Trasenie rúk pri jedle

Otázka

Mám 20 rokov, som študent. Už 3-4 roky mám problém s triaškou rúk, ktorá je veľmi nepríjemná. Nejde však o typický problém, aký by ste možno čakali. Predpokladám, že môj problém je psychologického charakteru.

Všetko začalo takpovediac náhodne pri nedeľnom obede. Bol som hladný, odhadujem, že väčšina ľudí pri hlade trpí triaškou rúk prípadne nervozitou. Vtedy sa mi ruky veľmi triasli, čo sa prejavilo pri jedení polievky. Následne som v ďalších týždňoch dostal veľký strach. Bude sa to opakovať? Budú sa mi znova triasť ruky?? A triasli sa... Svojím vlastným strachom som si priviedol traumu, ktorá ma prenasleduje doteraz. Nedeľné obedy sú pre mňa nepríjemné, akékoľvek jedenie polievky, kde človek drží lyžicu plnú tekutiny, mi prináša strach. Polievky prakticky na verejnosti, či už v škole alebo v reštaurácii, nejedávam. Pri polievkach, aspoň v domácom prostredí a u známych, som sa postupne naučil ventilovať strach, akonáhle však niekto na mňa pozerá, prináša mi to nesmierne problémy, a ruky sa mi ihneď trasú, niekedy aj spolu s hlavou.

Keby zostalo pri tomto, nebol by to až taký problém. Pred dvomi rokmi ma však začal trápiť ďalší problém, omnoho závažnejší, horší, a postihujúci snáď celý môj domáci i spoločenský život. Ruky sa mi trasú aj pri pití nápojov - teda pri držaní skleného pohára - samozrejme, na verejnosti!!! Akonáhle som sám, nemám nijaký problém, žiadny, to platí aj pri tých polievkach. Viete si však predstaviť, aké to je, keď sa človek nedokáže normálne napiť hoci aj minerálky, hocičoho - pred rodinou, priateľmi / v reštaurácii, v škole, v kaviarni. Je to nesmierne obmedzujúce. Popravde, nikdy som nebol typ na večierky s pripíjaním si a kadejakými nápojmi, drinkami, prípitkami. Čím som však starší, s priateľmi by som rád šiel do kaviarne a bez odmietania si dal obyčajný drink. Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že vždy pijem hocičoho málo, a preto im moje odmietanie nie je zvláštne, ja však trpím a aj keby som sa akokoľvek chcel premôcť, nedokážem to a zastavím sa.

Existuje, prosím, nejaký overený spôsob, ktorým sa všetkého zbaviť? Je môj problém naozaj psychologický? Je to bežné?

Odpoveď

Prečítali ste si motto? Je to stará biblická pravda. Život ukazuje, že niekedy si sami privolávame to, čo najmenej chceme. Čoho sa bojíme! Celý život žiť v strachu ? To sa ani poriadne nedá. Ale vy to, podľa všetkého tak žijete! Bolo to predtým ináč? Boli ste iný! V čom ste boli iný? Ako to, že ste sa nemáli toho, že sa niečo stane? Ako to, že ste sa netrápili pre veci ktoré sa ešte nestali, tak ako teraz? Lebo vy sa vlastne trápite pre to, čo ešte nie je. Čo len predpokladáte, že bude. No a čo? No a čo, keď to bude? Čo sa stane? Klesnete v očiach iných ľudí? A čo keď v ich očiach neklesnete ale naopak? Možno že sa usmejú ale privítajú to, že nikto nie je dokonalý. A že aj im sa to môže stať. A možno sa im to už aj stalo. NO A ČO?

Bojíte sa! Strach je energia, ktorá obmedzuje. Uzatvára, hromadí, poškodzuje. Aj keď váš strach má svoj začiatok mohla by to byť len epizóda vo vašom živote. Len keby ste si ho podvedome neprivolávali.

Okrem toho, že sa bojíte, robíte niečo aj dobre? Som presvedčený, že áno. Čo robíte dobre? Aké máte dobré vlastnosti, schopnosti či zručnosti? Určite viete, že strach je emócia, ktorá nás sprevádza celý život. Kým sme deti prežívame bežné strachy (škola, známky, tma, zvieratá...). Neskôr keď dospievame začíname si možno uvedomovať, že spoločne s nami starnú aj naši rodičia. A začíname sa báť o nich. Potom príde rodina, deti. A sú tu nové strachy. O partnera o deti. A potom sa celý cyklus uzatvára a naše obavy a strachy preberajú naše deti.

O starostiach sa zvykne hovoriť, žer ich máme „hodiť za hlavu“. Obrazne to vieme urobiť. Ale aj fyzicky. Napíšete si svoje starosti na hárok papiera a ten potom pokrčíte a „hodíte za hlavu“. Nie že by už prestali existovať. Sú tu, ale už ich dokážeme akoby lepšie uchopiť. Pracovať na nich. A to isté môžeme urobiť aj so strachom. Skúste to. Nie že by už viac nebol. Len vám to pomôže uvedomiť si hranice. Kde to je reálne a kde nereálne. Nedá sa prestať báť z minúty na minútu. A v podstate nedá sa prestať báť úplne. Ale dá sa pracovať na tom, aby váš strach bol o niečo menší.

Ak si predstavíte, že váš strach bude povedzme zajtra ráno po prebudení menší, na čom by ste to poznali? Čo by na vás ocenilo vaše okolie? Na záver mám pre vás úlohu. Nie je to nič ťažké. Len budete sledovať, či sú niekedy obdobia, keď je váš strach menší. Zapíšte si to. A najmä, ako ste sa vtedy cítili a čo ste vtedy robili. Ak vám to pomôže posunúť o kúsok dopredu k prekonaniu strachu, robte všetko, čo má na vás pozitívny účinok. A opačne. Zapíšte si aj to, kedy bol váš strach veľký. A čo sa dialo. Ako to, že ste cítili veľký strach, čo ste robili, čo nefungovalo. Tomu sa vyhýbajte. Skúsite to aspoň.

Ešte mi dovoľte napísať krátky príbeh. Je to príbeh o „bitke“ ktorá prebieha vnútri každého človeka. „Raz večer vzal starý Indián svojho vnuka a rozprával mu o bitke, ktorá prebieha v našom vnútri. Povedal mu: Tá bitka v každom z nás je ako bitka medzi dvomi vlkmi. Jeden je zlý. Je to: hnev, žiarlivosť.... strach, smútok sebaľútosť..... neistota, Ten druhý je dobrý. Je to: radosť, pokoj, láska, istota, dôvera, vyrovnanosť... Vnuk o tom všetkom premýšľal a po chvíli sa opýtal: „A ktorý vlk vyhrá?“ Starý indián odpovedal : TEN, KTORÉHO KŔMIŠ..... Nekŕmte svoj strach. Nekŕmte zlého vlka...

Pochopili ste pointu príbehu? Tak ani vy nekŕmte zlého vlka! Nekazte si život predstavou „nešťastia“, ktoré sa môže prihodiť.