Problém s ovládaním sa pred synom
Otázka
 Zdroj foto: Shutterstock.com
V septembri boli 2 roky čo sa mi narodil syn. Od narodenia bol ukážkové dieťa, rýchlo sa naučil spať celú noc, s jedením nebol problém. Koliku sme mali len raz v živote, no odkedy začal chodiť, tak sa to len horšie. Je až neuveriteľne zvedavý. Viem, že je to normálne, ale takto som to ešte nezažila. Nevadí mu ani keď sa popáli na trúbe, poreže nožíkom. Berie psovi granule, keď sa mi náhodou podarí nechať niekde niečo položené, už to pije, vyjedá, či je to šampón, krém, okena a pod. Tu začína môj problém. Čím ďalej tým viac na neho kričím, doslova ziapem.
Nebijem ho. Od nervov radšej buchnem rukou po stole alebo niečím, čo je po ruke. Je jedno čo robí. Či berie nožíky, alebo stále otvára skrinku a vyberá potraviny alebo hrnce. Jednoducho neuveriteľne ma to vytáča. Vôbec neviem ovládať, aby som na neho nezakričala. Vzápätí ho beriem na ruky a mojkám, bozkávam. Ešte nemal ani dva roky a začal sa pýtať na záchod. Čo je úspech ako čítavam na nete od iných mamičiek. Posledné skoro tri mesiace s tým prestal. Keď ho dám ja, tak urobí všetko, ale inak sa skryje pod stôl alebo len tak, si ani nevšimne, že niečo robí.
Dnes sa pocikal, keď mi sedel na kolenách. Viem, že s najväčšou pravdepodobnosťou to má dočinenie s tým, že na neho kričím. Ako mám pri ňom nevybuchnúť? Dokonca som aj zakázala mať zapnutú telku, keď je malý hore, aby sa s ním hralo a nie ho nechať len sa dívať. To pomohlo, ale len malinko.
Odpoveď
Zdravé dítě – bodrel v bytě! Toto ma napadlo ako prvé, keď som si prečítal váš problém. Je to naozaj vysiľujúce a vyčerpávajúce. Mať doma takého drobčeka. A byť s ním celé dni. Ozaj nezaregistroval som nič o jeho otcovi. Podieľa sa aj otec na výchove? Odbremeňuje vás niekedy? Máte priestor a a čas urobiť niečo pre seba? Tu vidím najväčší problém . Materská „dovolenka“ je niekedy veľa aj na „koňa“!
No ale vráťme sa k problému. Neexistuje univerzálna „kuchárka“. To čo by mohlo pomôcť je neustále a trpezlivo vysvetľovať, ukazovať, čítať. Jednoducho zaujať. Pokúsiť sa ovládať svoje emócie, lebo to nie je k ničomu. Keď nejde o život nejde o nič. Naozaj. Sledujte čo robí vaše dieťa a buďte jeho bodygardom. Ale nepotláčajte jeho prirodzené reakcie. Prirodzenú zvedavosť. A už vôbec nevysielajte dvojaké signály (kričím- mojkám). Kto sa v tom má potom vyznať? Mali by ste vedieť, že platí, že ak sa chcete niekomu venovať, o niekoho sa postarať, tak potom sa musíte postarať v prvom rade o seba (inými slovami – ako môžete milovať druhého, keď nemilujete seba? ako sa chcete postarať o dieťa, keď sa nepostaráte o seba? Ako má byť vaše dieťa spokojné keď vy nie ste spokojná?
