. Príznaky, liečba a prevencia rôznych duševných porúch. Kontakty na neziskové organizácie a pacientske združenia).

Často kladené otázky

Ako sa lieči sociálna fóbia?
Pozri časť Liečenie sociálne fóbie.

Je sociálna fóbia dedičná?
Do istej miery môže ísť o dedičnú dispozíciu – výskyt sociálnej fóbie, či inej úzkostnej poruchy u príbuzného zvyšuje riziko výskytu, ale nedá sa považovať za "typické" dedičné ochorenie.

Aký je priebeh a prognóza sociálnej fóbie?
Sociálna fóbia má často tendenciou kolísať, niekedy dlhodobá záťaž a stres vedie k zhoršeniu poruchy. Časť ľudí so sociálnou fóbiou ale v prípade neliečenia poruchy trpí chronickou a niekedy zhoršujúcou sa formou.

Je sociálna fóbia to isté čo hanblivosť?
Silná hanblivosť je jednou z povahových vlastností, ktoré môžu človeka predisponovať k sociálnej fóbii. Na druhej strane samotná hanblivosť nie je sociálna fóbia a pocity hanby, rozpakov, či "trapasu" zažíva občas každý z nás. Problémom je chronická a silná hanblivosť, ktorá v prípade sociálnej fóbie súvisí s sociálnymi situáciami alebo ich očakávaním. Takáto hanblivosť sa môže týkať aj veľmi bežných a banálnych situácií, je pre ňu typická silná emocionálna reakcia a úzkosť, ktorá sa môže objavovať už dlho pred očakávanou situáciou a ktorá aj dlho odznieva.

Je sociálna fóbia v podstate tréma?
Silná tréma, teda úzkosť spojená s podávaním výkonu pred ľuďmi, je jednou z charakteristických prejavov sociálnej fóbie, ale nie je to to isté. Tréma je v podstate bežná reakcia, v prípade sociálnej fóbie je však táto reakcia opakovaná, má zhoršujúci sa charakter, reálne môže zhoršiť výkon, osoba so sociálnou fóbiou sa nad takouto situáciou dlho trápi, dlhodobo dopredu pociťuje úzkosť z nadchádzajúceho verejného vystúpenia a snaží sa za každú cenu takejto situácii do budúcnosti vyhnúť.

Súvisiace ochorenia sociálnej fóbie

Sociálna fóbia sa ako forma úzkostnej poruchy môže často vyskytovať spolu s ďalšími úzkostnými poruchami (panická porucha, generalizovaná úzkostná porucha), ale vyskytuje sa aj pri niektorých poruchách osobnosti (napr. vyhýbavá porucha osobnosti).

Prečítajte si tiež:

Fóbie a úzkosti sužujú hlavne mladých

Agorafóbia- strach z verejných priestranstiev

Úzkostná vyhýbavá porucha osobnosti

Slovník

Hanblivosť – je bežná emocionálna reakcia, kedy sme podľa nášho názoru vystavený hodnoteniu druhých ľudí. Toto hodnotenie sa môže týkať nášho bežného správania, ale aj podávania výkonu – kde môže súvisieť s trémou. Pomerne silnú hanblivú reakciu zažila niekedy v živote drvivá väčšina z nás a nejde o poruchu.

Sociálna fóbia – je považovaná za psychickú poruchu, ak človek trpí úzkosťou s telesnými prejavmi v rôznych spoločenských situáciách a táto úzkosť je tak silná, že obmedzuje jeho bežné fungovanie.

Sociálna úzkosť – úzkosť, ktorá sa vyskytuje, keď sa človek nachádza v spoločnosti druhých ľudí, a/lebo má pred nimi podať nejaký výkon. Niektorí odborníci termín sociálna fóbia a sociálna úzkosť považujú za synonymá.

Tréma – úzkosť spojená so situáciou, v ktorej máme verejne vystúpiť, podať nejaký výkon pred skupinou ľudí, alebo pred človekom, pred ktorým máme rešpekt. Tréma nie je psychickou poruchou.

Úzkosť – je celková reakcia na situáciu zvýšenej záťaže, keď sa cítime byť ohrození, a/alebo keď nie je zrejmá správna reakcia na situáciu, alebo je vyústenie situácie neisté. Za takýchto okolností je úzkosť normálnou adaptívnou reakciou nielen u človeka ale aj u zvierat. Problémom sa stáva chronická úzkosť, najmä ak je neprimeranou reakciou na slabý podnet, alebo sa dokonca vyskytuje bez zjavnej príčiny. Niekedy sa úzkosť viaže na konkrétne situácie – ide o tzv. fóbie (napríklad strach z pavúkov, či z výšky, či strach, ktorý sa týka spoločenských situácií tzv. sociálna fóbia), niekedy ide o nešpecifickú úzkosť, ktorá má tendenciu vyvolávať rozličné neopodstatnené obavy (pozri generalizovaná úzkostná porucha). Extrémnym príkladom úzkostnej reakcie sú akútne prejavy panickej poruchy. Zvýšená a dlhotrvajúca úzkosť sa nevyskytuje len pri úzkostných poruchách ale aj pri mnohých ďalších psychických poruchách – veľmi typicky pri depresii, ale aj psychotických poruchách a demenciách.

Literatúra

• Praško, J. a spol. Sociální fobie. Jak překonat nadměrný stud. Praha: Portál, 2008.
• Heretik, A., sr., Heretik, A., jr. (eds) a spol.: Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof. 2007, 815 s.
• MKCH 10. Mezinárodní klasifikace nemocí. 10. revize. Duševní poruchy a poruchy chování. Popisy klinických příznakú a diagnostická vodítka. Praha: Psychiatrické centrum. 1996. 282 s.
• Novotný, V., Heretik, A., Heretik A., jr., Pečeňák, J., Ritomský, A.: EPIA - Epidemiológia vybraných úzkostných porúch na Slovensku, Nové Zámky: Psychoprof, 2006, 222 s.
• Praško, J. a spol. Sociální fobie. Jak překonat nadměrný stud. Praha: Portál, 2008.

Buďte informovaní o všetkom, čo Vás zaujíma. Čítajte novinky a zaujímavosti z oblasti zdravia, krásy a životného štýlu.