Neviem si nájsť kamarátov
Otázka
 Zdroj foto: Shutterstock.com
Mám 21 rokov a som študentka VŠ. Neviem si nájsť dobrých kamarátov. Napriek tomu, že ma mnohí, zdravia, volajú k sebe, chcú sa so mnou rozprávať často sa z toho vykrúcam, vyhýbam sa im, neviem prečo. Mám jednu celoživotnú dobrú kamarátku, ktorú mám rada a teraz na vš som si našla ešte jednu, s ktorou si veľmi dobre rozumiem, avšak myslím že ja nie som pre ňu taká kľúčová osoba ako ona pre mňa.
Od prvého ročníka som sa ocitla v skupine dievčat, ony ma považujú za kamarátku ja ich nie až tak veľmi. Všetky sú veľmi sebavedomé, rozhovory prebiehajú asi tak že sa jedna druhú pretekajú v hovorení, skáču do reči, vyhráva dominantnejší. Aspoň na mňa to tak pôsobí. Nevyhovuje mi takáto komunikácia, ja sa neviem prebíjať a keď mi zase ony dajú slovo tak častokrát nemám k tomu čo povedať. Cítim že k nim nepatrím, som na inej vlne. Ony to berú tak že sme všetky jedna banda, aj keď ja sa s nimi teraz stretávam menej a jedna z nich nás dokonca všetky pozvala na svadbu, čo sa nám všetkým zdalo prehnané, lebo si myslíme že by sa malo pozývať len blízkych ľudí.
Všetky však pozvanie prijali tak som musela aj ja aj keď sa mi tam moc nechce, vôbec nič o tom dievčati neviem ani neviem či som sa s ňou vôbec niekedy rozprávala poriadne. Neviem ako sa mám správať v situáciách keď sme všetky spolu. Ja sa s nimi nikdy nezabavím, som nesvoja. Neviem ako si mám poradiť s takýmito situáciami.
Odpoveď
Máte 21 rokov. Určite už viete aká ste. Viete čo vás teší, čo potrebujete, ako zmýšľate, aké sú vaše záujmy. Ale tiež, akých máte priateľov, ako sa s nimi stretávate. Ako sa cítite v svojej rodine. Medzi blízkymi! Viete prečo to píšem? Lebo je úplne prirodzené, že nie všade sa cítime rovnako. S niekým vám je lepšie s iným nie. Predpokladám, že ste ešte len na začiatku štúdia na vysokej škole. Ešte sa so svojimi „spolužiakmi“ len spoznávate. Začiatky sú všade ťažké. Všetko potrebuje istý čas. Až potom sa budú aj vaše vzťahy kryštalizovať.
Dôležité je nerezignovať. Nevzdávať sa. Nepodceňovať sa. Prečo by ste sa mali podceňovať? Aj keď ako píšete „nemáte k tomu čo povedať“ to ešte neznamená, že ste horšia ako ony. Viete čo je na komunikácii najväčším umením? POČÚVAŤ! Byť dobrým poslucháčom je často oveľa dôležitejšie ako „veľa rozprávať!“ (a často o ničom)!
Keď neviete, ako sa máte správať v situáciách, keď ste spolu pokúste sa byť úplne prirodzená. Buďte autentická. Buďte sama sebou. Ak sa vám nechce rozprávať, nehovorte. A naopak. A nerobte si nijaké násilie. Nesnažte sa „hrať divadielko“. Po prvé je to niekedy náročné a po druhé aj tak sa to nakoniec prezradí. V živote sa možno veľa krát ocitnete v podobných situáciách. Ostaňte vždy sama sebou. Lebo len keď budete prirodzená budete žiadaná. A budete sa páčiť. A okolie sa s vami bude cítiť dobre.
