Dobrý deň. Mám 18 rokov, som chalan, mam výšku 173,5 cm a vážim len 55 kg. Celkový zdravotný stav v norme. Nedokážem do seba dostať dostatočné množstvo potravy po dobu 3-5 dní a potom sa trochu viac najem a zas 3-5 dní mám problém so stravou. Potreboval by som taktiež trochu viac nabrať svalovú hmotu. Neviem čo sa to so mnou deje vzhľadom na prídem potravy, stresov nemám veľa, ze by bol v tom problém. Ak by ste mi vedeli pomôct alebo navrhnúť nejaký spôsob stravovania alebo spôsob ako sa donutit jesť. Nepatrim medzi ludí, ktorí si nedpriemerne strážia svoju hmotnosť, niektorí ju strácajú, ja ju chcem nájsť. Vopred ďakujem.
Mám 17 rokov a už 3 roky trpím ppp, na začiatku som pri 150cm mala 46kg, potom som začala rátať kcal-500 na deň a nadmerne cvičiť. Za 9 mesiacov som schudla na 29kg a rodičia ma zobrali k psychiatričke, presvedčila ma aby som začala jesť, predpísala mi peritol a fevarin, ale nemohla som kôli žlčníkovým kameňom, tak som bola hospitalizovaná. Na chirurgii mi laparoskopicky odstránili žlčník, po operácii som pribrala za opäť na 45kg a popritom som chodila ambulantne k psychiatrovi, ale potom som sa zas cítila tlstá a zas som začala s 500kcal/de? ale už som aj príležitostne vracala,aby to pred rodičmi vyzeralo, že jem a tiež som cvičila a za pol roka som schudla na 35kg, lieky som neužívala a tak ma psychiatrička poslala na liečenie v BA na kramároch, kde som bola 4 týždne a užívala fevarín a fresubín a začala som chodiť na endokrinológiu, pretože som ešte nemala nikdy menzes, po prepustení som vážila 40kg a doma som pribrala po dohode na 45kg, ale zas som sa zdala tlstá, a ešte mi aj babka umrela,začala som zas chudnúť, zmiešaným spôsobom, aj diéta aj vracanie a za pol roka som mala 37kg, zas ma chceli dať do BA ale slúbila som že priberiem a aj som pribrala za pol roka na 46kg ale za mesiac som sa zas cítila tučná a zas som chudla aj diéta aj vracanie, lieky som nebrala a schudla som za 4 mesiace na 37kg,dostala som brušnú chrípku a bola som v nemocnici a tam zistili aj že mám zas ppp, to bolo začiatkom septembra, zasa som slúbila že priberiem,predpísali mi nutridrink a tiamin, užívam to za mesiac som pribrala 2kg teraz mám cca 39kg na 152cm a v decembri idem na kontrolu k endokr. ak priberiem mám šancu dostať sa do lubochne a tam budú riešiť problém s mensesom a dospievaním, pretože vyzerám na 12 a nie 17rokov, myslíte,že ked priberiem, dokážu mi vyvolať menzes a budem môcť mať deti? Len sa bojím,aby som sa pri 46k zas necítila tučná a zas nezačala s chudnutím, už ma to nebaví takto do kola chudnúť a priberať.
Dobry den, mam 16 rokov, 195cm a iba okolo 60kg. Vyrastol som za posledne 2 roky o nejakych 20cm. Jem vela, chuti mi, nechcem byt taky chudy ale nech robim co robim, stale nic. Otec bol zevraj tiez pomerne chudy ked bol mensi, dnes ma 2 metre a 120kg. Je mozne ze zostanem taky chudy? A moze to byt sposobene tym, ze som vyrastol tak strasne rychlo do takej vysky?
Dobry den prajem. Neviem v com sa nachadzam a ci vobec som sa v niecom niekedy nachadzala. Ale poradit,pomoc potrebujem urcite. Vzdy som riesila otazku vzhladu. Dobre to je na uvod. Bola som vzdy vysmiata nie s najhorsou postavou, proste ako dospievajuce dievca, hormony urobia svoje. Podarilo sa mi chudnut. Ako som chcela, nie vela, ale viditelne som schudla. Pomaly som priberala a mne sa to samozrejme nepacilo,lebo som samu seba videla aj chudu. nejadla som, vynechavala chody, prestalo mi travit,uzavrela som sa,saom depresivna. Uz si to ludia vsimli, ze nejam tak ako som jedla,a stale sa do mna navazali. Neznasam ich za tie predsudky voci mne, stvalo ma to,lebo uvedomujem si chorobu ppp a mala som to pod kontrolou. Aby sa zomna nestala uplna troska,jedla som ale malo. Teraz sa prepchavam, a potom to idem vyvratit, ale nie vsetko,aby aspon nieco vo mne ostalo, na akutaku vyzivu organizmu, napriek tomu neznasam sa,svoju postavu, niesom uplne chuda,hoci tomu nechapem,preco nie som,ked ani tak vela nejem.? Ale niesom ani tucna, normalna. Bojim sa toho,ze ked sa naucim jest, priberiem, a je to tak, ako nahle jem normalne pocas troch dni, hned priberiem. Co mam robit, to co stale dookola.
Dobry vecer, pred tromi rokmi som sa liecila s ppp a to kombinovanej mentalnej anorexie a mentalnej bulimie. momentalne uzivam liek magrilan 3x denne. ale stale mam traviace problemy, netravi mi, mam nepravidelnu stolicu, po jedeni mi byva spatne- spliecha sa mi. bola som u lekarky, ta ma odbila tym, ze mam jest a budem ok. na argument, ze tri roky fungujem bez ppp ani nereagovala a mala to potvrdene aj od psychiatra.mam 164cm a 50-52kg. ako mam vyriesit tento problem, prosim poradte mi. dakujem.
Dobrý den, mám syna, ktorý má 27 rokov, diabetik. Ešte pred 1,5 rokom vážil 130 kg. Potom sa rozišiel so snúbenicou a začal chudnúť a teraz ako by sa to nedalo zastaviť. Teraz váži 70 kg pri výške 198 cm. Je úplne vychudnutý. Pri zmene zamestnania (marec) bol na vyšetrení a nič nenasvedčovalo tomu, že by mal problém, ale ja si myslím, že má. Keď som sa s ním rozprávala tak tiež ho trápi, že je taký chudý, ale neviem na aké vyšetrenia by sa mal pýtať u svojej obvodnej lekárky. Naje sa, ale hovorí, že dosť často má ten problém, že keď je hladný a ide sa najesť, vyberie si jedlo na aké má chuť a po pár sústach sa mu v ústach sprieči a už ho nedokáže zhltnúť. Ako mu môžem pomôcť, čo mu mám poradiť, kam ho mám poslať na aké vyšetrenia? Ďakujem za pomoc.
Dobry den, mam 21 rokov a pravdepodobne trpim nejakou formou PPP. Je to zvlastne, pretoze niekedy mam pocit, ze si to cele iba namyslam. No potom pridu dni, ked jednoducho nezvladam samu seba a prejedam sa. Vecer si liham preplnena a znicena. Bojim sa o svoje zdravie, pretoze uz niekolko mesiacov nemam menzes. Pri vyske 170cm mam asi 57kg. Pisem asi, pretoze vaha mi lieta hore dole. Necitm sa byt tucna. Taka som byvala- potom sa mi podarilo schudnut. Teraz by som si vahu chcela udrzat, no nejde to. Castokrat hladujem a potom sa prejedam sladkostami. Neviem jest "nezdrave" potraviny. Ked sa pokusam jest kazde 3hodiny, tak mi chyba ten pocit- dat si nieco sladke, preplnit sa niecim chrumkavym.. Navstevovala som aj psychologicku (vo februari), no terapiu sme skoncili- Presvedcila som ju, ze som "zdrava". Mala som 62kg. No stale som prehnane cvicila (kazdy den), zacala som si opat kupovat tabletky na chudnutie a sledovala som kazdy milimeter tuku na mojom tele. Na dovolenke v juni som znova schudla na 52kg- citila som sa skvele, az na to, ze som mala miestami zavrate a slabost-na odpadnutie. Pocas prazdnin, ked som bola v zahranici, som sa prejedala, takmer kazdy vecer. Mavala som strasne depresie- bolo to priserne. Priberala som. Cely den som pracovala, takze som mala moznost aspon nieco z toho "vybehat". Vravela som si, ze ked sa vratim, tak navstivim psychologicku a budem pokracovat v terapii. Teraz som opat na slovensku, no mam pocit, ze som vporiadku. Prejedla som sa hadam raz, ci dva razy.. Depresivne stavy nemam. Neviem, ci mam vyhladat pomoc- myslite, ze naozaj trpim PPP, alebo je to len moj vymysel? Dakujem za radu.
Mam 20 rokov a som studentka.Od 15tich rokov som sa zacala venovat modelingu,pri vyske 178 cm som mala 55 kilogramov,bola som chuda ale nie vychudnuta.S vahou som dovtedy nemala problem,profesionalne sa venujem sportu a to dodnes,takze co sa tyka pohybu,ten mam v rozmedzi 3-4 hodin kazdy den.Avsak v agenture ma presviedcali ze musim schudnut minimalne 6 kil a ja som sa na to dala.Jedla som vylucne iba ovocie,zeleninu,chude maso a nizkotucne jogurty.Zacala som vela varit a piect,ale nikdy som sa toho ani nedotkla.Po kazdom jedle som sla aspon na 2 hodiny cvicit aby sa mi to ani nahodou niekde neulozilo.Po istom case prislo vela sklamani a ja som sa zacala prejedat- som doslova zavisla na sladkostiach,ked to na mna pride nemam problem jest zaradom 8 horaliek,celu bonbonieru a este aj rohliky s nutellou.Za 5 rokov som sa z povodnych 55 kil tymto stylom dopracovala k vahe 74 kil.Snazim sa schudnut,ale vzdy pride jojo efekt a ja uz neviem co s tym,hlavne co sa tyka tych sladkosti.Dokonca som sa niekolkokrat pristihla pri jedeni stylom-pozujem a vyplujem...Rodicia sa na mna pozeraju ako na niekoho kto sa umyselne prejeda a nevie sa kontrolovat,ale to nie je pravda.Kazdy problem ktory je pre mna zatazou na psychiku riesim jedlom,velkymi mnozstvami...Potom sa za to nenavidim,snazim sa to vyvracat,placem...Uz neviem ako si dalej pomoct,doma oporu nenachadzam...Vedeli by ste mi nejako prosim poradit ako z tohto kruhu raz a navzdy vyjst?
Moja 19 ročná dcéra má posledné dva roky problémy s prijímaním potravy. Je jej každý deň veľmi zle najmä vo večerných hodinách a schudla z trvalej váhy 48 kg na 42 kg pri výške 165cm. Skúsili sme vyšetrenia žalúdka, psychologa, homeopata, situácia je stále horšia. Kam sa mám obrátiť aby sme identifikovali príčinu?
Myslite, ze moje nadmerne vypadavanie vlasov v poslednej dobe mohlo zapricinit rychle schudnutie z 51kg na 41kg? mala som po schudnuti znacnu podvahu, moja vyska je 161cm. A ak je moje vypadavanie vlasov koli tomu, co myslite ze by som mala robit? co by mohlo pomoct?...uz som pribrala na 45kg.
Mam 21 rokov a uz dlhsi cas trpim anorexiou.zacala som sa liecit,ale dokazem zjest len ovocie a zeleninu.kazdym dnom som coraz viac nervoznejsia a podrazdenejsia.nic ma uz nebavi.co mam dalej robit?
Patrim medzi tych, ktori su od malicka velmi chudi a nepodarilo sa im doteraz pribrat normalnu vahu. Mam 25r., 172 cm, a momentalne 49 kg. Pred rokom som mala 55 kg, a bola som spokojna, nedrzala som ziadne diety, ale jednoducho vaha neisla vyssie. za min. rok som schudla na 53kg, bolo to sposobene stresom v skuskovom obdobi... neustale skola, praca takisto, a nedostatok casu a pohody na jedenie... len nejake rychle obcerstvenia, ktore som celodennym pohybom vybehala do 10 min... Momentalne som v zahranici, 2x som mala brusnu virozu, nejedla som ziadne pokazene jedlo... jednoducho, kamaratka mi vravela, ze kazdy pristahovalec to ma ked pride... ze je to dosledkom inych bakterii nez na SK. Dostala som neskutocne hnacky a zaroven vracania... trvalo to 1 den, ale myslela som ze je po mne... odpadavala som nemohla som ani pit.. nic... po pohotovosti kde mi dali infuzie kde som bola 1noc a rano som odchadzala, som mala dietne jedla... mala som zo vsetkeho hnacky, tak som nemohla nic mliecne, ovocie, skoro nic... iba chlieb... Moja vaha klesla uz z 52kg na 48 kg... presiel uz 1 mesiac a vaha sa mi nehne.... Snazim sa byt psychicky vyrovnana, hovorit si ze mi je fajn a jest vela jest... NO akosi sa mi nedari. Predsa len moja mama vari viac a lepsie jedla... Priatelova mama vari iba 1 jedlo za den - polievky tu nepoznaju... Ale za to mam vela salatov, zeleniny, ovocia, syrov, co som teda doma tolko nejedla. Lenze z toho asi priberiem tazko. A na 1x nezjem nic coho je viac. Musim si to delit na viackrat. Nevraciam jedlo, ale mam take nechutenstvo... Teda aj som hladna, najem sa... lenze po chvili sa mi zaludok naplni a hovori mi: dost. Aj ked oci by jedli... to nechutenstvo nejako pride a neviem co robit. Urcite je to psychickeho razu, je mi to jasne, nie som tak velmi silny clovek, vela malych veci ma rozrusi, ale neviem co robit. Som v zahranici, takze nemozem ist na nejake sedenia do Pezinku, a takisto mam pri sebe muza ktoreho milujem, jeho rodicia su skveli ludia a boja sa o mna, chcu aby som jedla viac, a ja tiez... ale ako to vsetko vyrovnat?
VAse rady budu asi dost vseobecne preto Vas prosim ak sa da, skuste mi doporucit nejake konkretne triky - ako zaludok oklamat - povedat mu ze nie je plny a potlacit resp. uvolnit to nechutenstvo, ten priechod do zaludka.... TAbletky nie su moje priatelky, pri hltani mi je z nich navracanie, to mi nejako zostalo... dokazem zhltnut len velmi mini tabletky take asi 3 mm... tak prosim nedopuracajte mi tabletky... Skor nieco prirodneho razu.. nejake ovocie - nieco co otvara zaludok :-)
potrebovala by som pomoc,mam 18 rokov a v poslednej dobe si sama v sebe priznavam,ze trpim ppp...citam v casopise priznaky a vsetky na mna sedia :(( posledny mesiac som zacala zvracavat,vzdy po jedle...mam doslova zachvaty jedenia,ked zacnem,neviem prestat.jem vsetko,co vidim,vsetko,co je doma,potom zvraciam...inokedy sa snazim nejest vobec....moje okolie si vsima zmeny na mojej postave,ale povedat o tom nedokazem nikomu :((( meriam 168 a momentalne mam 46 kg...este pred rokom som vazila 56,avsak z mojho nadsenia chciet schudnut neviem vyjst von,ak by som prestala,priberiem....a to by som sa zblaznila.....chcem o svojom probleme povedat mojej psychologicke,avsak strasne sa bojim,ze zavola mojim rodicom...vsetko im povie ...viem,ze by to nepochopili...ja vsak nechcem byt chora,sposobuje mi to vela problemov...viem,ze aj v buducnosti budem mat len problemy...nechcem to,ale spat neviem ist tiez...mozno by ste mi mohli poradit,ako by som sa mala zacat stravovat,ja sama uz nevladzem,som zufala :((
Neexistuje aj nejaky psycholog cez internet? Mozno aj ked niekoho poznate, kto svoje volne chvile po robote travi na pc-na internete a bol by ochotny mi pomoct.Mam 16 rokov,bulimiu mam 1 a pol roka.Mala som aj anorexiu, no po tom ako som si vyvrtla obidva clenky nejak som sa na to vykaslala, ale prejedanie mi ostalo.(a nasledne vracanie)ako ceresnicka na torte je, ze brigadujem v obchode.Nemate nejake typy ako by som mohla odolat vsetkemu sortimentu?
Mam 21 rokov a mam problemy vahou, nemozem pribrat.Moja vaha je 46 kg.Lekar mi povedal ze je to normalne pokial som dojciaca matka,ale ze ako nahle prestanem dojcit tak sa to vrati spät do normalu,dcera uz ma rok a uz ju skoro vobec ju nedojcim a stale je vaha rovnaka.Pred porodom som vazila 50 kg co mi vtedy dost vyhovovalo a pocas tehotenstva som pribrala na 66 kg.Lenze teraz mi to dost prekaza lebo cokolvek si obleciem tak v tom vyzeram doslovne ako \"utopena\".A preto si chodim kupovat detske velkosti.Hanbim sa pred svojim manzelom ukazat sa iba v spodnej bielizni a bojim sa aby Nam to nepokazilo Nas vztah.Skusala som rozne podporne latky na pribratie,ale nic mi nepomohlo.A preto sa obraciam na Vas o radu alebo pomoc.
Pani doktorka, chcela by som sa opytat, da sa ist do Pezinka, cca aj na tri tyzdne pokial sa jedna o posilnovacku, nie liecenie. Mam volno len cez prazdniny,nakolko som ucitelka. Ide len o to, ze asi pat dni odzadu myslim len na to, ako chudnut ako jest menej, hoci jem normalne a kazdy vecer si musim dat caj na chudnutie, inak nie som v klude, ten caj mi ani nepomoze, je len psychickya pomoc. Potrebovala by som nabehnut tak na tri tyzdne ale nechcem ist na liecenie kde budem musiet podpisat reverz.
Mohli by ste mi prosim vas poradit nejake psychologicke bezplatne centrum v BB, kde sa zaoberaju ppp?
Chcela by som sa opytat ako sa da pomoct cloveku, ktory nechce sam vyhladat odbornu pomoc, ale vie o tom, ze ma problem s jedenim, nechce si dat poradit.Ako ist na takeho cloveka?
Moja kamaratka trpi anorexiou a nedavno som sa dozvedela, ze aj bulimiou. trva to uz dlhsiu dobu. Zje ledva ovocie. Vie o tom, ze ma problem, som sa s nou vela krat rozpravala, ze nech vyhlada pomoc, ale nechce. Co mam dalej robit, nemozem sa na nu pozerat, je cim dalej nervoznejsia, trapi sa a sama mi povedala, ze je nestastna, ze si nemoze pomoct, ale v hlave sa stale nad tym trapi. Moja teta bola anorekticka a bola na tom velmi zle. Bojim sa o nu, ze to pojde k horsiemu. Aj mi povedala, ze by chcela aby nastalo to najhorsie, aby si uvedomila, ze musi jest. Mama ju dokonca prosi na kolenach, aby jedla, ibaze aj od ostatnych som pocula, ze niekedy ma stavy, ze sa preje do prasknutia a preto mam podozrenie, aby pred ostatnymi zakryla dojem, ze ma problemy s jedlom, tak sa pred nimi napcha a potom to moze aj vyvraciat. A dokonca je posadnuta cvicenim a vseobecne pohybom.Preto sa obraciam na Vas o odbornu pomoc.
Mám neter, ktorá od decembra výrazne schudla pri výške 167cm váži 43kg a pritom sa venuje tenisu. Odmieta jesť sladkosti a je veľmi málo, jedlo si delí na malé kúsky. V škole naopak dosahuje veľmi dobré výsledky. V poslednom čase sa zamerala na varenie a pečenie pritom sama z toho čo uvarí nič neochutná. Rodičia odmietajú pripustiť, že s ich dcérou je to zlé myslia si, že je to len prechodné. Dokonca už jej vynechala menštruácia. Neviem ako mám prehovoriť rodičov aby navštívili odborníka.
