Alergie rôznych tipov sú fenoménom dnešnej doby a trpí nimi čím ďalej tým viac ľudí. Čo je to vlastne alergia? Aké formy alergií poznáme? Ako alergia súvisí s ročným obdobím? Odpovede nie len na tieto otázky vám prinášame v našej téme týždňa.
Angína je akútny zápal podnebných mandlí (mandle = tonzily, zápal mandlí = tonzilitída). Býva často spojená so zápalom sliznice hltana (hltan = farynx, z toho názov tonzilofaryngitída).
Pri pneumónii, zápale alebo infekcii pľúc, vzniknutá tekutina alebo hnis upcháva časť pľúc, čo je prekážkou vstupu kyslíka do organizmu.
Astma je chronická zápalová choroba dýchacích ciest (predovšetkým priedušiek), ktorá sa prejavuje dýchacími ťažkosťami, pískavým dychom, dráždivým kašľom a dlhodobo pretrvávajúcou nádchou. Na jej vzniku sa podieľajú aj genetické faktory či silné dráždivé chemické látky.
Sínusy sú otvorené dutiny, ktoré sa nachádzajú v kostiach a komunikujú s dutinou nosovou. Keď sa sínus infikuje vzniká ochorenie, ktoré sa nazýva zápal prínosových dutín.
Blahodarný vplyv jaskynného ovzdušia na ochorenia dýchacích orgánov poznali už starí Rimania. Neskôr sa zase zo záznamov „medikusov“ z 15. storočia dozvedáme, že baníci trpiaci záduchom, udávali zlepšenie dýchania v soľných baniach. Dnes už speleoterapiu nemožno označiť nálepkou ľudovej medicíny, pretože ide o liečebnú metódu.
Proces dýchania riadi dychové centrum v predĺženej mieche, ktorého úlohou je prijímať a spracovávať informácie, napr. o hladine kyslíka v krvi.
Priamoúmerne s klesaním teplôt stúpa počet smrkajúcich a pokašliavajúcich ľudí v našom okolí. Môžu za to vírusy a baktérie, ktoré prichádzajú ruka v ruke s chladnejšími dňami. Príroda skúša našu trpezlivosť a nádcha, kašeľ či bolesť hrdla nenechajú na seba dlho čakať.
