Reči niektorých ľudí o tom, ako majú v zime zlú náladu, netreba brať na ľahkú váhu. Vôbec nemusí ísť iba o otravné sťažovanie si, ale o sezónnu depresiu, ktorú by dokonca v niektorých prípadoch mali riešiť odborníci.
Kto som? Ako byť spokojný? Ako sa mať rád? Podobné otázky si z času na čas kladie každý človek, niekedy pokojne a meditačne, inokedy v ukrutnej neistote až zúfalstve. Ako teda dosiahnuť životnú spokojnosť?
U ľudí trpiacich chronickou bolesťou existuje v priemere trikrát vyššie riziko vzniku psychiatrických symptómov a u pacientov trpiacich depresiou existuje v priemere trikrát vyššie riziko vzniku chronickej bolesti.
S rôznymi „formami jesenného splínu“ sa stretol snáď každý z nás. Smutné nálady, pocity vyčerpanosti, či nedostatok energie, ktoré pociťujeme od začiatku októbra prakticky až do Vianoc, majú na svedomí predovšetkým vrtochy jesenného počasia. Svoje urobia aj skracujúce sa dni a s nimi spojený nedostatok svetla.
Pacienti, ktorí sa dlhodobo liečia na chronickú ranu sú veľmi citliví a netrpezliví, ohľadom dlhodobého a niekedy aj nezdarného liečenia ich problému. To sa môže podpisovať na psychickom stave nielen pacienta ale aj rodiny.
Duševná bolesť je často krát horšia, než tá telesná. Neexistuje žiadna čarovná náplasť, ktorá by akoby švihnutím prútika vyriešila ťažkosti, ktoré nás trápia. Utrpenie je niekedy neznesiteľné, a sami sa s ním jednoducho nedokážeme vyrovnať. Tiché volanie o pomoc naše okolie nepočuje a to hlasné sa bojíme vysloviť.
Všetko na svete vytvára vibrácie. Stolička, na ktorej sedíte, zem, na ktorej stojíte, nie sú pevné. Sú zložené z molekúl, ktoré vibrujú na rôznych frekvenciách v závislosti od materiálu, z ktorého sú vyrobené. Tieto vibrácie meriame v Hertzoch (Hz). Ľudské ucho je schopné rozoznávať vibrácie na frekvenciách 20 - 22000 Hz. Vibrácie väčšiny predmetov okolo nás zaznamenávame na o veľa vyšších alebo nižších frekvenciách, takže ich náš sluchový orgán nemôže zachytiť a rozoznať.
