Úzkostná (vyhýbavá) porucha osobnosti sa prejavuje nadmernou a ťažko korigovateľnou tendenciou reagovať úzkostne na rôzne životné situácie. Najproblémovejšie sú pre osobu s úzkostnou poruchou osobnosti najmä nové situácie, zvlášť ak sú spojené s kontaktom s novými ľuďmi alebo podávaním nejakého výkonu pred ostatnými.
Poznáte ten pocit, keď musíte niečo urobiť, odkladáte to už pár dní a stále dúfate, že sa tá práca vykoná sama bez vašej námahy? Odsúvate tieto nepríjemné a nechcené úlohy čo najďalej, aby ste nemuseli vynakladať žiadne nadmerné úsilie.
Generalizovaná úzkostná porucha sa prejavuje dlhodobým telesným napätím a obavami (starosťami). Generalizovaná úzkostná porucha sa môže v prípade potreby lieči antidepresívami a psychoterapiou.
Úzkosť je celková reakcia na situáciu zvýšenej záťaže, keď sa cítime byť ohrození, a/alebo keď nie je zrejmá správna reakcia na situáciu, alebo je vyústenie situácie neisté.
Panická porucha je psychiatrické ochorenie, pri ktorom sa opakovane náhle dostavujú veľmi intenzívne záchvaty strachu až úzkosti.
Slovo kineziológia pochádza z gréckeho výrazu kineses, čo v preklade znamená pohyb. V medicínskej terminológii označuje vedu o svaloch a pohyboch tela. Objaviteľom kineziológie ako diagnostickej a liečebnej metódy bol chiropraktik George Goodheart. Kineziológia je založená na princípoch čínskej medicíny. Je zameraná na dosiahnutie energie a správnej funkcie tela využívaním širokej škály rôznych techník.
Generalizovaná úzkosť je veľmi častá. Veľa ľudí má počas života určité obdobia úzkosti..
Úzkosť sa radí medzi psychiatrické ochorenia na organickom podklade, ktoré vzniká pôsobením vonkajších podnetov na jedinca neschopného ich prijať a prekonať.
Všetko na svete vytvára vibrácie. Stolička, na ktorej sedíte, zem, na ktorej stojíte, nie sú pevné. Sú zložené z molekúl, ktoré vibrujú na rôznych frekvenciách v závislosti od materiálu, z ktorého sú vyrobené. Tieto vibrácie meriame v Hertzoch (Hz). Ľudské ucho je schopné rozoznávať vibrácie na frekvenciách 20 - 22000 Hz. Vibrácie väčšiny predmetov okolo nás zaznamenávame na o veľa vyšších alebo nižších frekvenciách, takže ich náš sluchový orgán nemôže zachytiť a rozoznať.
