Problém s partnerovou zvedavosťou
Otázka
 Zdroj foto: Shutterstock.com
Neviem ako začať. Mojim problémom je správanie manžela. Len neviem objektívne posúdiť, či si to len ja namýšľam, alebo sa správa divne? Sme zobratí už 25 rokov, počas ktorých sme zažili všeličo, dobré aj zlé, aj zamýšľanie sa nad rozvodom. Odhliadnuc od všetkých problémov, ktoré máme, ma nadmieru zlostí jeho správanie. Skúsim to opísať - napr. keď sedí pri počítači a ja prídem do izby, musí sa otočiť a pozrieť sa čo robím, možno čo mám v ruke, alebo neviem ... čo tým sleduje, keď mám zapnutý notebook a niečo si hľadám, čítam, tak len položí otázku - čo píšu, keď mi príde sms-ka - stále sa ma pýta kto mi píše, prípadne ak mi zazvoní telefón tak vyzvedá kto volal.
Ja nemám žiadne tajnosti, nepodvádzam ho, nemám milenca, ale mám pocit, že ma stále sleduje a chce o všetkom vedieť. Je to pre mňa neúnosné a keď som mu povedala, že čo ma toľko sleduje, tak sa iba zlostí, či sa nemôže opýtať. Ja sa ho nevypytujem kto mu volá, píše atď. Práve nemáme najlepšie obdobie. Sme dosť rozdielni - ja sa nerada predvádzam, nechcem byť stredobodom pozornosti, nechvascem sa, mám rada zvieratá a chcela by som mať doma psa. Manžel je ale zásadne proti a keď som sa ho opýtala, či to znamená, že nikdy nebudem mať psa, povedal mi že môžem ho mať keď on zomrie. A tak som mu v návale hnevu povedala, že sa môžem aj odsťahovať, na čo mi povedal, že keď je pre mňa dôležitejší pes ako on, tak sa môžem odsťahovať.
Mám z toho pocit, ako keby žiarlil aj na to zviera, ktoré by sme teoreticky mohli mať. Dá sa z tohto správania nejako vyčítať, aký má problém, alebo to ja preháňam? Podotýkam ale, že pre mňa sú to dosť závažné veci, aj keď sa to niekomu môže zdať ako banalita.
Odpoveď
Nič nie je banalita, čo človek potrebuje, robí, prežíva či hovorí. Len sa musíme pozorne počúvať. A Vyladiť sa na správnu notu. Podľa toho, čo ste mi napísali by sa možno dalo usudzovať, že váš manžel môže žiarliť. Lenže pozor. Aj nemusí. Jeho otázky môžu znamenať prostú ľudskú, v tomto prípade manželskú, zvedavosť. Viem, nemusí to byť príjemné a vám to príjemné určite nie je. Spomeniete si kedy to takto začalo? Alebo to takto bolo od začiatku? Ako ste reagovali vtedy? Odpovedali ste nejako manželovi? Chcel od vás počuť ďalšie podrobnosti? Rozvíjal svoje otázky? Ak mu stačí vaša jednoduchá odpoveď a nepýta sa ďalej, je to dobrý signál. Je len zvedavý. Ste 25 rokov manželia takže usudzujem, že máte okolo 50 rokov. Určite ste ešte príťažlivá žena. Napriek tomu, že netúžite byť stredobodom pozornosti máte určite svoj okruh známych s ktorými sa rada stretávate. Možno ste zamestnaná a máte tiež kolegov a kolegyne. Možnože niektorých váš manžel aj osobne pozná. Preto považuje za prirodzené, že sa vám na to opýta. Vadí vám to. Možno si hovoríte: „čo sa toľko vypytuje? Žiarli na mňa? Prečo je taký zvedavý, keď ja sa ho nepýtam a ja nevyzvedám? Prečo nie je ako ja? Nie je ako vy lebo je prirodzene iný! Viem, možnože za tých 25 rokov v manželstve sa zmenil. Ale vždy bol iný. Nikto nemôže byť rovnaký ako sme my!. Ako z toho von?
Cítite nepohodu, pretože váš manžel robí to, čo robí. A vy robíte, to čo robíte. Ponúka sa tu veľmi jednoduché riešenie: pokúste sa zmeniť váš pohľad (postoj) na to, že sa manžel vypytuje. Povedzte si : určite bude opäť zvedavý a bude sa ma pýtať. Tak mu jednoducho odpoviem. Čakajte na jeho otázky. Ak prídu naplní sa tým vaše očakávanie. Nebudete sklamaná, nahnevaná, nebudete mať pocit, že vás kontroluje, pretože to budete čakať. Stane sa to súčasťou vašej komunikácie!
A teraz už vidím, ako mi hovoríte: „prečo by som sa ja mala meniť?“ . Je to jednoduché. Vy ste sa ma opýtali a toto je najjednoduchšie. Keby mi otázku položil váš manžel , asi by som mu povedal, aby sa vás toľko nevypytoval. Aby sa pokúsil premôcť svoju zvedavosť a bral veci také ako sú. Aby vo vás nenyvolával napätie. Aby sa pokúsil urobiť za seba v tomto zmenu. Potom sa možno zlepší vaša vzájomná dôvera a obnoví prirodzená komunikácia. Možno takto nájdete cestu aj k tomu, aby ste si v kľude pohovorili aj o psíkovi. Keď človek koná pod vplyvom emócií môže niekedy povedať niečo neuvážené. Čo keby ste prekvapili manžela niečím o čom už dlhšie sníval? Čo keby ste si urobili peknú spoločnú dovolenku? Nie je to ťažké, len treba chcieť. Čo urobíte ako prvé aby ste sa obaja mohli cítiť dobre a nestálo by vás to ani veľa námahy ani financií. Rozmýšľajte.
A ešte mi dovoľte poznámku na záver. Ide o to, čo je v živote človeka najdôležitejšie. Budete so mnou určite súhlasiť, že ZDRAVIE. Tešme sa, že ho máme. Lebo keď ho máme, máme všetko. A stačí zlomok sekundy, aby sme o toto všetko prišli!
